Archív aktualít

V pondelok 21. septembra sa v priestoroch Úradu Žilinského samosprávneho kraja uskutočnilo slávnostné odovzdávanie dekrétov veteránom protikomunistického odboja. Odovzdávanie bolo prvým zo série podujatí, na ktorých si Ústav pamäti národa v spolupráci s vyššími územnými celkami chce uctiť ľudí, ktorí sa aktívne postavili na odpor proti totalitnému komunistickému režimu. Dekréty veteránom odovzdali predseda Správnej rady ÚPN Ivan Petranský a predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár.
Dekréty o priznaní postavenia Veterán protikomunistického odboja vydáva Ústav pamäti národa na základe zákona č. 219/2006 Z. z. o protikomunistickom odboji v znení zákona č. 58/2009 Z. z.

Ústav pamäti národa Vás pozýva na prezentáciu knihy Róberta Letza a Pavla Matulu
DOKUMENTY K PROCESU S VILIAMOM ŽINGOROM A SPOL.

Ústav pamäti národa Bratislava a Miestny odbor Matice slovenskej v Prievidzi
Vás srdečne pozývajú na besedu O PRENASLEDOVANÍ SLOVÁKOV V POĽSKU, ktorá sa uskutoční 29. septembra 2009 o 16.00 hod. v Regionálnom kultúrnom centre v Prievidzi (Záhradnícka ul. č. 19).
Beseda je spojená s premiérou filmu Bohom zabudnuté kúty.

V pondelok 21. septembra sa v Žiline za prítomnosti predsedu Správnej rady ÚPN Ivana Petranského a predsedu Žilinského samosprávneho kraja Juraja Blanára uskutoční slávnostné odovzdávanie dekrétov veteránom protikomunistického odboja.

Vo štvrtok 3. septembra sa v priestoroch Klubu slovenských spisovateľov v Bratislave uskutočnila prezentácia knihy Petra Sokoloviča Hlinkova garda 1938 – 1945.

Hlinkova garda bola fenoménom krátkeho, zato však na udalosti bohatého a protirečivého obdobia. Autor sa vo svojej práci venuje spoločenským podmienkam, ktoré viedli k vzniku HG, mapuje vývoj jej štruktúry ako aj jej personálne obsadenie, činnosť gardy v marci 1939, jej úlohy pri konsolidácii nového štátu, či vzťahy s ozbrojenými silami. Podrobne dokumentuje účasť HG na protižidovských akciách, mapuje činnosť Pohotovostných oddielov HG, ako aj súdne procesy s členmi gardy po roku 1945.

Záštitu nad podujatím prevzal podpredseda Zahraničného výboru NR SR Jozef M. Rydlo.

podľa § 99 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov na dodanie tovaru a súvisiacich služieb

Stali ste sa Vy, alebo niekto z okruhu Vašej rodiny, priateľov a známych obeťou násilnej kolektivizácie (združstevňovania)?
Ústav pamäti národa v rámci prípravy publikácie a dokumentárneho filmu o násilnej kolektivizácii hľadá občanov, ktorí sa stali obeťami prenasledovania počas kolektivizácie a chceli by sa podeliť o svoj príbeh, či poskytnúť dobový materiál (fotografie, plagáty, transparenty, filmové záznamy, či iné dokumenty) Ústavu pamäti národa. V prípade záujmu sa prosím obráťte na Ústav pamäti národa. Ďakujeme.

V rámci cyklu „Diskusné večery ÚPN“ sa vo štvrtok 27. augusta uskutočnila beseda venovanánástupu normalizácie v roku 1969. O tejto téme diskutovali PhDr. Oldřich Tůma; PhDr. Stanislav Sikora, CSc. a Mgr. Peter Jašek, PhD.

Vo štvrtok 3. septembra 2009 sa v priestoroch Ústavu pamäti národa (Námestie slobody 6 v Bratislave) uskutoční workshop o projekte digitálneho archívu „Pamäť národa“, na ktorý Vás srdečne pozývame.

V týchto dňoch na pulty kníhkupectiev prichádza nová publikácia Ústavu pamäti národa mapujúca históriu Hlinkovej gardy, autorom ktorej je pracovník sekcie vedeckého výskumu ÚPN Peter Sokolovič. Monografia „Hlinkova garda 1938 – 1945“ sa čitateľovi snaží priniesť ideologicky nezaťažený pohľad na dejiny tejto organizácie.

Ústav pamäti národa v spolupráci s Inštitútom pamäti národa (Poľsko), Ústavom pre štúdium totalitných režimov (Česko), Ústavom na výskum maďarskej revolúcie v roku 1956 (Maďarsko), Robert Havemann Gesellschaft (Nemecko), Európskou sieťou Pamäť a solidarita a s finančnou podporou Višegrádskeho fondu organizuje pri príležitosti 60. výročia prijatia cirkevných zákonov v Československu medzinárodnú konferenciu Prenasledovanie cirkví v komunistických štátoch strednej a východnej Európy, ktorá sa uskutoční v Bratislave v dňoch 30. septembra – 2. októbra 2009. Cieľom podujatia je prezentovať výsledky výskumu problematiky proticirkevných perzekúcií a obmedzovania náboženskej slobody v štátoch bývalého sovietskeho bloku. Konferencia má poukázať na spoločné črty protináboženského politického kurzu, ale aj na špecifiká vývoja v jednotlivých krajinách.

podľa § 99 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov na dodanie tovaru a súvisiacich služieb „Archivačný systém - mobilné a stacionárne policové regále“.

V rámci cyklu „Diskusné večery ÚPN“ sa vo štvrtok 30. júla uskutočnila beseda venovaná ústavnému systému prvej Slovenskej republiky. O tejto téme diskutovali JUDr. Katarína Zavacká, CSc.; PhDr. Anton Hrnko, CSc.; Mgr. Ondrej Podolec, PhD. a PhDr. Martin Lacko, PhD.

Ústav pamäti národa zverejnil na svojich internetových stránkach popis zväzkov operatívnej korešpondencie Hlavnej správy rozviedky (I. správa ZNB) uložených v archíve ÚPN. Zverejnený prehľad je výstupom projektu, ktorého cieľom je podrobné zmapovanie agendy československej rozviedky.

V týchto dňoch sa na pulty predajcov dostáva nové číslo štvrťročníka ÚPN Pamäť národa . Okrem iného v ňom nájdete štúdiu Petra Sokoloviča „Jozef Bányai – lekár funkcionárom Hlinkovej gardy“, článok Martiny Fiamovej „Cesta k socializácii československého poľnohospodárstva“ a štúdiu Branislava Kinčoka, v ktorej sa autor venuje agentúrno-operatívnej činnosti II. odboru Krajskej správy Ministerstva vnútra Bratislava v rokoch 1960 – 1964.

V sobotu 25. júla 2009 sa v Starom Tekove uskutočnila historická rekonštrukcia bojov medzi Červenou armádou a nemeckým Wehrmachtom. V marci 1945 sa v okolí Starého Tekova začala sovietska útočná operácia, ktorá dostala názov „Bratislavsko-brnianska“. V rámci tejto operácie boli postupne oslobodené mestá Nitra, Trnava a Bratislava.
Na podujatí sa prezentoval aj Ústav pamäti národa. Záujemcovia o históriu si v stánku ÚPN mohli zakúpiť publikácie ústavu a diskutovať s jeho pracovníkmi.

Ani tento rok nechýbal Ústav pamäti národa na letnom festivale Pohoda. V stánku ÚPN si záujemcovia o moderné dejiny mohli vybrať z bohatej ponuky publikácií vydaných ústavom, na festivale bol uvedený aj film z produkcie ÚPN „V tieni času“.

V spolupráci s Poľským inštitútom v Bratislave sa vo štvrtok 25. júna v rámci cyklu „Diskusné večery ÚPN“ uskutočnila beseda venovaná udalostiam v Poľsku, ktoré viedli k prvým slobodným voľbám vo vtedajšom „východnom bloku“. O udalostiach spred 20-tich rokov spolu besedovali - prof. PhDr. Jan Rychlík, DrSc. Z Filozofickej fakulty UK v Prahe, JUDr. Ján Čarnogurský, Dr. Lukasz Kaminski z poľského Ústavu národnej pamäti a PhDr. Tomáš Klubert, PhD. z Ústavu pamäti národa.

V dňoch 26. a 27. júna 2009 sa v koncertnej sále Galérie umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi v rámci cyklu Spiš Františka Javorského uskutočnil seminár o prenasledovaní cirkvi v 80-tych rokoch minulého storočia.

Po privítaní hostí predsedom Konfederácie politických väzňov Slovenska Antonom Srholcom sa slova ujal Marián Gula z ÚPN, ktorý prítomných oboznámil s činnosťou Štb v 80-tych rokoch. Pracovník ústavu Patrik Dubovský vystúpil s príspevkom Cirkev a november 1989. Dekan Teologickej fakulty Trnavskej univerzity Juraj Dolinský sa venoval vzťahu štátu a cirkvi pred rokom 1989. Po prednáškach nasledovali projekcie dokumentárnych filmov, konkrétne filmu ÚPN „Sviečková manifestácia 25. marca 1989“ a filmu združenia ReAnimare „Brainwashing – vymývanie mozgov“, ktoré sa u publika stretli s veľmi priaznivým ohlasom.

Na organizácii podujatia sa podieľali Konfederácia politických väzňov Slovenska, Ústav pamäti národa, a Hanns Seidel Stiftung eV.

Ústav pamäti národa zverejnil na svojich internetových stránkach organizačnú štruktúru a personálne zloženie Spravodajského oddelenia 11. brigády Pohraničnej stráže, ktorá v rokoch 1973 až 1989 pôsobila na území juhozápadného Slovenska. Bola podriadenou zložkou Spravodajskej správy Hlavnej správy Pohraničnej stráže a Ochrany štátnych hraníc. Pomocou rekonštrukcie a analýzy personálnych spisov a ďalších archívnych dokumentov sa Ústavu pamäti národa podarilo identifikovať príslušníkov spravodajského oddelenia a spravodajských skupín, ktorých hlavnou úlohou bolo zhromažďovať a vyhodnocovať informácie o osobách plánujúcich útek do zahraničia. V prípade potvrdenia získaných informácií v úzkej spolupráci s ŠtB a ďalšími štátnymi orgánmi pristúpili k represívnym opatreniam, ktoré mali sledovaným osobám zabrániť v opustení republiky. Príslušníci Spravodajského oddelenia 11. brigády Pohraničnej stráže sa tak významnou mierou podieľali na udržiavaní totalitného režimu, ktorý porušoval základné ľudské práva obyvateľov Československa v období normalizácie.