Archív aktualít

21.09.2006

Zverejnené faksimile tajných rozkazov čsl. ministrov vnútra v rokoch 1948-1989 dokumentujú, ako Komunistická strana Československa cez svojich ministrov vnútra riadila represívnu zložku štátu. Prehľad prvej časti objektových zväzkov hlavnej správy rozviedky ZNB - I. správy ŠtB poskytuje základné informácie o jej činnosti, zameranej na zahraničie.

16.11.2005

Predstavitelia Ústavu pamäti národa spolu so zástupcami občianskeho združenia Hlbiny, Zväzu protikomunistického odboja a Konfederácie politických väzňov Slovenska sa zúčastnili v Deň boja za slobodu a demokraciu 17. novembra 2005 na Jakubovom námestí v Bratislave na odhalení Pamätníka obetiam komunizmu.

16.11.2005

Na pamiatku štyroch stoviek mužov a žien usmrtených na hraniciach ČSSR pri pokuse o útek za "Železnú oponu" v rokoch 1945 – 1989, ako aj násilne vyhnaných zo svojej vlasti Ústav pamäti národa a Konfederácia politických väzňov Slovenska iniciovali postavenie pamätníka Brána Slobody pod hradom Devín, na sútoku riek Moravy a Dunaja.

Ústav pamäti národa využil mimoriadny opravný prostriedok a podal dovolanie na Najvyšší súd SR voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. júna 2015, v ktorom súd rozhodol, že Andrej Babiš je neoprávnene evidovaný ako agent v registračných protokoloch bývalej ŠtB. Najvyššiemu súdu bol spis doručený dnes.

ÚPN zistil, že súd oprel svoje rozhodnutie o nezákonné dôkazy, ktorými sú svedecké výpovede bývalých príslušníkov ŠtB. ÚPN disponuje oficiálnym potvrdením, že bývalí príslušníci ŠtB sú stále viazaní mlčanlivosťou ohľadom svojej činnosti a práce v ŠtB a tento záväzok mlčanlivosti trvá aj po skončení služobného pomeru. Podľa informácii, ktoré má ÚPN k dispozícii, sa dokument o zbavení mlčanlivosti bývalých príslušníkov ŠtB nenachádza ani v evidencií Ministerstva vnútra SR a ani v Archíve bezpečnostních složek v Českej republike. Vo svojom dovolaní ÚPN preto namieta, že súd v konaní porušil predpisy o dokazovaní, lebo pristúpil k výsluchu bývalých príslušníkov ŠtB bez toho, aby požiadal Ministerstvo vnútra SR o ich zbavenie mlčanlivosti. ÚPN sa s rozhodnutím súdu z 30. júna 2015 preto naďalej nestotožňuje a považuje ho za nesprávne, nepresvedčivé a neodôvodnené. Voči rozhodnutiu Okresného súdu v Bratislave ÚPN vzniesol až 292 námietok na 46 stranách.

ÚPN je rozhodnutý dôsledne hájiť pravdu o našej minulosti pred tvrdeniami, ktoré bagatelizujú činnosť bývalého zločineckého komunistického režimu, ktoré spochybňujú pôsobenie zločineckej organizácie ŠtB a z jej zväzkov robia trhací kalendár. Nie je predsa spravodlivé, aby príslušníci ŠtB aj 26 rokov po skončení komunistického režimu požívali väčšiu dôveru súdov ako dôkazy, ktoré máme v archívoch, akými sú dokumenty, ktoré títo príslušníci sami vytvorili, alebo ktoré obsahujú stanoviská popredných expertov. ÚPN opätovne zdôrazňuje, že nie je nástupcom ŠtB a nenesie zodpovednosť za protiprávnu činnosť jej bývalých príslušníkov. ÚPN zverejnil registračné protokoly ŠtB na základe povinnosti uloženej zákonom a nemôže byť sankcionovaný a postihovaný za to, že si splnil zákonom uloženú povinnosť.

Predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Ondrej Krajňák v mene svojom i celej pamäťovej inštitúcie vyjadruje hlboký zármutok nad smrťou dona Antona Srholca (odkaz na videospomienky) a vyslovuje úprimnú sústrasť najbližšej rodine, Konfederácii politických väzňov Slovenska, Saleziánskej rodine na Slovensku, Katolíckej cirkvi na Slovensku a komunite ľudí bez domova RESOTY:

„V osobe dona Antona Srholca strácame jednu zo skutočných osobností slovenského národa. Don Anton Srholec si dokázal získať priazeň, srdcia, sympatie i podporu ľudí dobrej vôle, a to bez ohľadu na spoločenské postavenie, či vierovyznanie.

Odišiel kňaz hlbokej viery, ktorý sa stal najmä pre mladú generáciu majákom na ceste trvalých hodnôt. Ako každý starozákonný prorok nezľakol sa pravdy, a preto sa stal pre mnohých výčitkou. Ľudí miloval, zlo nenávidel. Stal sa "kráľom," a žiarivým príkladom v konaní skutkov milosrdenstva.

V zápase proti totalitnému režimu, v boji za slobodu, či v úsilí postarať sa o chudobných či trpiacich Anton Srholec patrí na piedestál našej spoločnosti.

V jeho osobe ÚPN stráca jedného z jeho najväčších spolupracovníkov, svedka viery a bojovníka za práva bývalých politických väzňov.

Preto v mene ÚPN vyjadrujem hlbohý zármutok, ale nádej, že za jeho skutky ho dobrotivý Boh odmení. Česť jeho pamiatke!"


Životopis

Anton Srholec sa narodil ako jedno zo siedmich detí rodičov maloroľníkov. Študoval na gymnáziu v Skalici, v Trnave a v Šaštíne. Už v roku 1946 vstúpil do saleziánskej spoločnosti s cieľom venovať sa výchove chudobnej mládeže. Nakoľko v roku roku 1950 komunistický režim rozpustil všetky rehoľné spoločnosti, mohol maturovať v roku 1951 v Bratislave už ako civilná osoba. Keďže mu nebolo v tom čase umožnené študovať teológiu, pre ktorú bol rozhodnutý, v roku 1951 sa pokúsil (ako mnoho iných mladých ľudí) ilegálne prekročiť hranice, aby v cudzine mohol dosiahnuť svoj cieľ. Útek sa z dôvodu rozvodnenej rieky Moravy nevydaril, preto bol v skupine asi 20 podobne obžalovaných bohoslovcov a kňazov odsúdený za trestný čin pokusu o nepovolené prekročenie štátnych hraníc. Pojednávanie sa konalo pred Štátnym súdom v Bratislave, a skupina bola odsúdená spolu na 289 rokov väzenia. Anton Srholec na 12 rokov. Vo väzení strávil 10 rokov. Prevažnú časť z toho v uránových baniach v Jáchymove. (Pobyt v tomto pracovnom tábore opísal vo svojej knihe Svetlo z hlbín Jáchymovských lágrov. Kniha neskôr vyšla aj v preklade do slovinského, nemeckého a anglického jazyka.) Z väzenia ho prepustili s posudkom: „Schopný vykonávať akúkoľvek manuálnu prácu."

Po návrate z väzenia bol ešte 10 rokov robotníkom. Neprijali ho ani za skladníka do továrne, preto pracoval na stavbách, v továrni na výrobu betónových prefabrikátov a pri vysokých peciach v Ostravských oceliarňach. Vo väzení, aj ako robotník stále študoval. Predovšetkým teológiu. V Ostrave mu bolo umožnené študovať aj cudzie jazyky, urobil si tam aj štátne skúšky z jazyka anglického a nemeckého. Po dva roky sa hlásil do kňazského seminára v Bratislave, ale nedali mu ani len odpoveď. V roku 1969, v období tzv. Pražskej jari, dostal povolenie odísť na tri mesiace do Talianska. Tamojší pobyt si predĺžil na jeden rok, aby mohol dokončiť teologické štúdiá na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne. Za kňaza ho vysvätil, spolu s niekoľkými mladými mužmi z rôznych iných národov, pápež Pavol VI. dňa 17. mája 1970 v Ríme. Je pozoruhodné, že v dobe, keď desaťtisíce ľudí z Československa emigrovali, Anton Srholec, i pri jeho znalostiach cudzích jazykov, čo by mu uľahčilo pobyt v emigrácii, sa vrátil domov v presvedčení, že tu môže byť osožnejší pre cirkev i pre národ. Po návrate, síce už ako kňaz, nemohol pôsobiť v duchovnej službe. Zamestnal sa ako kostolník v Blumentálskom kostole v Bratislave, kde mu neskôr tamojší dekan (kanonik Ladislav Mogyorossi) vybavil od štátnej správy povolenie vypomáhať i v kňazskej službe v tamojšom kostole. Srholec kládol hlavný dôraz na vystúpenia v kázňach, osobitne na kultúru slova, a zameriaval sa hlavne na počúvajúcu mládež. V tej dobe oslovil tisíce mladých ľudí. Blumentál sa stal oázou v normalizujúcej sa Bratislave. Štátna bezpečnosť, ktorá ho neustále sledovala, nemohla dovoliť toto ovplyvňovanie mládeže, preto mu zástupcovia štátnej moci odobrali súhlas pre Bratislavu, a biskup ho s ich vedomím poslal za správcu farnosti do Perneka. Jedného večera roku 1975 niekto zaklopal na farské dvere v Perneku s prosbou, že chce dať tajne pokrstiť dieťa. Po otvorení neznámi muži Srholca napadli, zbili, a od vážnejších zranení ho zachránili iba susedia. Nakoľko napriek tomu do Perneka chodilo veľa veriacich priateľov, po troch rokoch ho preložili do Veľkého Zálužia a nakoniec, doslova za trest, do Záhorskej Vsi. V roku 1985 mu odobrali štátny súhlas na celkové účinkovanie v duchovnej správe s uvedením dôvodov, že jeho činnosť sa nezhoduje s predstavami Úradu pre veci cirkevné. Bol vyšetrovaný pre svoju aktívnu účasť na slávnostiach na Velehrade, kde na púti 7. júla 1985 zorganizoval mládežnícky program. Stal sa opäť robotníkom. Posledné štyri roky pred dôchodkom pracoval ako robotník v sklade, najprv v Ružinovskej nemocnici v Bratislave a potom v Doprastave.

V roku 1989 využil Anton Srholec právo pracujúceho občana a odišiel do starobného dôchodku. Ako dôchodca bol činný v Slovenskom Helsinskom výbore pre práva menšín v slovenskej sekcii Spoločnosti pre vedu a umenie, bol členom rady Konta nádeje, bol činný v Konfederácii politických väzňov a v iných spoločenských a sociálnych organizáciách. Bol tiež členom Medzinárodného ekumenického združenia (IEF), Teologického fóra, kde sa stretával s podobne zmýšľajúcimi teológmi na slovenskej úrovni. Podporoval pokrok teologického výskumu ako príspevok k obrode slovenského národa a duchovnej obnove, čím sa snažil prispieť k uskutočneniu zásad Druhého vatikánskeho koncilu na Slovensku. Nakoľko ovládal nemecký jazyk, zúčastňoval sa teologických seminárov v Nemecku, kde mal veľa vzácnych priateľov (napr. biskup Kamphaus z Limburgu, nebohý teológ Karl Rahner, rakúska veľvyslankyňa Gabriele Matznerová Holzerová) a delil sa s nimi o svoje skúsenosti so životom podľa viery v skromnejších podmienkach svojej malej krajiny. V roku 1992 americkí veriaci ocenili jeho záslužnú činnosť v prospech Cirkvi a zariadili mu pozvanie amerického prezidenta Billa Clintona na modlitbu s raňajkami (Prayer breakfast). Od roku 1992 sa venoval bezdomovcom, pre ktorých zriadil domov v bratislavskej mestskej časti Podunajské Biskupice, za ktorý vzal na seba zodpovednosť. V domove zvanom RESOTY je ubytovaných niekoľko desiatok bezdomovcov a ďalší dochádzajú ambulantne. Je to neštátne občianske združenie, ktoré žije zo sociálnych príspevkov bezdomovcov a z pomoci dobrodincov. K Srholcovi sa hlásili i tí, ktorí sú na okraji v spoločnosti, v cirkvi, alebo inakšie postihnutí občania. Popri sociálnej činnosti sa venoval publicistike. Prispieval do rôznych periodík, venoval sa prednáškovej a poradenskej činnosti pri sociálnych projektoch, hlavne, čo sa týka bezdomovcov. Počas komunistického režimu veľa rokov podporoval a písal do samizdatových časopisov. Vtedy napísal knižky: Experiment lásky, Nová rodina v novom svete (1989) a Každodenné zamyslenia.


V júni 1999 mu Trnavská univerzita v Trnave udelila titul Dr.h.c. za prácu v sociálnej sfére. V septembri 1999 mu mesto Skalica udelilo čestné občianstvo mesta. V októbri 1999 dostal Cenu kardinála Königa ako ocenenie za prácu pre vieru a slobodu. V rokoch 1995, 1999, 2002 a 2003 bol laureátom, v roku 2001 hlavným laureátom ocenenia Dar roka od Slovenskej humanitnej rady. V roku 2003 mu prezident SR Rudolf Šuster prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy. V roku 2004 mu Ústredie slovenskej kresťanskej inteligencie udelilo cyrilometodskú medailu. V roku 2014 bol mu bolo udelené Krištáľové krídlo – mimoriadna cena za celoživotné dielo. V roku 2014 mu ÚPN udelil Ďakovný list za odpor proti totalite. V roku 2015 mu rakúsky parlament udelil veľkú cenu Leopolda Kunschaka za prácu v sociálnej oblasti a aktivitu v oblasti ľudských práv počas komunistického režimu.

Don Anton Srholec v roku 2013 počas preberania Ďakovného listu ÚPN za odpor proti totalite


Don Anton Srholec s predsedom SpR ÚPN Ondrejom Krajňákom v roku 2013 počas udeľovania ocenení Mene Tekel v Českej republike


Ústav pamäti národa, Katedra histórie FF UPJŠ v Košiciach a Ecce Historia – Spolok študentov histórie UPJŠ v spolupráci so Štátnou vedeckou knižnicou v Košiciach Vás v rámci cyklu Diskusné večery Ústavu pamäti národa pozývajú na projekciu filmu Ústavu pamäti národa

ARBITRÁŽ

spojenú s diskusiou s historikmi:
Mgr. Zuzanou Tokárovou, PhD. (Katedra histórie FF UPJŠ v Košiciach)
a Mgr. Jánom Mitáčom (Ústav pamäti národa).

Podujatie sa uskutoční v stredu 18. mája 2016 o 16.00 hod. v priestoroch Kultúrno-vzdelávacieho centra Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach na Pribinovej 1.


Milostiplné a pokojné prežitie vianočných sviatkov, hojnosť Božieho požehnania, pokoja, šťastia a zdravia v roku 2017 želá

Ondrej Krajňák
predseda Správnej rady ÚPN
s kolektívom zamestnancov

Akademici, zástupcovia pamäťových inštitúcií a občianskych združení aj učitelia sa stretli v Bratislave, aby diskutovali o súčasných témach výučby dejepisu. Ústav pamäti národa a Európska sieť Pamäť a solidarita pripravili seminár Aktuálne výzvy vyučovania dejepisu a náuky o spoločnosti, ktorý sa konal 11. a 12. decembra v bratislavskom Centre SALVATOR.

Na začiatku seminára priblížila podpredsedníčka Správnej rady ÚPN Andrea Kluknavská účastníkom Ústav pamäti národa, jeho vedecký výskum a vzdelávacie aktivity, ktoré ponúka aj školám.

V prvom bloku predstavili zahraničné pamäťové organizácie nové vzdelávacie metódy, ktoré často využívajú moderné technológie, sú interaktívne alebo vytvárajú priestor na stretnutie mladých ľudí s pamätníkmi hrôz totalitných režimov. Účastníci sa pozreli aj na tému konšpiračných médií a ich možný vplyv na úspech extrémistov vo voľbách.

Problémy dejepisu vrátane ideologicky podfarbených interpretácií historikov, vytváranie vyučovacích jednotiek, ktoré by viedli k chápaniu občianskych práv, či "digitálna inteligencia" boli súčasťou druhého bloku seminára.

O tom, ako sa dajú učiť dejiny pri prechádzke mestom spojenej s vysvetľovaním zmien verejného priestoru v jednotlivých obdobiach alebo cez skúsenosť so zaznamenaním spomienok pamätníka a ich umeleckým spracovaním, hovorili v prvom bloku druhého dňa zástupcovia mimovládnych organizácií. Súčasťou programu bola aj prednáška o tom, ako v duchu kresťanskej výchovy pracovať s mladými ľuďmi, ktorí sympatizujú s rôznymi radikálnymi a extrémistickými hnutiami.

Účastníci seminára navštívili aj Archív Ústavu pamäti národa.

Prednášajúci a témy jednotlivých prezentácií:

Maria NAIMSKA (Európska sieť pamäť a solidarita, Poľsko): ENRS a nové edukačné metódy vo vyučovaní dejepisu 20. storočia

Vojtěch RIPKA – Čeněk PÝCHA (Ústav pro studium totalitních režimů, Česká republika): Práca s prameňmi ako výzva pre súčasný dejepis

Anna KLIMOWICZ (Inštitút národnej pamäti, Poľsko): Projekty dejepisného vzdelávania ako metóda práce so študentmi, ilustrované na príklade "Toto nesmie byť zabudnuté ". Stretnutia s ľuďmi, ktorí boli uvrhnutí do inferna koncentračných táborov a deportácií.

Karol MAZUR (Múzeum Varšavského povstania, Poľsko): Moderné metódy vzdelávania v Múzeu varšavského povstania

Daniel MILO (Globsec): Extrémizmus 2.0 : Vychovávajú konšpiračné médiá Kotlebových voličov?

Alžbeta BOJKOVÁ (Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach): Dejepis a jeho skutočné problémy

Mária TONKOVÁ (Univerzita Komenského v Bratislave): Ako v dejepise vyučovať (interpretovať a aktualizovať) pálčivé témy moderných dejín. Skúsenosti Katedry histórie Pedagogickej fakulty UK

Mária PÁPPOVÁ (Metodicko-pedagogické centrum Nitra): Systémový prístup k projektovaniu vyučovacích jednotiek s témou extrémizmu

Viktor PONČÁK (DigiQ): Digitálna inteligencia www.digiq.sk

Marek BUBENÍK (Štátny pedagogický ústav): Aktuálne didaktické a metodické výzvy predmetov dejepis a občianska náuka z pohľadu Štátneho pedagogického ústavu

Juraj VARGA – Tatiana BÍREŠOVÁ (Centrum edukácie a inovácií): "Prechádzka" vo verejnom priestore ako aktivizačná forma vyučovania dejepisu

Sandra POLOVKOVÁ (Post Bellum SK): Vzdelávanie prostredníctvom zážitku

Zsolt FARKAŠ (Diecézny katechetický úrad v Nitre): Prejavy fenoménu rasovo, národne a nábožensky založeného extrémizmu v dnešnej spoločnosti a jeho možná liečba podľa zásad kresťanskej výchovy (Extrémne mládežnícke skupiny a ich symbolika)

Prezentácia ENRS

Maria Naimska z Európskej siete Pamäť a solidarita predstavuje vzdelávacie projekty ENRS počas prvého bloku seminára

Prednáška Daniela Mila z organizácie Globsec o extrémizme a konšpiračných médiách

Účastníci seminára

Karol Mazur z Múzea Varšavského povstania

Vojtech Ripka z USTR

Mária Páppová z Metodicko-pedagogického centra Nitra počas prednášky Systémový prístup k projektovaniu vyučovacích jednotiek s témou extrémizmu

Diskusia

Juraj Varga a Tatiana Bírešová z Centra edukácie a inovácií počas prednášky Prechádzka" vo verejnom priestore ako aktivizačná forma vyučovania dejepisu

Zsolt Farkaš z Diecézneho katechetického úradu v Nitre počas prednášky Prejavy fenoménu rasovo, národne a nábožensky založeného extrémizmu v dnešnej spoločnosti a jeho možná liečba podľa zásad kresťanskej výchovy (Extrémne mládežnícke skupiny a ich symbolika)

Foto: Andrea Púčiková, ÚPN

Na pomníku Slovenského národného povstania v Považskej Bystrici bola 9. decembra 2017 opätovne odhalená pamätná tabuľa príslušníkom Pomocných technických práporov.

Slovenský zväz VTNP-PTP – Okresný klub Považská Bystrica, ktorého členovia neskôr vstúpili do Konfederácie politických väzňov, pôvodne tabuľu odhalil už v roku 2005 ako prvú na Slovensku. Potom, ako sa zmenil majiteľ budovy, však bola odstránená. V spolupráci s mestom Považská Bystrica ju teraz Konfederácia politických väzňov odhalila na pomníku SNP, kde pôvodne stála socha Milana Rastislava Štefánika, ktorú dal odstrániť komunistický režim.

Program sa začal svätou omšou vo Farskom kostole Návštevy Panny Márie, ktorú celebroval výpomocný duchovný v Poprade a člen KPVS Ladislav Vrábel spolu s nemocničným duchovným Františkom Galvánkom.

Potom bývalí príslušníci Pomocných technických práporov Anton Gajdošík a Jozef Strašík odhalili pamätnú tabuľu a účastníci k nej položili vence. Veniec za Konfederáciu politických väzňov položil príslušník PTP Filip Paulech z Trenčína. Ladislav Vrábel pamätnú tabuľu aj požehnal.

Účastníkom pietneho aktu sa prihovorili zástupca primátora Považskej Bystrice Peter Máťoš a príslušník PTP a syn politického väzňa Jozef Strašík, rodák z Papradna. Pri tejto príležitosti si bývalý príslušník Pomocných technických práporov Anton Gajdošík z Horného Moštenca prevzal aj pamätnú medailu ministra obrany SR.

Svätá omša vo Farskom kostole Návštevy Panny Márie

Odhalenie pamätnej tabule

Požehnanie pamätnej tabule

Tabuľa pripomína, že v Pomocných technických práporoch/Vojenských táboroch nútených prác bolo medzi rokmi 1948 a 1954 internovaných 40-tisíc československých mužov

Účastníci podujatia

Bývalý príslušník Pomocných technických práporov Anton Gajdošík, ktorý si prevzal aj pamätnú medailu ministra obrany SR

Foto: Peter Sandtner

V Prahe si historici pripomenuli 50. výročie Pražskej jari na medzinárodnej vedeckej konferencii Great crises of Communist régimes in Central Europe in a transnational perspective (Veľké krízy komunistických režimov v strednej Európe z nadnárodnej perspektívy). Konferenciu zorganizoval Ústav pro soudobé dějiny Akademie věd ČR a Úřad vlády ČR v pražskom Lichtenštejnskom paláci 13. až 15. júna 2018. Ústav pamäti národa bol medzi partnermi podujatia.

Prednášky sa netýkali len diania v Československu v roku 1968, ale aj iných kríz komunistických režimov a reakcií západných krajín na udalosti vo východnom bloku. Témou boli aj ďalšie revolučné hnutia roku 1968 či reflexia historického diania v politike a kolektívnej pamäti stredoeurópskych krajín po roku 1989.

Medzi účastníkmi boli okrem českých odborníkov aj prednášajúci z Poľska, Maďarska, Nemecka, Talianska, Spojených štátov amerických, Mexika či Číny.

Ústav pamäti národa zastupovali traja historici: František Neupauer, ktorý priblížil situáciu politických väzňov počas Pražskej jari, Ondrej Podolec, ktorý hovoril o represiách po prvom výročí okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy, a Peter Jašek, ktorý predstavil rok 1968 v slovenskej kolektívnej pamäti.

Konferencia Great crises of Communist régimes in Central Europe in a transnational perspective

Konferencia Great crises of Communist régimes in Central Europe in a transnational perspective, vpravo historik ÚPN Peter Jašek

Konferencia Great crises of Communist régimes in Central Europe in a transnational perspective

Konferencia Great crises of Communist régimes in Central Europe in a transnational perspective

Diskusia počas konferencie

Konferencia Great crises of Communist régimes in Central Europe in a transnational perspective sa konala pri príležitosti 50. výročia Pražskej jari






Múzeum Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici si 29. augusta 2018 pripomenulo slávnostným programom 74. výročie vypuknutia SNP. Za Ústav pamäti národa vzdali úctu účastníkom povstania položením venca k Pamätníku SNP podpredseda Správnej rady ÚPN Ján Pálffy a Peter Jašek zo Sekcie vedeckého výskumu. Na spomienkovom zhromaždení sa okrem zástupcov hosťujúcej inštitúcie prihovorili prítomným aj najvyšší ústavní činitelia: prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska, predseda Národnej rady Slovenskej republiky Andrej Danko a predseda vlády Peter Pellegrini. Podujatia sa zúčastnili aj viacerí ministri, zahraniční diplomati, zástupcovia samosprávy a pamäťových inštitúcií.


Súčasťou programu boli okrem pietnej spomienky aj prelet leteckej techniky Ozbrojených síl SR, zoskok parašutistov a koncerty. Návštevníci podujatia mohli vidieť aj dobový vojenský tábor klubov vojenskej histórie, pozrieť si dokumentárne filmy v kinosále Múzea SNP či bezplatne si prezrieť expozíciu múzea.

SNP vypuklo 29. augusta 1944 ako reakcia domáceho odbojového hnutia na vstup nemeckých okupačných vojsk na územie Slovenskej republiky. Jeho politickým cieľom bolo odstránenie nedemokratického režimu a začlenenie Slovákov medzi národy protifašistickej koalície. Slovenská armáda, ktorá sa postavila proti okupácii krajiny, sa stala hlavnou zložkou povstaleckých ozbrojených síl. Všetku výkonnú a zákonodarnú moc na povstaleckom území prevzala 1. septembra 1944 Slovenská národná rada, v ktorej mali paritné zastúpenie členovia občiansko-demokratického a komunistického odboja. Straty povstaleckých ozbrojených síl neboli dodnes presne vyčíslené. Podľa najobjektívnejších odhadov padlo v bojoch s okupantmi od 29. augusta do 27. októbra 1944 asi dvetisíc povstaleckých vojakov a partizánov.

Pamätník SNP v Banskej Bystrici

Pietna spomienka pri Pamätníku SNP

Za Ústav pamäti národa vzdali úctu účastníkom povstania položením venca k Pamätníku SNP podpredseda Správnej rady ÚPN Ján Pálffy a Peter Jašek zo Sekcie vedeckého výskumu


Foto: M. Kováčová




Ústav pamäti národa pripravuje ôsmy ročník Festivalu slobody, ktorý v dňoch od 5. do 10. novembra 2018 prinesie zaujímavé dokumentárne aj hrané filmy, výstavy, divadelné predstavenia či diskusie. Hlavnou témou podujatia budú udalosti roku 1968: Československá jar, invázia a následná okupácia Československa vojskami štátov Varšavskej zmluvy.

Úvodný deň filmovej prehliadky v kine Lumière (6. november) sa bude venovať praktikám komunistickej Štátnej bezpečnosti. Pripomenie ich dokumentárny film Agent Vian, po ktorom môžu diváci diskutovať s režisérom Adamom Drdom a historikom ÚPN Jergušom Sivošom.

Príbehy Ryszarda Siwieca, Jana Palacha a Sándora Bauera a ich rozhodnutie radikálne protestovať proti okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy priblíži blok dokumentov venovaných pamiatke tzv. živých pochodní. Prvý filmový večer pre verejnosť uzavrie čierna komédia Stratili sme Stalina.

Filmová prehliadka bude 7. novembra pokračovať premietaním dobových propagandistických filmov, ktoré spolu s úvodným slovom historika predstavia vývoj filmovej propagandy v období tzv. budovania socializmu na Slovensku.

Nasledovať bude slovenská premiéra dokumentu Watching the moon at the night švédskej režisérky Joanny Helander o súčasnom terorizme a antisemitizme, ktorý sa zameriava na skúsenosti obetí a prezentuje ich spolu s názormi svetových odborníkov v tejto oblasti. Na film nadviaže diskusia s režisérkou.

Program v kine Lumière ukončí dokumentárny film Chuck Norris vs. komunizmus o pašovaní a nelegálnom rozširovaní západných filmov v komunistickom Rumunsku, ktoré otvárali okno do slobodného sveta každému, kto sa odvážil pozerať.

Hlavný program festivalu, diskusia a vernisáž výstavy Za vašu a našu slobodu, sa bude konať 8. novembra v Novej Cvernovke. Diskutovať budú Pavel Litvinov (USA), Joanna Helander (Švédsko) a Zoltán Bíró (Maďarsko), ktorí v roku 1968 otvorene protestovali proti okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Za vyjadrenie názoru sa vo svojich krajinách – v Sovietskom zväze, Poľsku a Maďarsku – dočkali prenasledovania a potrestania.

Vernisáž výstavy Between Life and the Death sa uskutoční 9. novembra na Barokovom nádvorí Univerzitnej knižnice v Bratislave. Výstava ukazuje príbehy obyvateľov okupovaných, ako aj s nacistickým Nemeckom spolupracujúcich krajín a samotného Nemecka, ktorí sa počas druhej svetovej vojny odvážili pomôcť prenasledovaným Židom.

Pre návštevníkov sú pripravené aj dve divadelné predstavenia, ktoré korešpondujú s hlavnou témou tohtoročného Festivalu slobody, ktorou sú udalosti roku 1968. V hre #dubček sa mladí umelci snažia cez osobnosť Alexandra Dubčeka, jeho život a kariéru pochopiť život v období socializmu a pripomenúť si 50. výročie invázie okupačných vojsk. Vstup na predstavenie je voľný, vopred je však potrebné si vyzdvihnúť lístky. Vstupenky sú k dispozícii v pokladni Divadla Aréna do zaplnenia kapacity hľadiska.

Inscenácia Poledne priblíži príbehy „ôsmich statočných", ktorí sa odvážili 25. augusta 1968 pokojne demonštrovať proti okupácií Československa priamo na Červenom námestí v Moskve. Demonštráciu po niekoľkých minútach rozohnali príslušníci sovietskej tajnej služby KGB a jej účastníci skončili po výsluchoch a súdoch vo vyhnanstve, pracovných táboroch alebo na nútenom pobyte v psychiatrických klinikách.

Súčasťou Festivalu slobody bude aj multimediálna výstava Risk Factors v Pisztoryho paláci (vernisáž sa uskutoční 7. novembra), ktorá priblíži význam umeleckej opozície a kultúrneho dedičstva disentu v krajinách bývalého socialistického bloku. Súťažné filmy projektu Courage s rovnakou témou si budú môcť návštevníci festivalu pozrieť 10. novembra, rovnako v Pisztoryho paláci.

Medzi sprievodnými podujatiami Festivalu slobody bude výstava Pražská jar 1968 v Miestnej knižnici Petržalka, ktorá od 7. novembra do 15. decembra priblíži proces uvoľňovania politickej situácie v Československu a pokus o reformu socialistického režimu.

Vďaka spolupráci s Bratislavským samosprávnym krajom sa bude na Cyklomoste slobody v Devínskej Novej Vsi 17. novembra opäť konať podujatie Víkend zatvorených hraníc, ktoré pripomenie totalitný režim na hraniciach aj obete Železnej opony.

Festival slobody sa rozšíri tento rok opäť aj do regiónov. Program v Nitre sa uskutoční na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa a v Študentskom domove UKF Nitra od 5. do 9. novembra. Otvorí ho krst knihy The City and Region Against the Backdrop of Totalitarianism: Images from the Life in the Slovak Republic (1939–1945), ktorá približuje spôsob, akým sa totalitný režim prejavil v každodennom živote Nitranov a nitrianskeho regiónu.

V košickom centre Tabačka Kulturfabrik ponúkne Festival slobody 12. novembra napríklad vernisáž výstavy Dejiny ŠtB na Slovensku v rokoch 1945 – 1989. Pôvodná výstava ÚPN predstaví okolnosti vzniku a metódy práce ŠtB, konkrétne akcie aj autentické výpovede obetí ŠtB.

V dňoch 16. a 17. novembra sa Festival slobody uskutoční v Bardejove a v Spišskej Belej. Okrem premietaní filmov bude súčasťou programu koncert v bardejovskom kultúrno-komunitnom centre Bašta, organizátori programu v spišskobelianskej mestskej kinosále pridajú prednášku historika o období normalizácie. Festival slobody v Brezne ponúkne 17. novembra v klube Bombura filmovú projekciu a koncert.

Na všetky podujatia je vstup voľný. Výnimkou je slávnostné otvorenie festivalu 5. novembra, na ktoré je vstup na pozvánky. Viac informácií o uvedených podujatiach nájdete na webovej stránke www.festivalslobody.sk.

Zborník obsahuje príspevky z rovnomennej vedeckej konferencie, ktorú v Bratislave v dňoch 3. a 4. decembra 2015 zorganizoval Ústav pamäti národa s podporou Nadácie Konrada Adenauera na Slovensku. Na konferencii vystúpili takmer dve desiatky prednášateľov, medzi ktorými boli historici aj priami aktéri podieľajúci sa na širokospektrálnych skrytých aktivitách cirkví pred rokom 1989. V šestnástich publikovaných príspevkoch sa ich autori venujú najrozličnejším aspektom pôsobenia cirkví vo vymedzenom období. Približujú rôznorodé aktivity kňazov, rehoľníkov i laikov z rôznych cirkví, rehoľných spoločenstiev či denominácií. Mapujú okolnosti tajnej kňazskej formácie aj udeľovania kňazského svätenia doma či v zahraničí. Pozornosť venujú aj rozličným vplyvom a ideovým prúdom, ktorými boli jednotlivé skupiny a združenia pri svojom pôsobení ovplyvňované. Niektorí autori ‒ pamätníci čerpajú vo svojich príspevkoch z vlastných spomienok a skúseností. Predložený zborník ako celok posúva a v niektorých oblastiach prehľadne sumarizuje doteraz známe skutočnosti týkajúce sa neoficiálneho a pred vtedajšou štátnou mocou ukrytého pôsobenia cirkví na Slovensku.

ISBN 978-80-89335-85-5

Cena: 4.50 €