Zločiny proti ľudskosti na československej hranici so západom v rokoch 1948 - 1989

Ústav pamäti národa podrobne zdokumentoval prípady usmrtenia 42 osôb pri pokuse o prechod hranice na Západ na jej časti na území Slovenska v období rokov 1948 – 1989. Jednotlivé prípady aj s menami osôb, ktoré za ne nesú zodpovednosť, sú uvedené v samostatnej prílohe k podaniu. Takýto postup je v súlade s § 8 ods. 1 písm. a), c) zákona č. 553/2002 Z. z. o pamäti národa.

Zistené skutočnosti ÚPN oznámil Generálnej prokuratúre SR v zmysle § 8 ods. 1 písm. d) spomínaného zákona.

Civilné osoby, ktoré boli usmrtené na hranici zastrelením, elektrickým prúdom v elektrickej drôtenej zátarase, výbuchom nástražných mín, v automobiloch pri pokuse o prechod hranice, zostrelením lietadiel, roztrhaním služobnými psami a inými zákrokmi príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a Pohraničnej stráže, sa pokúšali dostať z územia vtedajšej ČSR/ČSSR, teda z územia s komunistickým totalitným režimom, kde boli porušované základné ľudské práva a slobody, na územie s demokratickou formou vlády.

Nedovolené prekročenie hranice bolo kvalifikované ako trestný čin vo všetkých trestných kódexoch ČSR/ČSSR až do roku 1989. Od roku 1976 bola táto kvalifikácia v priamom rozpore s čl. 12, III. časti Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (Dokument OSN A/RES/2200/XXI Annex alebo vyhláška ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.), ktorý bol pre ČSSR právne záväzný.

Po znemožnení legálneho vycestovania mnohých občanov ČSR/ČSSR z politických dôvodov alebo ľubovôle ŠtB, pod hrozbou trestnej sankcie vyplývajúcej z trestného zákona boli komunistickým systémom a ním vytvoreným drastickým režimom na hranici usmrcovaní československí občania po tom, ako sa pokúsili nedovoleným spôsobom dostať na územie s demokratickou formou vlády.

Rovnako boli na československej hranici usmrcovaní občania NDR, Poľska a Maďarska, ktorí sa v tom čase pokúsili uniknúť z režimov potláčajúcich základné ľudské práva cez územie ČSR/ČSSR. Bezprecedentným porušením medzinárodného práva bolo usmrtenie pri zákrokoch na území susedných štátov.

Predstavitelia štátnej moci a velitelia Pohraničnej stráže, ktorí tieto opatrenia tolerovali, organizovali a prikázali, a ďalší hierarchicky nižšie postavení velitelia Pohraničnej stráže, ktorí tieto opatrenia udržiavali, riadili a vykonávali, vytvorili na hranici drastický režim, ktorý nadradil stráženie hranice totalitného štátu nad ľudský život akejkoľvek osoby, ktorá sa nedovoleným spôsobom (po znemožnení slobody vycestovať) pokúsi prekročiť hranicu. Týmto svojim konaním vytvorili na hranici režim, ktorí umožnil vraždiť civilné osoby vo veľkom rozsahu.

Vytlačiť