Z činnosti

V sobotu 20. februára 2021 uplynulo 70 rokov od popravy troch účastníkov protikomunistického odboja. Ich príbeh je svedectvom o tom, že na Slovensku existoval aktívny odboj proti režimu už od jeho nastolenia. Začiatok roku 1951 sa niesol v znamení najtvrdších represívnych opatrení komunistického režimu proti svojim odporcom – proces s biskupmi, poprava dvoch príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a poprava troch aktivistov protikomunistického odboja Alberta Púčika, Eduarda Tesára a Antona Tunegu boli svedectvom o krutom postupe komunistického režimu voči svojim odporcom.

26-ročný Bernard Jaško z Černovej nastúpil v roku 1949 do ďalekopisnej ústredne Povereníctva vnútra v Bratislave, kde prijímal a odosielal správy z krajských veliteľstiev Štátnej bezpečnosti, obsahujúce informácie o pripravovaných, aktuálnych či už vykonaných zásahoch proti skupinám obyvateľstva označených za nepriateľov nového režimu.

Vedecká monografia Vladimíra Palka ml. mapuje metódy a prax spravodajskej ochrany štátnej hranice 11. brigádou Pohraničnej stráže Bratislava. Represívna činnosť Pohraničnej stráže sa vzťahovala najmä na úseky štátnej hranice s Nemeckou spolkovou republikou a Rakúskom.

V deň výročia oslobodenia koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau, ktorý bol oslobodený 27. januára 1945, si zástupcovia Ústavu pamäti národa uctili obete holokaustu položením venca k pamätníku na Rybnom námestí v Bratislave.

Ústav pamäti národa v spolupráci s Poľským inštitútom v Bratislave pozýva na diskusný večer s názvom Traja biskupi pred komunistickým súdom. Proces s J. Vojtaššákom, M. Buzalkom a P. Gojdičom. Debata je súčasťou pravidelného cyklu Diskusné večery Ústavu pamäti národa. Diskusný večer bude bez účasti verejnosti vysielaný on-line prenosom na youtube kanáli ÚPN vo štvrtok 28. januára 2021 od 17.00 hod.

Sedemdesiat rokov od tvrdého zásahu komunistického režimu proti rehoľným spoločenstvám a kláštorom spúšťa Ústav pamäti národa stránku, ktorá približuje protináboženskú politiku režimu v prvých rokoch po komunistickom prevrate a sprístupňuje autentické dobové dokumenty.

Ústav pamäti národa v spolupráci s mestom Považská Bystrica a Katedrou politológie Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne organizujú vedeckú konferenciu Regióny v dobe neslobody (1939 – 1989).

Ústav pamäti národa v spolupráci s Ústavom národnej pamäti (Poľsko), Výborom pre národnú pamäť (Maďarsko) a Ústavom pre štúdium totalitných režimov (Česká republika) a v spolupráci s Európskou sieťou Pamäť a solidarita zorganizuje v roku 2021 medzinárodnú vedeckú konferenciu Komunistické strany v sovietskom bloku 1956 – 1968. Od destalinizácie k ekonomickým reformám.

Prelomové rozhodnutie vydal Úrad dokumentácie a vyšetrovania zločinov komunizmu Polície Českej republiky, ktorý konštatuje, že jedenásti zosnulí členovia politbyra Komunistickej strany Československa z 80. rokov svojím jednaním "naplnili všetky povinné znaky skutkovej podstaty zvlášť závažného zločinu zneužitia právomoci úradnej osoby" a nesú plnú zodpovednosť za zabíjanie, zraňovanie, zatýkanie a kriminalizáciu neozbrojených utečencov, snažiacich sa utiecť z komunistického bloku na Západ.

Hoci Festival slobody sa už skončil, výstavy, ktoré boli súčasťou jeho desiateho ročníka, si záujemcovia stále môžu pozrieť. V Átriu Slovenského rozhlasu na Mýtnej ulici 1 v Bratislave sú sprístupnené dve výstavy: Výstava Chceme slobodu! Pád komunistického režimu na Slovensku v roku 1989 zachytáva dramatické udalosti z konca roku 1989 ako aktivity študentov, zakladanie opozičných hnutí, demonštrácie či politické rokovania, ale tiež približuje skorší vývoj komunistického režimu v Československu. Druhá výstava nesie názov Vtedy na Východe, vtedy na Západe a porovnáva situáciu v novembri a decembri 1989 v Bratislave a v Košiciach.

Nadácia pre súčasné slovenské výtvarné umenie v spolupráci s Mestskou časťou Bratislava Devín a Nadáciou SPP pod záštitou primátora Bratislavy Matúša Valla pri príležitosti 31. výročia pádu Železnej opony a Medzinárodného dňa ochrany ľudských práv slávnostne odhalí novú pamätnú tabuľu na pamätníku Srdce Európy vo štvrtok 10. decembra 2020 o 14:00 hod.

Ústav pamäti národa v spolupráci s Poľským inštitútom v Bratislave pozýva na diskusný večer na tému pristúpenia Slovenska k Paktu troch mocností v novembri 1940. Debata je súčasťou pravidelného cyklu Diskusné večery Ústavu pamäti národa. Diskusný večer bude bez účasti verejnosti vysielaný on-line prenosom na youtube kanáli ÚPN vo štvrtok 26. novembra 2020 od 17.00 hod.

Anton Tomík sa narodil 2. júna 1932 do roľníckej rodiny v Skalici. Mama pochádzala zo zemianskej rodiny, otec bol za Československa poslancom a senátorom za Agrárnu stranu. Po komunistickom prevrate Antonovi rodičia odmietli vstúpiť do družstva, takže im nový režim prikázal odvádzať likvidačné kontingenty a zároveň zničil tri rodinné ovocné sady, aby vznikla orná pôda. Následkom šikanovania rodiny bolo, že Antonov otec vážne ochorel.

Úctu obetiam komunizmu počas pietnej spomienky, ktorú pri pamätníku Brána slobody každoročne 17. novembra organizuje Konfederácia politických väzňov Slovenska, vzdala prezidentka SR Zuzana Čaputová, poslanci Národnej rady SR a zástupcovia vlády, samosprávy či Cirkvi.

Položenie kvetín a zapálenie sviečky pri pamätnej tabuli, autentické dobové fotografie z novembra 1989 či spomienky priamych účastníkov Nežnej revolúcie – to všetko dnes pripomenulo a vyzdvihlo odvahu bratislavských vysokoškolákov aj túžbu obyvateľov Československa po slobode.

Bratislavskí vysokoškoláci si v roku 1989 chceli pripomenúť Medzinárodný deň študentstva už 16. novembra. Počas zhromaždenia, ktoré vyústilo do pochodu centrom Bratislavy, začali nahlas žiadať viac slobody a spontánne sformulovali konkrétne požiadavky. Tieto udalosti pripomenie v pondelok 16. novembra aj program Festivalu slobody.

Ústav pamäti národa a organizátori Festivalu slobody s ľútosťou informujú, že diskusia venovaná múzeám totalít v strednej Európe je z organizačno-personálnych dôvodov zrušená. Veľmi nás to mrzí a ospravedlňujeme sa. Ďakujeme za porozumenie.