Z činnosti

Ústav pamäti národa Vás v rámci cyklu Diskusné večery Ústavu pamäti národa pozýva na besedu PROCES S DR. JOZEFOM TISOM – POLEMIKY PO 70. ROKOCH

Hostia:
PhDr. Ivan Kamenec, CSc. (Historický ústav SAV)
JUDr. Michal Malatinský, PhD. (Právny historik)
Mgr. Ondrej Podolec, PhD. (ÚPN)

Educafe a Ústav pamäti národa Vás v rámci cyklu Múdre utorky srdečne pozývajú na prednášku Hrubá čiara za minulosťou? Trestnoprávne vyrovnanie sa s obdobím neslobody. Tému priblíži predseda Správnej rady ÚPN PaedDr. ThDr. Ondrej Krajňák, PhD. Prednáška sa bude konať 25. apríla v Educafe na Robotníckej ulici 5 v Bratislave o 19:00. Miesto si záujemcovia môžu dopredu rezervovať na www.educafe.sk. Vstupné, ktoré je určené na podporu vzdelávacích aktivít, je päť eur.

Dvojdňové boje a stovky padlých sa spájajú s oslobodzovaním hlavného mesta Slovenska začiatkom apríla 1945. 72. výročie bojov pripomenulo pietne podujatie pri pamätníku na bratislavskom Námestí Eugena Suchoňa.

Prvý transport so židovskými obyvateľmi vojnového slovenského štátu odišiel z vlakovej stanice v Poprade 25. marca 1942. Nastúpiť do dobytčích vagónov bolo donútených tisíc dievčat a žien z východného Slovenska. Vlak začal cestu do koncentračného tábora Auschwitz večer o 20:20 a presne v tomto čase, ale o 75 rokov neskôr si účastníci pietnej spomienky na popradskej železničnej stanici pripomenuli zapálením sviečok obete prvej deportácie.

Spomienkový a modlitbový sprievod, diskusie so študentmi či historické prednášky pre verejnosť - aj takto vyzerali spomienky na Sviečkovú manifestáciu a jej násilné potlačenie.

Podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská spolu s maďarským a rakúskym ministrom spravodlivosti odhalili pamätnú tabuľu venovanú maďarským Židom, ktorí trpeli a umierali rukou príslušníkov jednotiek SA z Viedne v pracovnom tábore Engerau (Petržalka). Predseda Správnej rady Ondrej Krajňák pri uvádzaní slávnostnej ceremónie vyjadril úprimnú ľútosť nad utrpením, ktorým museli prejsť maďarskí Židia trpiaci v petržalskom tábore.

V Poľskom inštitúte v Bratislave sa vo štvrtok 23. februára 2017 konala beseda z cyklu Diskusné večery Ústavu pamäti národa na tému Zahraničné slobodné vysielanie do Československa. Diskutovali Dr. phil. Beáta Katrebová-Blehová, PhD. (Historický odbor Matice slovenskej) a Mgr. Pavol Jakubčin, PhD. (Ústav pamäti národa). Diskusiu moderoval PhDr. Tomáš Klubert, PhD. (Ústav pamäti národa). Pozrite si videozáznam.

Jozefovi Strečanskému a Jánovi Tockému priznal Ústav pamäti národa postavenie účastníkov protikomunistického odboja. Obaja muži utiekli za slobodou do demokratických krajín, no v zahraničí sa nestarali len o seba, ale najmä pomáhali ľuďom, ktorí z Východného bloku utekali pred komunistickým režimom. Za ich zásluhy udelil ÚPN obom rehoľníkom pamätné medaily a ďakovné listy.

Ústav pamäti národa v marci - mesiaci knihy - oslovuje zriaďovateľov stredných škôl s cieľom priniesť pedagógom a cez nich aj študentom informácie o období neslobody obsiahnuté v časopise, ktorý vydáva ÚPN.

Ústav pamäti národa Vás v rámci cyklu Diskusné večery Ústavu pamäti národa pozýva na besedu POLITIKA ČS. ŠTÁTU VOČI MAĎARSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINE V ROKOCH 1945 – 1949

Hostia:
PhDr. Katarína Vadkertyová, CSc. (historička a pamätníčka)
doc. Dr. habil. László Szarka, PhD. (Historický ústav Spoločenskovedného centra Maďarskej akadémie vied v Budapešti)
PhDr. László Bukovszky (splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny)

Zavlečenie obyvateľov Československa do sovietskych gulagov, pašovanie náboženskej literatúry za komunizmu a prenasledovanie skautov v totalitných režimoch - to sú témy, ktoré si Ústav pamäti národa v marci pripravil pre stredoškolákov.

Príbeh osemnásťročného klarinetistu Hartmuta Tautza z Východného Nemecka, ktorý zomrel potom, ako ho na Železnej opone v Petržalke ťažko zranili psy Pohraničnej stráže a nebola mu poskytnutá včasná a dostatočná pomoc, aj otázka, či sa dostatočne venujeme zločinom komunizmu, zarezonujú v novej dokumentárnej hre v divadle Malá scéna.

Ústav pamäti národa pozýva pripomenúť si 29. výročie Sviečkovej manifestácia a Deň boja za ľudské práva. Súčasťou programu v predvečer výročia, teda 24. marca, bude svätá omša s arcibiskupom Stanislavom Zvolenským a sviečkový pochod k pamätníku Sviečkovej manifestácie na Námestí Eugena Suchoňa v Bratislave.

Deviaty ročník projektu Nenápadní hrdinovvia v zápase s komunizmom začne 24. marca v Borovciach, teda v predvečer 29. výročia Sviečkovej manifestácie. Súčasťou podujatia bude krížová cesta, premietanie filmu Sviečková manifestácia a diskusia.

Učitelia dejepisu sa čoraz častejšie obracajú na Ústav pamäti národa (ÚPN) s prosbou, aby pre ich študentov zabezpečil takých prednášateľov, ktorí im pútavou formou priblížia obdobia neslobody nacistického a komunistického režimu. Iniciatíva riaditeľov a učiteľov škôl sa opiera o dodatok k štátnym vzdelávacím programom pre gymnáziá, stredné odborné školy a konzervatóriá, ktorý vydalo Ministerstvo školstva v roku 2016.

Platforma európskej pamäti a svedomia vyzýva na minútu ticha za ženy, ktoré boli popravené, zabité, väznené, mučené a prenasledované počas komunizmu.

Scénické čítanie z denníkov kňaza väzneného v komunistických väzeniach, rekonštrukcia politického procesu Machalka a spol. alebo ekumenická bohoslužba za popravených, umučených a zomrelých politických väzňov - aj to ponúka český festival Mene Tekel. Vernisáže medzigeneračného projektu "Cesty viery, cesty k slobode" zloženého z piatich výstav o politických väzňoch trpiacich pre vieru a slávnostného otvorenia festivalu v Chráme Panny Márie Snežnej sa zúčastnil aj predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Ondrej Krajňák.

22. februára 1952, teda pred 65 rokmi, bol vynesený rozsudok v monsterprocese s Titusom Zemanom a jeho spoločníkmi. V deň výročia odzneli v pojednávacej miestnosti v Justičnom paláci, kde začiatkom 50. rokov súdili skupinu dvadsiatich ľudí, ktorí chceli utiecť alebo iným pomáhali prekročiť Železnú oponu, opäť vyhlásenia súdených, rozsudok aj slová modlitby.

Získavanie informácií o činnosti komunistickej strany, ktoré by pomohli odhaliť skutočné ciele vládnucej KSČ, aj pomoc s útekmi za Železnú oponu - to bola práca takzvanej Bielej légie na prelome 40. a 50. rokov. Hnutie okrem toho pripravovalo rozhlasové vysielanie, ktoré malo informovať o komunistickom terore. Traja členovia tohto podzemného antikomunistického kresťanského hnutia boli v jednom z veľkých politických procesov odsúdení na trest smrti. Albert Púčik, Anton Tunega a Eduard Tesár boli popravení 20. februára 1951.