Z činnosti

ÚPN vydal publikáciu Éra samizdatu

Publikácia Éra samizdatu predstavuje druhý diel edície Antológia slovenského samizdatu, ktorej cieľom je komplexne zmapovať a analyzovať slovenský samizdat vychádzajúci v období vlády komunistického režimu. Autor vo svojej publikácii analyzuje kresťanské samizdaty, ktoré vychádzali v prostredí Spoločenstva Fatima.

Majú mať komunistickí funkcionári pamätníky? Posudok ÚPN k pamätníku Vasiľa Biľaka

Krajský súd zamietol odvolanie obžalovaných výtvarníkov Petra Kalmusa a Ľuboša Lorenza, ktorých Okresný súd vo Svidníku odsúdil za prečin poškodzovania cudzej veci, pretože červenou farbou postriekali bustu komunistického funkcionára Vasiľa Biľaka v obci Krajná Bystrá. Tento prípad opätovne otvára otázku, či by mali byť na verejnosti umiestnené pamätníky komunistickým funkcionárom. Ústav pamäti národa vydal k tejto téme už v minulosti odborný posudok.

Spomienka na Barbarskú noc

Pred 70 rokmi, v noci z 13. na 14. apríla 1950, spustil komunistický režim v bývalom Československu pod krycím názvom Akcia K (kláštory) násilnú likvidáciu mužských reholí. Tieto udalosti sa do histórie neskôr zapísali ako Barbarská noc. Napriek súčasným obmedzeným možnostiam, ktoré sa však nijako nedajú porovnať s obmedzovaním slobody za komunistickej totality, si Ústav pamäti národa uctil obete tohto prenasledovania aspoň tichou spomienkou.

70. výročie likvidácie kláštorov v komunistickom Československu

V týchto dňoch si spoločnosť pripomína 70. výročie Akcie K, známej aj ako Barbarská noc. Počas nej začal komunistický režim v noci z 13. na 14. apríla 1950 obsadzovať kláštory a likvidovať rehole, v ktorých videl "ideologických odporcov". Ústav pamäti národa plánoval toto výročie pripomínať viacerými spôsobmi, avšak pre aktuálnu situáciu sú možnosti veľmi obmedzené.

ÚPN hľadá materiály a svedectvá o násilnej likvidácii reholí

Pri príležitosti 70. výročia násilnej likvidácie reholí komunistickým režimom hľadá Ústav pamäti národa očitých svedkov a pamätníkov udalostí a to aj z radov zložiek zasahujúcich voči reholiam.

Pripomíname si posledný transport politických väzňov do Mauthausenu

Pred polnocou 31. marca 1945, súbežne s útekom predstaviteľov ľudáckej vlády z Bratislavy smerom do Tretej ríše, bol do koncentračného tábora Mauthausen vypravený aj posledný transport politických väzňov zo Slovenska.

32. výročie Sviečkovej manifestácie

Dnes si pripomíname 32. výročie Sviečkovej manifestácie, ktorá sa uskutočnila 25. marca 1988 na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. Išlo o prvý verejný protest proti komunistickému režimu od roku 1969.

Oznam o opatreniach v súvislosti s mimoriadnou situáciou

Ústav pamäti národa, vzhľadom na vývoj aktuálnej situácie vo veci šírenia koronavírusu na Slovensku, pristúpil k obmedzeniu fungovania podateľne, študovne Archívu ÚPN ako aj ostatných zložiek, ktoré prichádzajú do kontaktu s verejnosťou. O obnovení štandardného pracovného režimu Vás budeme informovať.

Ďakujeme za pochopenie

Vyšlo nové číslo časopisu Pamäť národa 4/2019

Pamäť národa číslo 4/2019 tvoria v úvode tri zaujímavé štúdie. V prvej autorka Beáta Katrebová Blehová rekonštruuje menej známu kapitolu kontaktov medzi Alexandrom Dubčekom a talianskymi komunistami v rokoch 1968 – 1989 na pozadí celkového politického vývoja v Taliansku pod zohľadnením tzv. sovietskeho faktora.

Vedecká konferencia Andrej Žarnov. Lekár, básnik, exulant

Ústav pamäti národa v spolupráci s Veľvyslanectvom Poľskej republiky v Bratislave, Trnavským samosprávnym krajom, Mestom Trnava, Katedrou slovenskej literatúry a literárnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, Poľským inštitútom v Bratislave a Ministerstvom vnútra SR – Štátnym archívom v Trnave organizujú interdisciplinárnu vedeckú konferenciu Andrej Žarnov. Lekár, básnik, exulant.

Pietna spomienka na obete komunizmu pri pamätníku na Jakubovom námestí v Bratislave

Úctu nespravodlivo väzneným, prenasledovaným, odvlečeným do gulagov či zadržiavaným v táboroch nútenej práce vzdali zástupcovia politických väzňov, Ústavu pamäti národa, mestskej časti Bratislava-Staré Mesto i verejnosti. Urobili tak v deň 72. výročia komunistického prevratu, ktorý bol začiatkom prenasledovania mnohých nevinných ľudí.

Zástupcovia Ústavu pamäti národa vzdali úctu obetiam komunistického režimu na cintoríne v bratislavskej Vrakuni

Určiť presný počet obetí spomedzi odporcov komunizmu je takmer nemožné - z politických dôvodov bolo na Slovensku odsúdených 71 168 osôb, z ktorých 50 bolo popravených. Približne desaťtisíc Slovákov bolo odvlečených do sovietskych gulagov, tábormi nútenej práce si v rokoch 1948 až 1953 prešlo 8 240 osôb. Okupácia v roku 1968 si na Slovensku vyžiadala 37 mŕtvych a stovky ťažko zranených ľudí.

Kremnica v dejinách 20. storočia

Predstaviť nové poznatky z dejín Kremnice, ktoré sa týkajú politického, hospodárskeho a kultúrneho života mesta, vývoja sociálnej a národnostnej štruktúry jeho obyvateľstva i životného prostredia - to je cieľ interdisciplinárnej konferencie Kremnica v dejinách 20. storočia. V neposlednom rade prinesie aj zaujímavé pohľady na osobnosti, ktoré svojim pôsobením formovali mesto a jeho prostredie.

Ústav pamäti národa získa prístup k materiálom represívnych zložiek Sovietskeho zväzu nachádzajúcich sa v archívoch na Ukrajine

"Dohoda o vzájomnej spolupráci našich inštitúcií otvára pracovníkom Ústavu pamäti národa, ale aj iným vedeckým pracovníkom a následne aj slovenskej verejnosti možnosti spoznania historických dokumentov sovietskych represívnych orgánov a doplnenia bielych miest slovenskej histórie 20. storočia," uviedol predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Ján Pálffy.

Pietna spomienka na obete komunizmu

72 rokov od komunistického prevratu si Ústav pamäti národa pripomenie pietnou spomienkou na obete komunizmu, ktorá sa bude konať na pri pamätníku na Jakubovom námestí v Bratislave v utorok 25. februára 2020 o 16:00.
Pozývame verejnosť pripomenúť si udalosti, ktoré stáli na začiatku štyri desaťročia trvajúcej totality. Pozvanie na spomienku prijali zástupcovia niekdajších politických väzňov.

Pracovníci ÚPN budú prednášať pre študentov histórie na Trnavskej univerzite v Trnave

Ústav pamäti národa v spolupráci s Katedrou histórie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave pripravil pre študentov histórie tematické prednášky zamerané na vybrané aspekty slovenských dejín 20. storočia.

Vo Varšave rokovali orgány Európskej siete Pamäť a solidarita

Vo Varšave sa v dňoch 5. a 6. februára 2020 konalo rokovanie Vedeckej rady a Poradného zboru Európskej siete Pamäť a solidarita. Slovenskú republiku na týchto rokovaniach zastupoval člen Riadiaceho výboru ENRS a predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Ján Pálffy.

Diskusný večer 20. februára 2020 - Spolupráca slovenských a poľských komunistov v zápase proti Solidarite

Ústav pamäti národa v spolupráci s Poľským inštitútom v Bratislave vás v rámci cyklu Diskusné večery Ústavu pamäti národa pozýva na diskusiu
SPOLUPRÁCA SLOVENSKÝCH A POĽSKÝCH KOMUNISTOV V ZÁPASE PROTI SOLIDARITE
Hostia:
Dr hab. Mirosław Szumiło (Ústav národnej pamäti, Varšava)
Peter Jašek, PhD. (Ústav pamäti národa)

Ústav pamäti národa rokoval so zástupcami partnerských inštitúcií v Poľsku a Maďarsku

V utorok 28. januára 2020 sa zástupcovia Ústavu pamäti národa v Budapešti zúčastnili na pracovnom rokovaní s predstaviteľmi maďarského Národného pamäťového výboru (NEB) a poľského Ústavu národnej pamäti. Na rokovaní, ktoré viedla predsedníčka NEB-u Réka Kiss, sa zúčastnili riaditeľ Sekretariátu predsedu Správnej rady Jerguš Sivoš, riaditeľ Sekcie vedeckého výskumu Peter Jašek a vedúci Referátu Oral History Ján Endrödi.

Výstavu Prvý dotyk so slobodou majú záujemcovia možnosť vidieť on-line

V priestoroch Verejnej knižnice Jána Bocatia v Košiciach bola do 31. januára 2020 prístupná výstava Prvý dotyk so slobodou, venovaná udalostiam Nežnej revolúcie. V rámci spoločného projektu Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, Verejnej knižnice Jána Bocatia, Ústavu pamäti národa a Rozhlasu a televízie Slovenska vznikla interaktívna výstava ponúkajúca nielen prehľad najdôležitejších udalostí Nežnej revolúcie, ale aj dobové dokumenty z fondu knižnice, archívov ÚPN a RTVS.