Archív aktualít

Publikácia Od totality k slobode. Nežná revolúcia 1989 je venovaná pádu komunistického režimu v roku 1989 v širších medzinárodných súvislostiach. Čitateľovi prináša nielen kľúčové udalosti Nežnej revolúcie na Slovensku, ale približuje mu aj pôsobenie komunistického režimu a jeho obete, dramatickú situáciu druhej polovice 80. rokov a napokon aj dôsledky, ktoré so sebou rok 1989 priniesol.

Ústav pamäti národa vás pozýva na prezentáciu knihy Jána Šimulčíka
Éra samizdatu
Spoločenstvo Fatima a samizdat v rokoch 1974 – 1989
Prezentácia sa uskutoční v sobotu 13. júna 2020 o 17.00 hod. v Šintave, vo Farskom centre, Námestie S.Krčméryho a V. Jukla.

Webstránku www.pamatniky.sk spustil Ústav pamäti národa k 30. výročiu Nežnej revolúcie v novembri 2019, v uplynulých dňoch na mape pribudli ďalšie desiatky pietnych miest. V súčasnosti tak zobrazuje 338 miest, ktoré pripomínajú útlak obyvateľstva komunistickým režimom.

Pre zatvorené hranice sa v tomto roku delegácia Konfederácie politických väzňov Slovenska a zástupcovia ÚPN nemôžu zúčastniť na podujatí Jáchymovské peklo v Jáchymove v Českej republike. Preto KPVS v spolupráci s Ústavom pamäti národa usporiadala 13. mája neverejnú pietnu spomienku na politických väzňov pri pamätníku Brána slobody v Devíne, ktorou sa na diaľku pripojili k podujatiu v Jáchymove. Spomienka sa konala za dodržania bezpečnostných a hygienických opatrení.

V uplynulých týždňoch vyšlo nové číslo časopisu Pamäť národa – 1/2020. Úvod časopisu otvára rubrika Štúdie, v ktorej sú publikované výsledky výskumu dvoch historikov Ústavu pamäti národa.

Publikácia Éra samizdatu predstavuje druhý diel edície Antológia slovenského samizdatu, ktorej cieľom je komplexne zmapovať a analyzovať slovenský samizdat vychádzajúci v období vlády komunistického režimu. Autor vo svojej publikácii analyzuje kresťanské samizdaty, ktoré vychádzali v prostredí Spoločenstva Fatima.

Krajský súd zamietol odvolanie obžalovaných výtvarníkov Petra Kalmusa a Ľuboša Lorenza, ktorých Okresný súd vo Svidníku odsúdil za prečin poškodzovania cudzej veci, pretože červenou farbou postriekali bustu komunistického funkcionára Vasiľa Biľaka v obci Krajná Bystrá. Tento prípad opätovne otvára otázku, či by mali byť na verejnosti umiestnené pamätníky komunistickým funkcionárom. Ústav pamäti národa vydal k tejto téme už v minulosti odborný posudok.

Pred 70 rokmi, v noci z 13. na 14. apríla 1950, spustil komunistický režim v bývalom Československu pod krycím názvom Akcia K (kláštory) násilnú likvidáciu mužských reholí. Tieto udalosti sa do histórie neskôr zapísali ako Barbarská noc. Napriek súčasným obmedzeným možnostiam, ktoré sa však nijako nedajú porovnať s obmedzovaním slobody za komunistickej totality, si Ústav pamäti národa uctil obete tohto prenasledovania aspoň tichou spomienkou.

V týchto dňoch si spoločnosť pripomína 70. výročie Akcie K, známej aj ako Barbarská noc. Počas nej začal komunistický režim v noci z 13. na 14. apríla 1950 obsadzovať kláštory a likvidovať rehole, v ktorých videl "ideologických odporcov". Ústav pamäti národa plánoval toto výročie pripomínať viacerými spôsobmi, avšak pre aktuálnu situáciu sú možnosti veľmi obmedzené.

Pri príležitosti 70. výročia násilnej likvidácie reholí komunistickým režimom hľadá Ústav pamäti národa očitých svedkov a pamätníkov udalostí a to aj z radov zložiek zasahujúcich voči reholiam.

Pred polnocou 31. marca 1945, súbežne s útekom predstaviteľov ľudáckej vlády z Bratislavy smerom do Tretej ríše, bol do koncentračného tábora Mauthausen vypravený aj posledný transport politických väzňov zo Slovenska.

Dnes si pripomíname 32. výročie Sviečkovej manifestácie, ktorá sa uskutočnila 25. marca 1988 na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. Išlo o prvý verejný protest proti komunistickému režimu od roku 1969.

Ústav pamäti národa, vzhľadom na vývoj aktuálnej situácie vo veci šírenia koronavírusu na Slovensku, pristúpil k obmedzeniu fungovania podateľne, študovne Archívu ÚPN ako aj ostatných zložiek, ktoré prichádzajú do kontaktu s verejnosťou. O obnovení štandardného pracovného režimu Vás budeme informovať.

Ďakujeme za pochopenie

Pamäť národa číslo 4/2019 tvoria v úvode tri zaujímavé štúdie. V prvej autorka Beáta Katrebová Blehová rekonštruuje menej známu kapitolu kontaktov medzi Alexandrom Dubčekom a talianskymi komunistami v rokoch 1968 – 1989 na pozadí celkového politického vývoja v Taliansku pod zohľadnením tzv. sovietskeho faktora.

Ústav pamäti národa v spolupráci s Veľvyslanectvom Poľskej republiky v Bratislave, Trnavským samosprávnym krajom, Mestom Trnava, Katedrou slovenskej literatúry a literárnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, Poľským inštitútom v Bratislave a Ministerstvom vnútra SR – Štátnym archívom v Trnave organizujú interdisciplinárnu vedeckú konferenciu Andrej Žarnov. Lekár, básnik, exulant.

Úctu nespravodlivo väzneným, prenasledovaným, odvlečeným do gulagov či zadržiavaným v táboroch nútenej práce vzdali zástupcovia politických väzňov, Ústavu pamäti národa, mestskej časti Bratislava-Staré Mesto i verejnosti. Urobili tak v deň 72. výročia komunistického prevratu, ktorý bol začiatkom prenasledovania mnohých nevinných ľudí.

Určiť presný počet obetí spomedzi odporcov komunizmu je takmer nemožné - z politických dôvodov bolo na Slovensku odsúdených 71 168 osôb, z ktorých 50 bolo popravených. Približne desaťtisíc Slovákov bolo odvlečených do sovietskych gulagov, tábormi nútenej práce si v rokoch 1948 až 1953 prešlo 8 240 osôb. Okupácia v roku 1968 si na Slovensku vyžiadala 37 mŕtvych a stovky ťažko zranených ľudí.

Predstaviť nové poznatky z dejín Kremnice, ktoré sa týkajú politického, hospodárskeho a kultúrneho života mesta, vývoja sociálnej a národnostnej štruktúry jeho obyvateľstva i životného prostredia - to je cieľ interdisciplinárnej konferencie Kremnica v dejinách 20. storočia. V neposlednom rade prinesie aj zaujímavé pohľady na osobnosti, ktoré svojim pôsobením formovali mesto a jeho prostredie.

"Dohoda o vzájomnej spolupráci našich inštitúcií otvára pracovníkom Ústavu pamäti národa, ale aj iným vedeckým pracovníkom a následne aj slovenskej verejnosti možnosti spoznania historických dokumentov sovietskych represívnych orgánov a doplnenia bielych miest slovenskej histórie 20. storočia," uviedol predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Ján Pálffy.

72 rokov od komunistického prevratu si Ústav pamäti národa pripomenie pietnou spomienkou na obete komunizmu, ktorá sa bude konať na pri pamätníku na Jakubovom námestí v Bratislave v utorok 25. februára 2020 o 16:00.
Pozývame verejnosť pripomenúť si udalosti, ktoré stáli na začiatku štyri desaťročia trvajúcej totality. Pozvanie na spomienku prijali zástupcovia niekdajších politických väzňov.