Z činnosti

Bývalí politickí väzni, predstavitelia parlamentu a vlády, diplomati, zástupcovia armády či akademickej obce si 21. augusta pripomenuli 50. výročie invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa a jej obete. Úctu obetiam týchto tragických udalostí vzdal aj zástupca Ústavu pamäti národa, riaditeľ sekretariátu Jerguš Sivoš.

Výstavu August 1968: Nádeje a vytriezvenia slávnostne otvorili zástupcovia Ústavu pamäti národa a Rozhlasu a televízie Slovenska v predvečer 50. výročia invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa.

Ústav pamäti národa vzdal úctu obetiam invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa položením venca k pamätnej tabuli Petrovi Legnerovi na Námestí SNP v Bratislave. Šestnásťročný učeň Peter Legner bol postrelený neznámym sovietskym vojakom pri pošte na Námestí SNP a zraneniam podľahol cestou do nemocnice. Pochovaný je na Martinskom cintoríne.

50. výročie invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa pripomína Ústav pamäti národa sériou krátkych videí, cez ktoré historici ÚPN pripomínajú kľúčové udalosti roku 1968. Videá sú postupne zverejňované na facebookovej stránke Ústave pamäti národa.

Pri príležitosti 50. výročia invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa organizuje Ústav pamäti národa aj IV. ročník Dňa otvorených dverí v Archíve Ústavu pamäti národa.

Pri príležitosti 50. výročia invázie vojsk 50. výročia invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa pripravil Ústav pamäti národa sériu podujatí, ktoré pamätníkom, ale najmä mladšej generácii priblížia toto zlomové obdobie našich dejín.

Ústav pamäti národa a Rozhlas a televízia Slovenska pozývajú na vernisáž výstavy August 1968: Nádeje a vytriezvenia. Výstava pripomenie 50. výročie Pražskej jari a invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Vernisáž sa uskutoční v pondelok 20. augusta 2018 o 19:00 v priestoroch Slovenského rozhlasu na Mýtnej ulici 1 v Bratislave. Vstup je voľný.

V uplynulých dňoch vyšlo najnovšie číslo časopisu Pamäť národa, ktoré sa aj tentoraz venuje obdobiu neslobody na Slovensku v rokoch 1939 – 1989. V prvej z troch štúdií Pavol Makyna približuje čitateľom osobnosť Antona Neumana, ktorý medzi rokmi 1939 a 1945 vykonával funkciu vedúceho pracovníka Prezidentskej kancelárie a z tohto titulu patril k najbližším spolupracovníkom prezidenta Jozefa Tisa.

Zborník Svetový kongres Slovákov v zápase proti komunistickému režimu predstavuje prostredníctvom vedeckých štúdií a spomienok aktérov doteraz nespracovanú problematiku strešnej slovenskej exilovej organizácie.

Na webe projektu Hi-story lessons: Vzdelávanie a učenie sa o európskej histórii 20. storočia aj na jeho kanále na YouTube pribudli krátke animované filmy, ktoré môžu žiakom a študentom zaujímavou formou vysvetliť boľševickú revolúciu, Marshallov plán a udalosti roku 1968. Dopĺňajú tak animácie o Veľkej hospodárskej kríze z roku 1929 a o vypuknutí prvej svetovej vojny.

Zverejňovaním autentických fotografií a dobových dokumentov počas celého augusta bude Ústav pamäti národa intenzívnejšie pripomínať Pražskú jar a inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa.

V Prahe si historici pripomenuli 50. výročie Pražskej jari na medzinárodnej vedeckej konferencii Great crises of Communist régimes in Central Europe in a transnational perspective (Veľké krízy komunistických režimov v strednej Európe z nadnárodnej perspektívy).

Konferenciu zorganizoval Ústav pro soudobé dějiny Akademie věd ČR a Úřad vlády ČR v pražskom Lichtenštejnskom paláci 13. až 15. júna 2018. Ústav pamäti národa bol medzi partnermi podujatia.

Ústav pamäti národa v spolupráci s Filozofickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Gréckokatolíckym arcibiskupstvom Prešov a Krajským múzeom v Prešove si zorganizovaním diskusného večera v pondelok 11. júna pripomenul významné 50. výročie obnovenia Gréckokatolíckej cirkvi v Československu. Ústav pamäti národa pravidelne organizuje diskusné večery v Bratislave a v spolupráci s Katedrou histórie FF UPJŠ aj v Košiciach. Teraz k týmto mestám pribudol aj Prešov.

Zástupcovia Ústavu pamäti národa si 21. júna 2018 uctili pamiatku generála Heliodora Píku položením venca k pamätnej tabuli na budove Generálneho štábu Armády ČR v Prahe.

Úteky z komunistického režimu, opatrenia na Železnej opone a invázia vojsk Varšavskej zmluvy – to sú témy, ktoré stredoškolákom v Lučenci priblížili pracovníci Ústavu pamäti národa.

Ústav pamäti národa v spolupráci s Poľským inštitútom Vás v rámci cyklu Diskusné večery Ústavu pamäti národa pozýva na besedu SPOLUPRÁCA ČESKOSLOVENSKÝCH, POĽSKÝCH A MAĎARSKÝCH TAJNÝCH SLUŽIEB.

Hostia:
Dr. hab. Tadeusz Kopyś (Jagellonská univerzita v Krakove)
Mgr. Jerguš Sivoš, PhD. (Ústav pamäti národa)

Pracovníci Ústavu pamäti národa si pripomenuli disidenta, porevolučného federálneho ministra vnútra, poslanca a najmä zakladateľa ÚPN Jána Langoša. V deň 12. výročia jeho tragickej smrti, teda 15. júna 2018, sa zamestnanci stretli pri pamätníku na Námestí SNP v Bratislave.

V týchto dňoch si pripomíname 12. výročie tragickej smrti zakladateľa Ústavu pamäti národa Jána Langoša.
Ján Langoš (*1946) popri vedeckej práci v Ústave technickej kybernetiky SAV pôsobil pred rokom 1989 v disidentskom hnutí. Podieľal sa na vydávaní samizdatov Kontakt, Altamira, Fragment K či Bratislavské listy. Bol jedným z hlavných aktérov Nežnej revolúcie a spoluzakladateľom Verejnosti proti násiliu.