Z činnosti

V týchto dňoch si spoločnosť pripomína 70. výročie Akcie K, známej aj ako Barbarská noc. Počas nej začal komunistický režim v noci z 13. na 14. apríla 1950 obsadzovať kláštory a likvidovať rehole, v ktorých videl "ideologických odporcov". Ústav pamäti národa plánoval toto výročie pripomínať viacerými spôsobmi, avšak pre aktuálnu situáciu sú možnosti veľmi obmedzené.

Pri príležitosti 70. výročia násilnej likvidácie reholí komunistickým režimom hľadá Ústav pamäti národa očitých svedkov a pamätníkov udalostí a to aj z radov zložiek zasahujúcich voči reholiam.

Pamäť národa číslo 4/2019 tvoria v úvode tri zaujímavé štúdie. V prvej autorka Beáta Katrebová Blehová rekonštruuje menej známu kapitolu kontaktov medzi Alexandrom Dubčekom a talianskymi komunistami v rokoch 1968 – 1989 na pozadí celkového politického vývoja v Taliansku pod zohľadnením tzv. sovietskeho faktora.

Ústav pamäti národa v spolupráci s Veľvyslanectvom Poľskej republiky v Bratislave, Trnavským samosprávnym krajom, Mestom Trnava, Katedrou slovenskej literatúry a literárnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, Poľským inštitútom v Bratislave a Ministerstvom vnútra SR – Štátnym archívom v Trnave organizujú interdisciplinárnu vedeckú konferenciu Andrej Žarnov. Lekár, básnik, exulant.

Úctu nespravodlivo väzneným, prenasledovaným, odvlečeným do gulagov či zadržiavaným v táboroch nútenej práce vzdali zástupcovia politických väzňov, Ústavu pamäti národa, mestskej časti Bratislava-Staré Mesto i verejnosti. Urobili tak v deň 72. výročia komunistického prevratu, ktorý bol začiatkom prenasledovania mnohých nevinných ľudí.

Určiť presný počet obetí spomedzi odporcov komunizmu je takmer nemožné - z politických dôvodov bolo na Slovensku odsúdených 71 168 osôb, z ktorých 50 bolo popravených. Približne desaťtisíc Slovákov bolo odvlečených do sovietskych gulagov, tábormi nútenej práce si v rokoch 1948 až 1953 prešlo 8 240 osôb. Okupácia v roku 1968 si na Slovensku vyžiadala 37 mŕtvych a stovky ťažko zranených ľudí.

Predstaviť nové poznatky z dejín Kremnice, ktoré sa týkajú politického, hospodárskeho a kultúrneho života mesta, vývoja sociálnej a národnostnej štruktúry jeho obyvateľstva i životného prostredia - to je cieľ interdisciplinárnej konferencie Kremnica v dejinách 20. storočia. V neposlednom rade prinesie aj zaujímavé pohľady na osobnosti, ktoré svojim pôsobením formovali mesto a jeho prostredie.

"Dohoda o vzájomnej spolupráci našich inštitúcií otvára pracovníkom Ústavu pamäti národa, ale aj iným vedeckým pracovníkom a následne aj slovenskej verejnosti možnosti spoznania historických dokumentov sovietskych represívnych orgánov a doplnenia bielych miest slovenskej histórie 20. storočia," uviedol predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Ján Pálffy.

72 rokov od komunistického prevratu si Ústav pamäti národa pripomenie pietnou spomienkou na obete komunizmu, ktorá sa bude konať na pri pamätníku na Jakubovom námestí v Bratislave v utorok 25. februára 2020 o 16:00.
Pozývame verejnosť pripomenúť si udalosti, ktoré stáli na začiatku štyri desaťročia trvajúcej totality. Pozvanie na spomienku prijali zástupcovia niekdajších politických väzňov.

Ústav pamäti národa v spolupráci s Katedrou histórie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave pripravil pre študentov histórie tematické prednášky zamerané na vybrané aspekty slovenských dejín 20. storočia.

Vo Varšave sa v dňoch 5. a 6. februára 2020 konalo rokovanie Vedeckej rady a Poradného zboru Európskej siete Pamäť a solidarita. Slovenskú republiku na týchto rokovaniach zastupoval člen Riadiaceho výboru ENRS a predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Ján Pálffy.

Ústav pamäti národa v spolupráci s Poľským inštitútom v Bratislave vás v rámci cyklu Diskusné večery Ústavu pamäti národa pozýva na diskusiu
SPOLUPRÁCA SLOVENSKÝCH A POĽSKÝCH KOMUNISTOV V ZÁPASE PROTI SOLIDARITE
Hostia:
Dr hab. Mirosław Szumiło (Ústav národnej pamäti, Varšava)
Peter Jašek, PhD. (Ústav pamäti národa)

V utorok 28. januára 2020 sa zástupcovia Ústavu pamäti národa v Budapešti zúčastnili na pracovnom rokovaní s predstaviteľmi maďarského Národného pamäťového výboru (NEB) a poľského Ústavu národnej pamäti. Na rokovaní, ktoré viedla predsedníčka NEB-u Réka Kiss, sa zúčastnili riaditeľ Sekretariátu predsedu Správnej rady Jerguš Sivoš, riaditeľ Sekcie vedeckého výskumu Peter Jašek a vedúci Referátu Oral History Ján Endrödi.

V priestoroch Verejnej knižnice Jána Bocatia v Košiciach bola do 31. januára 2020 prístupná výstava Prvý dotyk so slobodou, venovaná udalostiam Nežnej revolúcie. V rámci spoločného projektu Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, Verejnej knižnice Jána Bocatia, Ústavu pamäti národa a Rozhlasu a televízie Slovenska vznikla interaktívna výstava ponúkajúca nielen prehľad najdôležitejších udalostí Nežnej revolúcie, ale aj dobové dokumenty z fondu knižnice, archívov ÚPN a RTVS.

V deň 75. výročia oslobodenia koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau, ktorý bol oslobodený 27. januára 1945, si predseda Správnej rady ÚPN Ján Pálffy, riaditeľ Archívu ÚPN Ľubomír Ďurina a riaditeľ Sekcie vedeckého výskumu ÚPN Peter Jašek uctili obete holokaustu položením venca k pamätníku na Rybnom námestí v Bratislave, kde v minulosti stála synagóga.

Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Poľska v Slovenskej republike Krzysztof Strzałka navštívil v utorok 14. januára 2020 Ústav pamäti národa. S predsedom Správnej rady ÚPN Jánom Pálffym rokovali o nadviazaní na spoluprácu z roku 2019, počas ktorého ÚPN a poľské veľvyslanectvo pripravili viacero spoločných projektov.