Pracovníci Ústavu pamäti národa si uctili zakladateľa ÚPN Jána Langoša

15. júna uplynulo jedenásť rokov od tragickej smrti zakladateľa Ústavu pamäti národa Jána Langoša. Pracovníci Ústavu si pamiatku tohto bojovníka za slobodu a demokraciu uctili pri jeho pamätníku na námestí Slovenského národného povstania v Bratislave. Ján Langoš sa počas komunistického režimu angažoval v disidentskom hnutí a podieľal sa na tvorbe samizdatových časopisov. Po nežnej revolúcii, v roku 1990 bol podpredsedom Snemovne ľudu Federálneho Zhromaždenia, neskôr (v rokoch 1990 až 1992) pôsobil ako minister vnútra Československej socialistickej federatívnej republiky (ČSFR). V roku 1992 zriadil v Prahe úrad, ktorý sa začal venovať zločinom bývalej Štátnej bezpečnosti.

Celoživotným dielom Jána Langoša bol zápas proti totalitným režimom, ktorými naša krajina prešla v 20. storočí. Bol bytostne presvedčený o tom, že predstavujú zlo pre jednotlivca i spoločenstvá. Jeho úsilie o odkrytie plnej pravdy o ich nemorálnosti a protiprávnosti vyvrcholilo v auguste 2002 schválením zákona o pamäti národa a následným zriadením Ústavu pamäti národa. Bol predsedom jeho Správnej rady až do svojej smrti. Ján Langoš tragicky zahynul pri dopravnej nehode neďaleko obce Drienovec v okrese Košice-vidiek pred jedenástimi rokmi (15. 6. 2006).

Na spomienkovej slávnosti predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák pripomenul aj rokovanie o novele zákona o ústave pamäti národa: „Je paradoxné, že práve dnes, keď si pripomíname výročie smrti Jána Langoša, zakladateľa Ústavu pamäti národa, neďaleko zasadá Národná rada Slovenskej republiky aby tento zákon oklieštila.“

Veniec k pamätníku Jána Langoša položili za pracovníkov Ústavu pamäti národa predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák a hovorca Peter Juščák.

Pamätník venovaný Jánovi Langošovi na Námestí SNP v Bratislave.

Foto: Andrea Púčiková, ÚPN