Z činnosti

Prihlášky na letnú školu „In Between? – Susedia sa stretávajú v pohraničí" v slovensko-poľskom pohraničí je možné podávať do 15. júla 2021.

In Between? je vzdelávací projekt pre študentov so záujmom o spoznávanie histórie európskych pohraničných regiónov organizovaný Európskou sieťou Pamäť a solidarita (ENRS). Tento rok pozývame študentov zo susedných krajín, aby vytvorili tímy na oboch stranách hranice. Projektu sa zúčastnia Česká republika, Nemecko, Poľsko, Slovensko a Ukrajina.

Niekdajší politickí väzni sa 28. a 29. mája 2021 stretli v Jáchymove na pietnom podujatí Jáchymovské peklo, ktorá sa koná každoročne už od roku 1990. Účastníci sa najskôr zvyknú zastaviť na cintoríne v Hornom Slavkove a pri Veži smrti, na druhý deň sa konáva svätá omša v Kostole sv. Joachima a Anny v Jáchymove a po nej položia účastníci spomienky vence a kvety k pamätníku Brána slobody, ktorý je umiestnený pred kostolom.

Pietna spomienka na Jána Langoša - disidenta, porevolučného federálneho ministra vnútra, poslanca a zakladateľa Ústavu pamäti národa sa pri príležitosti 15. výročia jeho tragického úmrtia uskutoční v utorok 15. júna 2021 o 11.00 hod. pri buste Jána Langoša na Námestí SNP v Bratislave.

Ústav pamäti národa a Klub 89, o. z. organizujú medzinárodnú vedeckú konferenciu zameranú na problematiku ľudských práv. Cieľom podujatia je poukázať na porušovanie ľudských práv v minulosti, počas vlády nedemokratických režimov, ako aj na dôležitosť ich ochrany a dodržiavania v súčasnosti.

Ústav pamäti národa v spolupráci s Poľským inštitútom v Bratislave vás v rámci cyklu DISKUSNÉ VEČERY ÚSTAVU PAMÄTI NÁRODA pozýva na diskusiu 100 rokov od založenia komunistickej strany. Podujatie bude bez účasti verejnosti vysielané online prostredníctvom YouTube kanálu ÚPN vo štvrtok 27. mája 2021 od 17.30 hod.

Ústav pamäti národa v spolupráci s mestom Považská Bystrica a Katedrou politológie Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne organizujú vedeckú konferenciu Regióny v dobe neslobody (1939 – 1989).

Popieranie holokaustu, existencie sovietskeho systému pracovných táborov či paktu Molotov-Ribbentrop alebo vedomé šírenie neprávd a poloprávd v kontexte predvolebných kampaní - to je niekoľko príkladov dezinformácií, ktoré slúžia ako nástroj politickej moci, ale s vývojom digitálnych médií dosiahli novú úroveň.

Publikácia kolektívu historikov Ústavu pamäti národa prináša v atraktívnej encyklopedickej forme prehľad kľúčových udalostí a významných osobností spojených s rokom 1968, a osobitne s okupáciou bývalého Československa vojskami Varšavskej zmluvy.

Ústav pamäti národa v spolupráci s Poľským inštitútom v Bratislave vás v rámci cyklu DISKUSNÉ VEČERY ÚSTAVU PAMÄTI NÁRODA pozýva na diskusiu Štefan Boleslav Roman (1921 – 1988). Podujatie bude bez účasti verejnosti vysielané on-line prostredníctvom youtube kanálu ÚPN vo štvrtok 29. apríla 2021 od 17.00 hod.

Tajnou akciou Štátnej bezpečnosti s názvom "Akcia K (kláštory)", ktorá sa odohrala v noci z 13. na 14. apríla 1950, začal československý komunistický režim pred 71 rokmi násilne likvidovať mužské rehole. Príslušníci Národnej bezpečnosti, ľudových milícii a ŠtB vnikli - niekde aj za asistencie armády - do mužských kláštorov v celom Československu.

Pavol Hnilica sa narodil dňa 30. marca 1921 v obci Uňatín. Študoval v Kláštore pod Znievom, kde 12. augusta 1941 vstúpil do Spoločnosti Ježišovej (jezuiti), noviciát absolvoval v Ružomberku a prijal rehoľné meno Mária. V rokoch 1945 – 1948 študoval filozofiu v Brne a v Děčíne, v roku 1948 začal študovať teológiu v Trnave, štúdium však nemohol dokončiť.

Vo štvrtok 25. marca 2021 uplynulo 79 rokov od prvého transportu Židov zo Slovenska. Do vagónov, pôvodne určených na prepravu dobytka, muselo nastúpiť 1000 mladých žien a dievčat zo Šarišsko-zemplínskej župy. Vlak smeroval na Žilinu a Čadcu, až 26. marca 1942 okolo 4. hodiny opustil územie Slovenska.

Ústav pamäti národa v spolupráci s Poľským inštitútom v Bratislave vás v rámci cyklu DISKUSNÉ VEČERY ÚSTAVU PAMÄTI NÁRODA pozýva na diskusiu Profesor Imrich Karvaš (1903 – 1981). Podujatie bude bez účasti verejnosti vysielané on-line prostredníctvom youtube kanálu ÚPN vo štvrtok 25. marca 2021 od 17.00 hod.

V uplynulých dňoch vyšlo nové číslo časopisu Pamäť národa – 4/2020. Podstatnú časť jeho obsahu tvoria príspevky, ktoré odzneli na seminári Uzákonené bezprávie. Rasové zákonodarstvo na Slovensku a v Európe. Ústav pamäti národa ho organizoval v spolupráci s partnermi v máji 2019 pri príležitosti 80. výročia vydania vládneho nariadenia O vymedzení pojmu žida a usmernení počtu židov v niektorých slobodných povolaniach.

Publikácia sa venuje v slovenskej historiografii doteraz príliš nepovšimnutej problematike vysťahovania komunistickému režimu nepohodlných osôb z veľkých miest, osobitne z Bratislavy. Najznámejšia z akcií je v tomto smere Akcia B, ktorá sa uskutočnila v rokoch 1952 a 1953, a ktorej obeťou sa stalo len v Bratislave takmer 700 rodín.

Pri Pamätníku obetiam komunizmu na Jakubovom námestí v Bratislave sme si 25. februára pripomenuli 73. výročie komunistického prevratu v Československu a predovšetkým obete, ktoré tento tragický historický míľnik priniesol.

Ústav pamäti národa v spolupráci s Poľským inštitútom v Bratislave vás v rámci cyklu DISKUSNÉ VEČERY ÚSTAVU PAMÄTI NÁRODA pozýva na diskusiu Udalosti v Poľsku v roku 1970 a ich ohlas. Z organizačno-personálnych dôvodov sme museli pristúpiť k zmene termínu podujatia. Podujatie bude vysielané on-line prostredníctvom youtube kanálu ÚPN vo štvrtok 11. marca 2021 od 17.00 hod.

Ústav pamäti národa v spolupráci s mestom Považská Bystrica a Katedrou politológie Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne organizujú vedeckú konferenciu Regióny v dobe neslobody (1939 – 1989).

V sobotu 20. februára 2021 uplynulo 70 rokov od popravy troch účastníkov protikomunistického odboja. Ich príbeh je svedectvom o tom, že na Slovensku existoval aktívny odboj proti režimu už od jeho nastolenia. Začiatok roku 1951 sa niesol v znamení najtvrdších represívnych opatrení komunistického režimu proti svojim odporcom – proces s biskupmi, poprava dvoch príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a poprava troch aktivistov protikomunistického odboja Alberta Púčika, Eduarda Tesára a Antona Tunegu boli svedectvom o krutom postupe komunistického režimu voči svojim odporcom.