Archív aktualít

Sviečková manifestácia, zatvorené hranice a pád Železnej opony, udalosti roku 1938 predchádzajúce vypuknutiu vojny či koniec prvej svetovej vojny - to sú udalosti, ktoré by si Rakúšania a Slováci v budúcnosti mohli spoločne pripomínať. O vzájomnej spolupráci diskutovali v Ústave pamäti národa predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák a rakúsky veľvyslanec na Slovensku Helfried Carl.

„Keby sme postupovali podľa predpisov, nikdy by sme nešli do blízkosti reaktora. Ale bola to morálna povinnosť – naša povinnosť. Boli sme ako kamikadze." (Anatolij A. Zacharov, jeden z hasičov)

V Poľskom inštitúte v Bratislave sa vo štvrtok 26. januára 2017 konala beseda z cyklu Diskusné večery Ústavu pamäti národa na tému Charta 77 a Slovensko. Diskutovali prof. PhDr. Miroslav Kusý, CSc. (signatár Charty 77), Dr. Łukasz Kamiński (Wroclawska univerzita) a Mgr. Peter Jašek, PhD. (Ústav pamäti národa). Diskusiu moderoval PhDr. Tomáš Klubert, PhD. (Ústav pamäti národa). Pozrite si videozáznam.

V týchto dňoch vyšlo nové číslo časopisu ÚPN, Pamäť národa. Prináša štúdiu Pavla Makynu „Augustín Morávek - karieristický úradník s diktátorskou právomocou" a informuje o vzostupe a páde jedného z hlavných strojcov arizácie počas slovenského štátu v období rokov 1940 až 1942. Druhú štúdiu s názvom „Perzekúcia bývalých sociálnych demokratov. Prípad Antona Tomečka" pripravil Branislav Kinčok.

Ústav pamäti národa sa v novembri minulého roku stal riadnym členom Platformy európskej pamäte a svedomia (PEPS). Predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák sa stretol s výkonnou riaditeľkou Platformy Neelou Winkelmann, aby prediskutovali možnosti spolupráce na konkrétnych projektoch. Dohodli sa na vydaní čítanky dejín totalitných režimov, ktorú ÚPN plánuje preložiť do slovenčiny.

Predseda Etickej komisie Českej republiky Jiří Kaucký pozval predsedu Správnej rady ÚPN Ondreja Krajňáka na slávnostný akt odovzdávania osvedčení účastníkom odboja a odporu proti komunizmu. Na podujatí, ktoré sa konalo 24. januára v Prahe na Úrade vlády, ocenila Etická komisia sedem osobností za aktívny odpor proti komunistickému režimu.

Nacistické prenasledovanie a vyvražďovanie židovského obyvateľstva si vyžiadalo šesť miliónov ľudských životov. Každoročne si tieto obete holokaustu pripomíname 27. januára, teda v deň oslobodenia koncentračného tábora Auschwitz.

Ústav pamäti národa spolu s dvomi desiatkami vedeckých, kultúrnych a akademických inštitúcií spolupracuje na projekte Filozofickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe. Cieľom projektu je prostredníctvom bádateľskej súťaže osloviť mladých bádateľov rôzneho zamerania, predovšetkým však študentov humanitných, pedagogických a sociálnych vied, ako aj umeleckých odborov, vo veku 18 až 30 rokov.

148 obyvateľov obcí Kľak a Ostrý Grúň, najmä ženy, detí a starých ľudí popravili nacisti počas takzvanej Krvavej nedele, teda 21. januára 1945. Počas stretnutia, ktoré pripomínalo 72. výročie tejto udalosti, kritizoval premiér Robert Fico šírenie sympatií s fašizmom v dnešnej spoločnosti. Vyzdvihol aj snahu udržiavať historickú pamäť.

Vo veku 93 rokov zomrela v piatok v nemocnici v Pardubiciach dlhoročná predsedníčka Konfederácie politických väzňov (KPV) v Českej republike Nadežda Kavalírová.

Zástupcovia partnerských inštitúcii odovzdali cenu Martinovi Janecovi. Na pôde Ústavu pamäti národa český Ústav pro studium totalitních režimů ocenil hrdinu odboja.

Ústav pamäti národa v spolupráci s Poľským inštitútom Vás v rámci cyklu Diskusné večery Ústavu pamäti národa pozýva na besedu CHARTA 77 A SLOVENSKO.

Hostia:
prof. PhDr. Miroslav Kusý, CSc. (signatár Charty 77)
Dr. Łukasz Kamiński (Wroclawska univerzita)
Mgr. Peter Jašek, PhD. (Ústav pamäti národa)

Vysoké štátne vyznamenanie pre Jána Langoša je veľmi dobrá správa pre Ústav pamäti národa ako aj pre celú našu demokraticky zmýšľajúcu spoločnosť. Je signálom, že hodnoty slobody, demokracie, ľudských práv, náboženskej slobody, za ktoré celý život Ján Langoš so svojimi kolegami bojoval neostávajú v úzadí.

V Seminárnej sále Univerzitnej knižnice sa vo štvrtok 8. decembra 2016 konala beseda z cyklu Diskusné večery Ústavu pamäti národa na tému November 1989 a cirkvi na Slovensku. Diskutovali ThDr. Július Marián Prachár, správca rim.-kat. farnosti v Bratislave-Rusovciach, Mgr. Peter Račko, PhD., historik, Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici, Ing. PhDr. Ján Šimulčík, historik, spolupracovník ÚPN. Diskusiu moderoval PhDr. Tomáš Klubert, PhD. (ÚPN). Pozrite si videozáznam.

V Dvorane Ministerstva kultúry SR sa vo štvrtok 27. októbra 2016 konala beseda z cyklu Diskusné večery Ústavu pamäti národa na tému Maďarská revolúcia 1956 - hrdinský boj a komunistický teror. Diskutovali Áron Mathé, PhD., podpredseda Výboru pamäti národa, Budapešť, Dr. István Zombori, Múzeum Móru Ferenca, Szeged, Mgr. Branislav Kinčok, Ústav pamäti národa, Bratislava. Diskusiu moderoval PhDr. Tomáš Klubert, PhD. (ÚPN). Pozrite si videozáznam.

V dňoch 19.12 2016 - 5.1.2016 bude študovňa Archívu ÚPN uzatvorená.

Na 27. výročie Novembra 1989 usporiadal ÚPN za finančnej podpory KAS Bratislava v dňoch 23. a 24 novembra 2016 slovensko – českú vedeckú konferenciu s titulom Akcie, zločiny a obete ŠtB a Pohraničnej stráže v rokoch 1945 – 1989, ktorá prebehla v konferenčnom Centre Salvator v Bratislave.

Festival slobody sa aj tento rok rozšíril do regiónov ako jednodňová filmová prehliadka, spojená s diskusiami. 1. decembra 2016 sa Festival slobody konal v Púchove v Župnom dome.

Ústav pamäti národa Vás v rámci cyklu Diskusné večery Ústavu pamäti národa pozýva na besedu NOVEMBER 1989 A CIRKVI NA SLOVENSKU.

Ústav pamäti národa bol dňa 26.11.2016 na rokovaní Platformy európskej pamäte a svedomia v Kyjeve prijatý za jej riadneho člena. Oznámila to výkonná riaditeľka Platformy Neela Winkelmann. Platforma európskej pamäte a svedomia je mimovládna medzinárodná organizácia, ktorá združuje 51 inštitúcií a organizácií z 18 krajín EÚ, Kanady a Spojených štátov amerických. Jej cieľom je výskum, dokumentácia, informovanosť a vzdelávanie o totalitných režimoch, ktoré postihli Európu v 20. storočí. Zriadenie Platformy európskej pamäte a svedomia bolo schválené Európskym parlamentom a Radou Európskej únie. Spolu so slovenským Ústavom pamäti národa boli prijaté aj pamäťové inštitúcie z Poľska, Ukrajiny, Albánska a z Českej republiky.