Archív aktualít

Educafe a Ústav pamäti národa Vás v rámci cyklu Múdre utorky srdečne pozývajú na prednášku Hrubá čiara za minulosťou? Trestnoprávne vyrovnanie sa s obdobím neslobody. Tému priblíži predseda Správnej rady ÚPN PaedDr. ThDr. Ondrej Krajňák, PhD. Prednáška sa bude konať 25. apríla v Educafe na Robotníckej ulici 5 v Bratislave o 19:00. Miesto si záujemcovia môžu dopredu rezervovať na www.educafe.sk. Vstupné, ktoré je určené na podporu vzdelávacích aktivít, je päť eur.

Detské obete holokaustu, ktoré boli deportované do koncentračných táborov, pripomína na bratislavskej Hlavnej stanici nová pamätná tabuľa. Jej osadenie iniciovala Spoločnosť kresťanov a židov na Slovensku.

Z technických príčin bude 10.4.2017 študovňa Archívu ÚPN od 13:00 - 15:30 uzatvorená.

Dvojdňové boje a stovky padlých sa spájajú s oslobodzovaním hlavného mesta Slovenska začiatkom apríla 1945. 72. výročie bojov pripomenulo pietne podujatie pri pamätníku na bratislavskom Námestí Eugena Suchoňa.

Prvý transport so židovskými obyvateľmi vojnového slovenského štátu odišiel z vlakovej stanice v Poprade 25. marca 1942. Nastúpiť do dobytčích vagónov bolo donútených tisíc dievčat a žien z východného Slovenska. Vlak začal cestu do koncentračného tábora Auschwitz večer o 20:20 a presne v tomto čase, ale o 75 rokov neskôr si účastníci pietnej spomienky na popradskej železničnej stanici pripomenuli zapálením sviečok obete prvej deportácie.

Spomienkový a modlitbový sprievod, diskusie so študentmi či historické prednášky pre verejnosť - aj takto vyzerali spomienky na Sviečkovú manifestáciu a jej násilné potlačenie.

Nemeckí vyšetrovatelia nazývajú zabíjanie utečencov na hraniciach ČSSR medzinárodným zločinom a navrhujú u zodpovedných veliteľov kvalifikáciu vraždy. Činy teda nie sú premlčané.

Podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská spolu s maďarským a rakúskym ministrom spravodlivosti odhalili pamätnú tabuľu venovanú maďarským Židom, ktorí trpeli a umierali rukou príslušníkov jednotiek SA z Viedne v pracovnom tábore Engerau (Petržalka). Predseda Správnej rady Ondrej Krajňák pri uvádzaní slávnostnej ceremónie vyjadril úprimnú ľútosť nad utrpením, ktorým museli prejsť maďarskí Židia trpiaci v petržalskom tábore.

V Poľskom inštitúte v Bratislave sa vo štvrtok 23. februára 2017 konala beseda z cyklu Diskusné večery Ústavu pamäti národa na tému Zahraničné slobodné vysielanie do Československa. Diskutovali Dr. phil. Beáta Katrebová-Blehová, PhD. (Historický odbor Matice slovenskej) a Mgr. Pavol Jakubčin, PhD. (Ústav pamäti národa). Diskusiu moderoval PhDr. Tomáš Klubert, PhD. (Ústav pamäti národa). Pozrite si videozáznam.

Jozefovi Strečanskému a Jánovi Tockému priznal Ústav pamäti národa postavenie účastníkov protikomunistického odboja. Obaja muži utiekli za slobodou do demokratických krajín, no v zahraničí sa nestarali len o seba, ale najmä pomáhali ľuďom, ktorí z Východného bloku utekali pred komunistickým režimom. Za ich zásluhy udelil ÚPN obom rehoľníkom pamätné medaily a ďakovné listy.

Ústav pamäti národa v marci - mesiaci knihy - oslovuje zriaďovateľov stredných škôl s cieľom priniesť pedagógom a cez nich aj študentom informácie o období neslobody obsiahnuté v časopise, ktorý vydáva ÚPN.

Ústav pamäti národa Vás v rámci cyklu Diskusné večery Ústavu pamäti národa pozýva na besedu POLITIKA ČS. ŠTÁTU VOČI MAĎARSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINE V ROKOCH 1945 – 1949

Hostia:
PhDr. Katarína Vadkertyová, CSc. (historička a pamätníčka)
doc. Dr. habil. László Szarka, PhD. (Historický ústav Spoločenskovedného centra Maďarskej akadémie vied v Budapešti)
PhDr. László Bukovszky (splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny)

Zavlečenie obyvateľov Československa do sovietskych gulagov, pašovanie náboženskej literatúry za komunizmu a prenasledovanie skautov v totalitných režimoch - to sú témy, ktoré si Ústav pamäti národa v marci pripravil pre stredoškolákov.

Príbeh osemnásťročného klarinetistu Hartmuta Tautza z Východného Nemecka, ktorý zomrel potom, ako ho na Železnej opone v Petržalke ťažko zranili psy Pohraničnej stráže a nebola mu poskytnutá včasná a dostatočná pomoc, aj otázka, či sa dostatočne venujeme zločinom komunizmu, zarezonujú v novej dokumentárnej hre v divadle Malá scéna.

Ústav pamäti národa pozýva pripomenúť si 29. výročie Sviečkovej manifestácia a Deň boja za ľudské práva. Súčasťou programu v predvečer výročia, teda 24. marca, bude svätá omša s arcibiskupom Stanislavom Zvolenským a sviečkový pochod k pamätníku Sviečkovej manifestácie na Námestí Eugena Suchoňa v Bratislave.

Deviaty ročník projektu Nenápadní hrdinovvia v zápase s komunizmom začne 24. marca v Borovciach, teda v predvečer 29. výročia Sviečkovej manifestácie. Súčasťou podujatia bude krížová cesta, premietanie filmu Sviečková manifestácia a diskusia.

Učitelia dejepisu sa čoraz častejšie obracajú na Ústav pamäti národa (ÚPN) s prosbou, aby pre ich študentov zabezpečil takých prednášateľov, ktorí im pútavou formou priblížia obdobia neslobody nacistického a komunistického režimu. Iniciatíva riaditeľov a učiteľov škôl sa opiera o dodatok k štátnym vzdelávacím programom pre gymnáziá, stredné odborné školy a konzervatóriá, ktorý vydalo Ministerstvo školstva v roku 2016.

Bratislava/Praha, 14. marec 2017. Okresný súd Bratislava I prelomovým rozhodnutím plne rehabilitoval Hartmuta Tautza, 18-ročného utečenca zabitého psami Pohraničnej stráže na hranici Československa s Rakúskom v roku 1986. Hartmutova rodina má právo na odškodné od Slovenskej republiky. Platforma európskej pamäti a svedomia víta rozhodnutie súdu ako prvé uznanie toho, že zabitie utečenca bolo trestným činom. Trestné stíhanie páchateľov musí nasledovať.

Platforma európskej pamäti a svedomia vyzýva na minútu ticha za ženy, ktoré boli popravené, zabité, väznené, mučené a prenasledované počas komunizmu.

Február 1948 - politický prevrat či "Víťazný február"? Prvá prednáška z nového cyklu stretnutí s historikmi a odborníkmi z Ústavu pamäti národa sa venovala nielen dramatickým februárovým dňom, ale aj medzinárodnému kontextu, teda začleneniu Československa do sovietskeho bloku po druhej svetovej vojne, aj politickému režimu v rokoch 1945 až 1948. Historik a právnik Ondrej Podolec zo Sekcie vedeckého výskumu ÚPN sa zaoberal aj voľbami v roku 1946 a jesenným prevratom na Slovenku v roku 1947.