Kajúcna tryzna v Leviciach
Utrpenie v koncentračnom tábore Auschwitz neprežilo približne 2300 Židov z Levíc a okolia (od novembra 1938 až do skončenia vojny bolo toto územie súčasťou Maďarska), ktorí tam boli deportovaní v júni 1944. Smútočná spomienka na ich počesť sa konala 1. apríla v levickej synagóge. Cieľom kajúcnej tryzny bolo, aby občania, oficiálni predstavitelia Levíc a zástupcovia cirkví vyjadrili ľútosť a bolesť nad stratou blízkych Židov a zároveň pred Bohom Abraháma, Izáka a Jakuba prosili o odpustenie a milosť pre mesto.
V prvej časti podujatia priblížili historické fakty Marta Švolíková zo Štátneho archívu v Leviciach a očitý svedok deportácie Ladislav Ürge. Samotná smútočná tryzna sa začala trúbením na šofar, teda baraní roh, ktorým sa v minulosti zvolávali ľudia k pokániu. Pokánie vyslovili jednotliví účastníci a moderátor zároveň poprosil všetkých zhromaždených, aby spoločne vyjadrili ľútosť pred Bohom i predstaviteľmi židovského národa. Urobili tak slovami, ktoré Biblia používa, keď sa žijúca generácia vracia k vyznávaniu zlyhaní predošlého pokolenia: "Odpusť, Bože, nám a naším otcom."
Po pokání zapálili predstavitelia židovskej náboženskej obce a mesta sedem sviec na pamiatku všetkých obetí holokaustu z Levíc a okolia. Po slovách predsedu Ústredného zväzu židovských náboženských obcí Igora Rintela zaznela pieseň Hodu I Aldonai. Napokon Igor Rintel v slovenčine a rabín Michail Borisovič Kapustin v hebrejčine vyslovili Áronovské požehnanie: "Nech ťa Hospodin požehná a nech ťa ochráni! Nech Hospodin rozjasní nad tebou svoju tvár a nech ti je milostivý! Nech Hospodin obráti svoju tvár k tebe a nech ti udelí pokoj."
Na kajúcnej tryzne sa ako vzácni hostia zúčastnili 92-ročná pani Štadlerová, ktorá bola v roku 1944 násilne odvezená, a príbuzní deportovaných židovských obyvateľov, pán Štadler a pani Salátiová.
Podujatie pripravilo Spoločenstvo pre prácu s kresťanskými hodnotami v polícii s podporou primátora mesta Levice Štefana Mišáka. Zúčastnili sa na ňom predstavitelia levickej samosprávy, židovskej náboženskej obce, viacerých kresťanských cirkví, generálny duchovný Ústredia ekumenickej pastoračnej služby Ozbrojených síl a Ozbrojených zborov Marián Bodolló aj predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Ondrej Krajňák.
Predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí Igor Rintel pred pietnym zhromaždením.
Foto: Marián Bielik
Aktualizované: 02.05.2017
Vytlačiť Tweet