Z činnosti

Riešenie tzv. židovskej otázky na Slovensku v období rokov 1938 – 1945 je predmetom výskumu viacerých vedných disciplín. Hoci ide o problematiku, ktorá je z daného obdobia spracovaná azda najlepšie, nové a detailné pohľady na túto tragickú súčasť našej nedávnej minulosti prinášajú regionálne aspekty. Tým sa venuje aj predkladaná publikácia historika ÚPN Martina Gareka.

Predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Jerguš Sivoš a predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Božik podpísali 15. decembra 2025 Memorandum o vzájomnej spolupráci medzi Združením miest a obcí Slovenska a Ústavom pamäti národa.
Obe strany memoranda sú presvedčené o tom, že historická pamäť je nevyhnutnou súčasťou budovania odolnej demokracie, pričom mestá, obce a Ústav pamäti národa majú v tomto procese nezastupiteľnú úlohu.

Národná rada Slovenskej republiky vzala 10. decembra 2025 na vedomie Výročnú správu o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2024. Za vzatie výročnej správy na vedomie hlasovalo všetkých 140 prítomných poslancov. Výročnú správu poslancom v pléne predstavil predseda Správnej rady ÚPN Jerguš Sivoš.

Ústav pamäti národa zverejnil 82 príslušníkov, ktorí v rokoch 1966 až 1971 pôsobili na odboroch vyšetrovania ŠtB krajských správ Zboru národnej bezpečnosti a na Správe vyšetrovania ŠtB Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky.

Jedným z významných historických výročí, ktoré si v roku 2025 pripomíname, je 50. výročie podpísania Záverečného aktu Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe. Záverečný akt, známy ako Helsinské dohody, predstavoval vyvrcholenie politiky uvoľňovania napätia v studenej vojne. Okrem potvrdenia povojnových hraníc v Európe stanovil aj princípy vzťahov medzi signatárskymi štátmi, vrátane záväzku rešpektovať ľudské práva. Práve táto oblasť sa stala veľkou výzvou najmä pre socialistické štáty na východ od železnej opony, medzi nimi aj Československo.

Ústav pamäti národa 3. novembra 2025 udelil Cenu Ústavu pamäti národa za prínos k poznaniu obdobia neslobody a šírenie myšlienok slobody a demokracie Miroslavovi Lehkému.

Ústav pamäti národa 3. novembra 2025 udelil Cenu Ústavu pamäti národa za odpor proti nedemokratickým režimom a boj za obnovu slobody a demokracie Leontínovi Dohovičovi.

Ústav pamäti národa 3. novembra 2025 udelil Cenu Ústavu pamäti národa za odpor proti nedemokratickým režimom a boj za obnovu slobody a demokracie Dobroslavovi Pustajovi (in memoriam). Cenu prevzala jeho manželka Medarda Pustajová.

Predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Jerguš Sivoš a generálny prokurátor Slovenskej republiky Maroš Žilinka podpísali 17. novembra 2025 Memorandum o vzájomnej spolupráci medzi Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky a Ústavom pamäti národa.

Ústav pamäti národa večer 3. novembra 2025 zahájil Festival slobody 2025. Slávnostného otvorenia festivalu sa zúčastnili zástupcovia partnerských organizácii festivalu, partnerských organizácií Ústavu pamäti národa, diplomatických misií, aktéri Nežnej revolúcie a v neposlednom rade laureáti Ceny Ústavu pamäti národa a ich blízki.

Ústav pamäti národa v dňoch 3. až 17. novembra 2025 organizuje XV. ročník Festivalu slobody. Program festivalu tvoria rôznorodé podujatia s tematikou nedemokratických režimov a odporu voči nim – projekcia ôsmych filmov, dve divadelné a jedna rozhlasová hra, výstavy, diskusie, komentované prechádzky a dni otvorených dverí v Archíve ÚPN. V programe festivalu sú zaradené aj koncerty rôznych žánrov, novinkou je niekoľko podujatí pre mládež. Podujatia festivalu sa uskutočnia na viacerých miestach v Bratislave.

Poukazovanie na porušovanie ľudských práv komunistickým režimom v Československu patrilo k základnému programu Svetového kongresu Slovákov. Problematikou ľudských, národných a náboženských práv sa táto exilová organizácia zaoberala od svojho založenia. Jej memorandá, ktoré boli určené pre kontrolné zasadnutia Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe, a konali sa v Belehrade, Madride, Ottawe a vo Viedni, vydáva Ústav pamäti národa v novej publikácii z Edície Dokumenty. Edíciu dokumentov zostavila historička ÚPN Beáta Katrebová Blehová.

Ústav pamäti národa a Slovenský športový a olympijský výbor vás pozývajú na konferenciu „Šport a totality“. Podujatie sa uskutoční 14. októbra 2025 v priestoroch Slovenského olympijského a športového múzea na Olympijskom námestí č. 1 v Bratislave.

Ústav pamäti národa v spolupráci partnermi, Európskou Sieťou Pamäť a Solidarita a o. z. samizdat.sk pozývajú na odborný seminár „Deň samizdatu 2025“, spojený so slávnostným ocenením pamätnou medailou Ústavu pamäti národa. Podujatie sa uskutoční 9. 10. 2025 od 13,00 h. v priestoroch Pistoriho paláca, Štefánikova 25, Bratislava. Podujatie sa koná pri 50. výročí Helsinskej konferencie.

Ústav pamäti národa a Múzeum obetí komunizmu vás v spolupráci s Ústavom pre štúdium totalitných režimov a Univerzitnou knižnicou v Bratislave pozývajú na odborný seminár „Odvlečení do gulagov v Sovietskom zväze“ a na následné otvorenie výstavy „Gulagy – prvé obete komunizmu na Slovensku“.

Európska sieť Pamäť a solidarita (ENRS) vedie od roku 2014 verejnú vzdelávaciu kampaň „Pamätaj. 23. august“. Ide o pripomenutie podpisu paktu Molotov – Ribbentrop 23. augusta 1939, ktorým si nacistické Nemecko s komunistickým Sovietskym zväzom dohodli vzájomné neútočenie a rozdelili si stredovýchodnú Európu. Pakt pripravil pôdu pre vypuknutie druhej svetovej vojny. Európsky parlament v roku 2009 vyhlásil 23. august za Európsky deň spomienky na obete všetkých totalitných a autoritárskych režimov.