Archív aktualít
Koncom mája 2026 sa v Bratislave stretli historici, archivári, pedagógovia a pracovníci múzeí z viacerých európskych krajín. Počas troch dní diskutovali o tom, ako sa dejiny využívajú v politike a ako môžu na ich politické zneužívanie reagovať inštitúcie, ktoré sa venujú historickej pamäti. Ústav pamäti národa bol miestnym spoluorganizátorom podujatia.
Úvodný panel 14. ročníka European Remembrance Symposium v Moyzesovej sieni v Bratislave. Foto: Jan Prosiński / ENRS
Štrnásty ročník European Remembrance Symposium sa konal od 27. do 29. mája 2026 v Moyzesovej sieni na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Podujatie zorganizovala Európska sieť Pamäť a solidarita v spolupráci s Ústavom pamäti národa, ktorý bol jeho miestnym spoluorganizátorom. Témou podujatia bolo Memory Wars: Facts, Disinformation and the Politics of Remembrance (Pamäť ako nástroj konfliktu: fakty, dezinformácie a politika pamäti). Partnermi podujatia boli Poľský inštitút v Bratislave, Galéria Umelka, Filozofická fakulta UK a Múzeum mesta Bratislavy.
Do Bratislavy prišli historici, archivári, pedagógovia, pracovníci múzeí a zástupcovia pamäťových inštitúcií z Európy aj mimo nej. Trojdňový program zahŕňal hlavnú prednášku, dve panelové diskusie, paralelné workshopy, blok prípadových štúdií, krátke projektové prezentácie vo formáte Turbo Presentations, sprievodný kultúrny program a návštevu hradu Devín.
Téma reagovala na vývoj, ktorý pamäťové inštitúcie v Európe sledujú už niekoľko rokov. Historická pamäť ovplyvňuje, ako spoločnosti rozumejú vlastnej minulosti a ako si vytvárajú spoločnú identitu. Zároveň sa však môže stať predmetom politického zápasu aj jeho nástrojom, a to i v podmienkach hybridnej vojny. Program sa preto venoval tomu, ako historická pamäť formuje spoločnosť, ale zároveň môže prehlbovať politické konflikty. Diskusie pritom ukázali, že nejde o problém obmedzený iba na jednu časť Európy.
Mesto vrstiev
Prof. Catherine Horel počas hlavnej prednášky. Foto: Jan Prosiński / ENRS
Odborný program otvorila prof. Catherine Horel, riaditeľka výskumu v CNRS/CETOBaC v Paríži a prezidentka Medzinárodného výboru historických vied. Vo svojej hlavnej prednáške použila obraz palimpsestu, teda rukopisu, ktorý sa opakovane prepisoval a v ktorom pod najnovšou vrstvou stále presvitajú staršie texty.
Ako príklad si zvolila Bratislavu. Mesto nieslo v minulosti rôzne názvy a patrilo rôznym štátom. Žili v ňom slovenské, maďarské, nemecké a židovské komunity a ich dejiny sa odohrávali v tých istých uliciach. Podľa Horel z toho nevzniká jeden výklad minulosti mesta, ale viacero výkladov, ktoré sa prekrývajú a nie vždy sa zhodujú. Takúto situáciu označila skôr za typickú pre Európu než za výnimočnú.
Memory – Power – Conflict
Úvodný panel Memory – Power – Conflict (Pamäť – moc – konflikt) moderoval prof. Jay Winter z Yaleovej univerzity. Vystúpili na ňom prof. Dovilė Budrytė z Georgia Gwinnett College a Univerzity Vytautasa Magnusa, prof. Tuomas Forsberg z Univerzity v Tampere, prof. Catherine Horel, prof. Ruxandra Ivan z Univerzity v Bukurešti a prof. Arkady Rzegocki z Jagellonskej univerzity.
Winter vymedzil zameranie panelu ešte pred sympóziom. Súčasné vojny pamäti opísal ako nevyhnutné strety o posledných osemdesiat rokov európskych dejín. Panelistom položil otázku, či treba takýto nesúhlas považovať za ohrozenie demokracie, alebo skôr za prejav politickej plurality. Navrhol tri okruhy, z ktorých si mali vybrať: či konflikty o druhú svetovú vojnu naďalej ovládajú európsku politiku pamäti osemdesiat rokov po roku 1945, či je pojem dekolonizácie užitočný pri opise jej súčasného vývoja a ako spory o výklad minulosti ovplyvňujú prácu múzeí.
Workshopy a vzdelávanie
Workshop v Galérii Umelka. Michal Keim z Ústavu pamäti národa a Urszula Bijoś z Európskej siete Pamäť a solidarita viedli workshop Disinformation in the Field of Education. Foto: Jan Prosiński / ENRS
Počas dopoludní 28. a 29. mája sa v Galérii Umelka konali paralelné workshopy. Zamerali sa na praktické postupy využiteľné vo vzdelávaní, mediálnej výchove a pri rozpoznávaní dezinformácií.
Marcin Sikorski viedol workshop o pamäti ako nástroji hybridnej vojny. Venoval sa propagandistickým stratégiám v rôznych médiách a možnostiam, ako sa im brániť. Florian Tuder z Domu európskych dejín pracoval s účastníkmi na výučbe mediálnej gramotnosti na stredných školách; jeho workshop sa konal iba v prvý z oboch dní.
Do workshopového programu sa zapojil aj Ústav pamäti národa. Michal Keim viedol spolu s Urszulou Bijoś z Európskej siete Pamäť a solidarita workshop Disinformation in the Field of Education (Dezinformácie vo vzdelávaní), ktorý sa uskutočnil počas oboch dní. Účastníci na ňom pracovali s praktickými nástrojmi a metódami, ktoré môžu pedagógovia použiť, keď narazia na manipulatívny alebo zavádzajúci obsah o dejinách.
Prípadové štúdie
Blok prípadových štúdií moderovala Joanna Orłoś z Európskej siete Pamäť a solidarita. Vystúpili v ňom zástupcovia múzeí, výskumných pracovísk a pamäťových organizácií zo Španielska, Talianska, Česka, Ukrajiny, Slovenska a Nemecka.
Iratxe Momoitio Astorkia z Múzea mieru v Guernice pripomenula, že dva protichodné výklady bombardovania Guernicy v roku 1937 vznikli takmer okamžite po samotnej udalosti. Jeden z nich potom Frankov režim presadil ako oficiálny. Príklad ukázal, že pri sporoch o minulosť nejde iba o dôkazy, ale aj o to, kto má možnosť presadiť svoj výklad udalostí.
Cecilia Badano z LRE Foundation predstavila prístup, ktorého cieľom nie je vytvoriť jeden spoločný príbeh druhej svetovej vojny, ale umožniť porovnávanie rozdielnych miestnych a národných skúseností a otvorenú diskusiu o nich.
V bloku Turbo Presentations dostali účastníci najviac 120 sekúnd na to, aby predstavili svoju organizáciu alebo projekt. Formát mal účastníkom pomôcť nadviazať kontakty a nájsť partnerov na ďalšiu spoluprácu.
Disonancie pamäti
Záverečný panel Dissonances of Memory: Europe United or Divided? (Disonancie pamäti: Európa jednotná, alebo rozdelená?) moderoval Pavol Demeš, bývalý minister medzinárodných vzťahov SR a dlhoročný odborník na občiansku spoločnosť a zahraničnú politiku. Panel otvoril otázku, či Európa dokáže zachovať politickú súdržnosť napriek rozdielnym historickým skúsenostiam jednotlivých krajín.
Prof. Heidi Hein-Kircher z Knižnice Martina Opitza v Herne a Porúrskej univerzity v Bochume hovorila o tom, prečo je ťažké vytvoriť skutočne spoločnú európsku pamäť. Upozornila na odlišné národné tradície a kultúrne prostredia, prostredníctvom ktorých sa historické skúsenosti odovzdávajú ďalším generáciám. Prof. Andrzej Nowak z Jagellonskej univerzity sa venoval otázke jednoty vo výklade dejín. Vo svojom vystúpení zdôraznil, že je dôležité ponechať priestor na otvorenú diskusiu aj o rozdielnych výkladoch minulosti.
Dr. Georgi Georgiev z Inštitútu pre humanitné vedy a Stredoeurópskej univerzity vo Viedni hovoril o tom, ako funguje súčasná propaganda. Upozornil najmä na jej schopnosť meniť vnímanie historického času. Diskusia predstavila rozdielne pohľady a neusilovala sa o prijatie spoločného stanoviska.
Devín a železná opona
Účastníci sympózia počas návštevy hradu Devín a výstavy Pozor, hranica! Foto: ÚPN
Popoludní 28. mája sa účastníci presunuli na hrad Devín, kde absolvovali historickú prechádzku a navštívili výstavu Pozor, hranica!, ktorú pripravilo Múzeum mesta Bratislavy v spolupráci s Ústavom pamäti národa. Tým, ktorí sa návštevy Devína nezúčastnili, bola ponúknutá komentovaná prehliadka historického centra Bratislavy.
Návšteva Devína prepojila tému historických vrstiev s konkrétnym miestom poznačeným dejinami železnej opony. Opevnené sídlo s dlhou históriou a miesto s výrazným symbolickým významom v slovenskej národnej tradícii sa počas komunistického režimu ocitlo v hraničnom pásme. V päťdesiatych rokoch bol hrad pre verejnosť prakticky neprístupný.
Podľa prípadov zdokumentovaných a prezentovaných na výstave bolo najmenej 7 500 osôb zadržaných pri pokuse o neoprávnené prekročenie slovensko-rakúskej hranice. Viac ako 90 percent z nich smerovalo do Rakúska a najmenej 42 ľudí na tomto úseku hranice zahynulo. Výstava vychádza z autentických dokumentov Pohraničnej stráže z rokov 1951 až 1989, ktoré sú uložené v Archíve Ústavu pamäti národa.
Úloha ÚPN a slovenské predsedníctvo v ENRS
Sympózium umožnilo odborníkom z rôznych krajín porovnať skúsenosti s tým, ako sa dejiny využívajú v politike, vzdelávaní a práci pamäťových inštitúcií.
Ústav pamäti národa ako miestny spoluorganizátor zabezpečoval praktickú realizáciu podujatia v Bratislave. Koordinoval priestory, miestnych partnerov, presuny účastníkov a vybrané časti sprievodného programu. Zapojil sa aj do workshopového programu a do organizácie návštevy hradu Devín a výstavy Pozor, hranica!
V júli 2026 prevzalo Slovensko predsedníctvo v Európskej sieti Pamäť a solidarita. Predsedom Riadiaceho výboru siete sa stal Jerguš Sivoš, predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa. Témy politického využívania dejín, dezinformácií a úlohy pamäťových inštitúcií zostávajú aktuálne aj počas slovenského predsedníctva.
Záznamy a fotografie
Záznamy úvodných príhovorov, hlavnej prednášky, panelových diskusií, bloku Turbo Presentations, prípadových štúdií a záverečnej časti podujatia sú dostupné na oficiálnej stránke Európskej siete Pamäť a solidarita. Nachádza sa na nej aj program sympózia a fotogaléria z podujatia.