Archív aktualít

Na pamiatku štyroch stoviek mužov a žien usmrtených na hraniciach ČSSR pri pokuse o útek za "Železnú oponu" v rokoch 1945 – 1989, ako aj násilne vyhnaných zo svojej vlasti Ústav pamäti národa a Konfederácia politických väzňov Slovenska iniciovali postavenie pamätníka Brána Slobody pod hradom Devín, na sútoku riek Moravy a Dunaja.

Deň 23. august je Európskym dňom pamiatky obetí totalitných režimov, ktorý v roku 2009 vyhlásil Európsky parlament. V tento deň pred 85 rokmi bol podpísaný pakt Molotov-Ribbentrop – dohoda medzi nacistickým Nemeckom a Sovietskym zväzom, ktorá pripravila pôdu pre vypuknutie druhej svetovej vojny a jej hrozivé dôsledky – od gulagov cez holokaust až po dlhoročnú studenú vojnu.

Pri tejto príležitosti si Ústav pamäti národa v spolupráci s Európskou Sieťou Pamäť a solidarita v rámci vzdelávacej kampane s heslom „Pamätaj. 23. august." pripravili distribúciu pamätných odznakov interaktívnou formou. Historikov z ÚPN, ktorí vám okrem odznakov radi poskytnú aj ďalšie informácie spojené s týmto pamätným dňom, budete môcť stretnúť zajtra, t. j. 23. augusta, od 10.30 hod. na Námestí SNP v Bratislave.

Banner ku kampani Pamätaj. 23. august.

Slovenská republika zastúpená Ústavom pamäti národa (ÚPN) prevzala predsedníctvo v Európskej sieti Pamäť a solidarita (ENRS). Predsedom Riadiaceho výboru ENRS ako najvyššieho rozhodovacieho orgánu ENRS sa od júla stal predseda Správnej rady ÚPN Jerguš Sivoš.

Slovenská republika má zastúpenie aj v ďalších orgánoch ENRS. Členmi Vedeckej rady ENRS sú dr. Marína Zavacká a prof. Martin Pekár. Členmi Poradného výboru ENRS sú doc. Oľga Gyárfášová a doc. Martin Bútora.

ENRS je medzinárodná iniciatíva šiestich členských štátov – Poľska, Maďarska, Nemecka, Slovenska, Rumunska a Česka –, ktorá od roku 2005 podporuje dialóg o histórii Európy 20. storočia a rozvoj európskej kultúry pamäte.

ENRS v spolupráci s ÚPN zorganizovala v Bratislave v dňoch 27. až 29. mája 2026 medzinárodné sympózium Pamäť ako nástroj konfliktu: fakty, dezinformácie a politika pamäte, ktorého sa zúčastnilo 200 odborníkov z Európy a zámoria.

Počas slovenského predsedníctva ENRS okrem iných podujatí zorganizuje v Rumunsku konferenciu o prenose traumatických spomienok a o ich vplyve na kultúru pamäte a v Španielsku vzdelávací projekt Zvuk v tichu, v rámci ktorého stredoškolskí študenti z viacerých krajín na workshope umelecky spracujú svoje pocity z návštevy miest spojených s perzekúciou obyvateľstva.

V rámci medzinárodných projektov bude realizovaný projekt Dialóg vo vzdelávaní, ktorý sa formou špecializovaných workshopov pre pedagógov zameria na prevenciu polarizácie a nenávistných prejavov. Začne sa štvorročný projekt V labyrinte veľkých dejín. Skúsenosti detí v 20. storočí, ktorý prostredníctvom špecializovanej webovej stránky sprístupní skúsenosti detí z vojen, kríz a násilných režimov v európskych dejinách 20. storočia.

Viac informácií o Európskej sieti Pamäť a solidarita nájdete na stránke www.enrs.eu.

Možnosť prehĺbiť poznanie dejín prostredníctvom regionálnej perspektívy prináša nový zborník Ústavu pamäti národa s názvom Regióny v dobe neslobody (1938 – 1989). Regionálny pohľad dopĺňa tradičný výskum zameraný na centrálnu politiku štátu.

Úvodný metodologický príspevok zdôrazňuje význam lokálnej a individuálnej perspektívy v historickom výskume a poukazuje na potrebu prepojenia „veľkých dejín“ s mikrohistorickým prístupom.

Prvá časť zborníka sa zaoberá vývojom miestnej správy od konca 30. rokov 20. storočia a analyzuje zmeny, ktoré priniesol nástup nedemokratických režimov, vznik a činnosť národných výborov či proces postupného upevňovania moci komunistickej strany na regionálnej úrovni. Druhá časť publikácie približuje politiku, súdnictvo a rôzne formy perzekúcií občanov v konkrétnych regiónoch Slovenska.

Publikácia, zostavená historikom ÚPN Ondrejom Podolcom, je zborníkom príspevkov z vedeckej konferencie Regióny v dobe neslobody (1938 – 1989), ktorá sa konala 9. – 10. septembra 2021 v Považskej Bystrici.

Zborník vo formáte PDF je dostupný zdarma: Regióny v dobe neslobody (1938 – 1989) PDF (veľkosť 14,48 MB)

Ústav pamäti národa a Občianske spoločenstvo pozývajú v spolupráci s Kultúrnymi zariadeniami Petržalky a platformou Chcem tu zostať na diskusiu Mám právo odísť aj zostať, ktorá sa uskutoční pri príležitosti 40. výročia tragickej smrti Hartmuta Tautza.

Podujatie sa uskutoční 6. augusta 2026 o 17.00 hod. v priestoroch CC Centra na Jiráskovej 3 v Bratislave-Petržalke.

Hosťami diskusie budú:

Ľubomír Müller – advokát, ktorý zastupoval rodinu Hartmuta Tautza a pred slovenskými súdmi dosiahol jeho plnú rehabilitáciu,

Peter Mikle – historik, riaditeľ Archívu ÚPN a autor odborných prác o železnej opone a štátnych hraniciach,

Erik Kliment – občiansky aktivista a zakladateľ platformy Chcem tu zostať.

Diskusiu bude moderovať Rasťo Šenkirik, kulturológ a člen Občianskeho spoločenstva.

Vstup na podujatie je voľný.

Koncom mája 2026 sa v Bratislave stretli historici, archivári, pedagógovia a pracovníci múzeí z viacerých európskych krajín. Počas troch dní diskutovali o tom, ako sa dejiny využívajú v politike a ako môžu na ich politické zneužívanie reagovať inštitúcie, ktoré sa venujú historickej pamäti. Ústav pamäti národa bol miestnym spoluorganizátorom podujatia.

Úvodný panel 14. ročníka European Remembrance Symposium v Moyzesovej sieni v Bratislave. Foto: Jan Prosiński / ENRS

Štrnásty ročník European Remembrance Symposium sa konal od 27. do 29. mája 2026 v Moyzesovej sieni na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Podujatie zorganizovala Európska sieť Pamäť a solidarita v spolupráci s Ústavom pamäti národa, ktorý bol jeho miestnym spoluorganizátorom. Témou podujatia bolo Memory Wars: Facts, Disinformation and the Politics of Remembrance (Pamäť ako nástroj konfliktu: fakty, dezinformácie a politika pamäti). Partnermi podujatia boli Poľský inštitút v Bratislave, Galéria Umelka, Filozofická fakulta UK a Múzeum mesta Bratislavy.

Do Bratislavy prišli historici, archivári, pedagógovia, pracovníci múzeí a zástupcovia pamäťových inštitúcií z Európy aj mimo nej. Trojdňový program zahŕňal hlavnú prednášku, dve panelové diskusie, paralelné workshopy, blok prípadových štúdií, krátke projektové prezentácie vo formáte Turbo Presentations, sprievodný kultúrny program a návštevu hradu Devín.

Téma reagovala na vývoj, ktorý pamäťové inštitúcie v Európe sledujú už niekoľko rokov. Historická pamäť ovplyvňuje, ako spoločnosti rozumejú vlastnej minulosti a ako si vytvárajú spoločnú identitu. Zároveň sa však môže stať predmetom politického zápasu aj jeho nástrojom, a to i v podmienkach hybridnej vojny. Program sa preto venoval tomu, ako historická pamäť formuje spoločnosť, ale zároveň môže prehlbovať politické konflikty. Diskusie pritom ukázali, že nejde o problém obmedzený iba na jednu časť Európy.

Mesto vrstiev

Prof. Catherine Horel počas hlavnej prednášky. Foto: Jan Prosiński / ENRS

Odborný program otvorila prof. Catherine Horel, riaditeľka výskumu v CNRS/CETOBaC v Paríži a prezidentka Medzinárodného výboru historických vied. Vo svojej hlavnej prednáške použila obraz palimpsestu, teda rukopisu, ktorý sa opakovane prepisoval a v ktorom pod najnovšou vrstvou stále presvitajú staršie texty.

Ako príklad si zvolila Bratislavu. Mesto nieslo v minulosti rôzne názvy a patrilo rôznym štátom. Žili v ňom slovenské, maďarské, nemecké a židovské komunity a ich dejiny sa odohrávali v tých istých uliciach. Podľa Horel z toho nevzniká jeden výklad minulosti mesta, ale viacero výkladov, ktoré sa prekrývajú a nie vždy sa zhodujú. Takúto situáciu označila skôr za typickú pre Európu než za výnimočnú.

Memory – Power – Conflict

Úvodný panel Memory – Power – Conflict (Pamäť – moc – konflikt) moderoval prof. Jay Winter z Yaleovej univerzity. Vystúpili na ňom prof. Dovilė Budrytė z Georgia Gwinnett College a Univerzity Vytautasa Magnusa, prof. Tuomas Forsberg z Univerzity v Tampere, prof. Catherine Horel, prof. Ruxandra Ivan z Univerzity v Bukurešti a prof. Arkady Rzegocki z Jagellonskej univerzity.

Winter vymedzil zameranie panelu ešte pred sympóziom. Súčasné vojny pamäti opísal ako nevyhnutné strety o posledných osemdesiat rokov európskych dejín. Panelistom položil otázku, či treba takýto nesúhlas považovať za ohrozenie demokracie, alebo skôr za prejav politickej plurality. Navrhol tri okruhy, z ktorých si mali vybrať: či konflikty o druhú svetovú vojnu naďalej ovládajú európsku politiku pamäti osemdesiat rokov po roku 1945, či je pojem dekolonizácie užitočný pri opise jej súčasného vývoja a ako spory o výklad minulosti ovplyvňujú prácu múzeí.

Workshopy a vzdelávanie

Workshop v Galérii Umelka. Michal Keim z Ústavu pamäti národa a Urszula Bijoś z Európskej siete Pamäť a solidarita viedli workshop Disinformation in the Field of Education. Foto: Jan Prosiński / ENRS

Počas dopoludní 28. a 29. mája sa v Galérii Umelka konali paralelné workshopy. Zamerali sa na praktické postupy využiteľné vo vzdelávaní, mediálnej výchove a pri rozpoznávaní dezinformácií.

Marcin Sikorski viedol workshop o pamäti ako nástroji hybridnej vojny. Venoval sa propagandistickým stratégiám v rôznych médiách a možnostiam, ako sa im brániť. Florian Tuder z Domu európskych dejín pracoval s účastníkmi na výučbe mediálnej gramotnosti na stredných školách; jeho workshop sa konal iba v prvý z oboch dní.

Do workshopového programu sa zapojil aj Ústav pamäti národa. Michal Keim viedol spolu s Urszulou Bijoś z Európskej siete Pamäť a solidarita workshop Disinformation in the Field of Education (Dezinformácie vo vzdelávaní), ktorý sa uskutočnil počas oboch dní. Účastníci na ňom pracovali s praktickými nástrojmi a metódami, ktoré môžu pedagógovia použiť, keď narazia na manipulatívny alebo zavádzajúci obsah o dejinách.

Prípadové štúdie

Blok prípadových štúdií moderovala Joanna Orłoś z Európskej siete Pamäť a solidarita. Vystúpili v ňom zástupcovia múzeí, výskumných pracovísk a pamäťových organizácií zo Španielska, Talianska, Česka, Ukrajiny, Slovenska a Nemecka.

Iratxe Momoitio Astorkia z Múzea mieru v Guernice pripomenula, že dva protichodné výklady bombardovania Guernicy v roku 1937 vznikli takmer okamžite po samotnej udalosti. Jeden z nich potom Frankov režim presadil ako oficiálny. Príklad ukázal, že pri sporoch o minulosť nejde iba o dôkazy, ale aj o to, kto má možnosť presadiť svoj výklad udalostí.

Cecilia Badano z LRE Foundation predstavila prístup, ktorého cieľom nie je vytvoriť jeden spoločný príbeh druhej svetovej vojny, ale umožniť porovnávanie rozdielnych miestnych a národných skúseností a otvorenú diskusiu o nich.

V bloku Turbo Presentations dostali účastníci najviac 120 sekúnd na to, aby predstavili svoju organizáciu alebo projekt. Formát mal účastníkom pomôcť nadviazať kontakty a nájsť partnerov na ďalšiu spoluprácu.

Disonancie pamäti

Záverečný panel Dissonances of Memory: Europe United or Divided? (Disonancie pamäti: Európa jednotná, alebo rozdelená?) moderoval Pavol Demeš, bývalý minister medzinárodných vzťahov SR a dlhoročný odborník na občiansku spoločnosť a zahraničnú politiku. Panel otvoril otázku, či Európa dokáže zachovať politickú súdržnosť napriek rozdielnym historickým skúsenostiam jednotlivých krajín.

Prof. Heidi Hein-Kircher z Knižnice Martina Opitza v Herne a Porúrskej univerzity v Bochume hovorila o tom, prečo je ťažké vytvoriť skutočne spoločnú európsku pamäť. Upozornila na odlišné národné tradície a kultúrne prostredia, prostredníctvom ktorých sa historické skúsenosti odovzdávajú ďalším generáciám. Prof. Andrzej Nowak z Jagellonskej univerzity sa venoval otázke jednoty vo výklade dejín. Vo svojom vystúpení zdôraznil, že je dôležité ponechať priestor na otvorenú diskusiu aj o rozdielnych výkladoch minulosti.

Dr. Georgi Georgiev z Inštitútu pre humanitné vedy a Stredoeurópskej univerzity vo Viedni hovoril o tom, ako funguje súčasná propaganda. Upozornil najmä na jej schopnosť meniť vnímanie historického času. Diskusia predstavila rozdielne pohľady a neusilovala sa o prijatie spoločného stanoviska.

Devín a železná opona

Účastníci sympózia počas návštevy hradu Devín a výstavy Pozor, hranica! Foto: ÚPN

Popoludní 28. mája sa účastníci presunuli na hrad Devín, kde absolvovali historickú prechádzku a navštívili výstavu Pozor, hranica!, ktorú pripravilo Múzeum mesta Bratislavy v spolupráci s Ústavom pamäti národa. Tým, ktorí sa návštevy Devína nezúčastnili, bola ponúknutá komentovaná prehliadka historického centra Bratislavy.

Návšteva Devína prepojila tému historických vrstiev s konkrétnym miestom poznačeným dejinami železnej opony. Opevnené sídlo s dlhou históriou a miesto s výrazným symbolickým významom v slovenskej národnej tradícii sa počas komunistického režimu ocitlo v hraničnom pásme. V päťdesiatych rokoch bol hrad pre verejnosť prakticky neprístupný.

Podľa prípadov zdokumentovaných a prezentovaných na výstave bolo najmenej 7 500 osôb zadržaných pri pokuse o neoprávnené prekročenie slovensko-rakúskej hranice. Viac ako 90 percent z nich smerovalo do Rakúska a najmenej 42 ľudí na tomto úseku hranice zahynulo. Výstava vychádza z autentických dokumentov Pohraničnej stráže z rokov 1951 až 1989, ktoré sú uložené v Archíve Ústavu pamäti národa.

Úloha ÚPN a slovenské predsedníctvo v ENRS

Sympózium umožnilo odborníkom z rôznych krajín porovnať skúsenosti s tým, ako sa dejiny využívajú v politike, vzdelávaní a práci pamäťových inštitúcií.

Ústav pamäti národa ako miestny spoluorganizátor zabezpečoval praktickú realizáciu podujatia v Bratislave. Koordinoval priestory, miestnych partnerov, presuny účastníkov a vybrané časti sprievodného programu. Zapojil sa aj do workshopového programu a do organizácie návštevy hradu Devín a výstavy Pozor, hranica!

V júli 2026 prevzalo Slovensko predsedníctvo v Európskej sieti Pamäť a solidarita. Predsedom Riadiaceho výboru siete sa stal Jerguš Sivoš, predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa. Témy politického využívania dejín, dezinformácií a úlohy pamäťových inštitúcií zostávajú aktuálne aj počas slovenského predsedníctva.

Záznamy a fotografie

Záznamy úvodných príhovorov, hlavnej prednášky, panelových diskusií, bloku Turbo Presentations, prípadových štúdií a záverečnej časti podujatia sú dostupné na oficiálnej stránke Európskej siete Pamäť a solidarita. Nachádza sa na nej aj program sympózia a fotogaléria z podujatia.

Pozrite si záznamy a fotogalériu

Ústav pamäti národa vás v spolupráci so Slovenským národným divadlom pozýva na prezentáciu publikácie Marianny Oravcovej Akcia B II. Bratislava – zakázané mesto. Svedectvá detí z vysťahovaných rodín a následnú diskusiu s autorkou. Podujatie sa uskutoční 16. septembra 2026 o 17.00 hod. v Modrom salóne Slovenského národného divadla v Bratislave.

Publikácia nadväzuje na prvý diel Akcie B a prostredníctvom svedectiev pamätníkov dokumentuje fenomén násilného vysťahúvania rodín v komunistickom Československu po februári 1948. Takzvaní „triedni nepriatelia“ – medzi ktorých patrili napríklad advokáti, bankári, podnikatelia, súkromní úradníci, živnostníci a ich rodinní príslušníci – boli zbavovaní majetku a svojho spoločenského postavenia a následne násilne vysťahovaní z miest do vzdialených oblastí, kde boli nútení vykonávať manuálne práce.

Marianna Oravcová v publikácii zachytáva takmer tri tucty príbehov ľudí, ktorí túto perzekúciu zažili, pričom osobné výpovede dopĺňajú fotografie a kópie dobových dokumentov. Osobitnú hodnotu majú svedectvá tých, ktorí boli v čase vysťahovania ešte deťmi. Kniha približuje nielen samotný mechanizmus násilného vysťahovania, ale aj každodenný život perzekvovaných rodín, ich stratégie prežitia, súdržnosť a dôsledky zásahov totalitnej moci do ich života.

Súčasťou prezentácie bude aj čítanie vybraných pasáží z publikácie v podaní hercov Slovenského národného divadla, ktoré priblíži osobné príbehy a svedectvá pamätníkov.

Publikáciu bude možné zakúpiť priamo na mieste. Záujemcovia si ju môžu objednať aj prostredníctvom e-mailu distribucia@upn.gov.sk. Cena publikácie je 10,40 €.

Vstup na podujatie je voľný.