Z činnosti

20. augusta 2019 nás opustil Viliam Jablonický (1948 – 2019), historik kultúry, literárny kritik a publicista. S Ústavom pamäti národa dlhodobo spolupracoval a pravidelne sa zúčastňoval na jeho podujatiach – naposledy vystúpil v máji na konferencii o Dominikovi Tatarkovi.

Konfederácia politických väzňov Slovenska (KPVS) zorganizovala už XIX. ročník tradičného podujatia Spiš Františka Javorského, ktoré sa v tomto roku konalo 7. augusta v Spišskej Starej Vsi.

Generálny riaditeľ Múzea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici Stanislav Mičev navštívil 2. júla 2019 Ústav pamäti národa. So zástupcami ÚPN diskutoval o spolupráci medzi oboma inštitúciami, najmä však o spracovaní databázy slovenských občanov väznených v táboroch Hlavnej správy vojnových zajatcov a internovaných (GUPVI) a odbornom seminári, ktorý sa bude konať pri príležitosti 75. výročia Slovenského národného povstania.

Rektor Univerzity Komenského v Bratislave Marek Števček udelil pri príležitosti 100. výročia založenia univerzity Ústavu pamäti národa pamätnú medailu. Ocenil ňou doterajšiu spoluprácu, nadštandardné vzťahy a pomoc ÚPN pri rozvoji Univerzity Komenského.

Plenérová výstava Po Veľkej vojne. Nová Európa 1918-1923 / After the Great War, ktorá približuje obnovu Európy po prvej svetovej vojne, bola 4. júla slávnostne otvorená na Kamennom námestí v Bratislave. Expozícia, ktorú pripravila Európska sieť Pamäť a Solidarita (ENRS) v spolupráci s historikmi z niekoľkých krajín, je snahou o ucelený výklad búrlivého začiatku medzivojnového obdobia s osobitným dôrazom na dejiny strednej a východnej Európy.

Ústav pamäti národa v spolupráci s Poľským inštitútom v Bratislave vás v rámci cyklu Diskusné večery Ústavu pamäti národa pozýva na diskusiu
PRVÁ PÁPEŽSKÁ CESTA JÁNA PAVLA II. DO POĽSKA
Hostia:
Dr. Rafał Łatka (Ústav národnej pamäti, Varšava)
Prof. ThDr. Jozef Haľko, PhD. (Univerzita Komenského v Bratislave)

Doterajšiu spoluprácu Bratislavského samosprávneho kraja a Ústavu pamäti národa v stredu 19. júna 2019 oficiálne spečatili podpisom memoranda župan Juraj Droba a predseda Správnej rady Ján Pálffy. Cieľom je presadzovať spoločné záujmy v otázkach pripomínania si historických výročí obdobia neslobody a spolupráca na vzdelávacích, osvetových a kultúrnych podujatiach a projektoch.

Pracovníci ÚPN, ako aj priatelia a známi, ktorí Jána Langoša osobne poznali, si na Námestí SNP v Bratislave pripomenuli niekdajšieho disidenta, porevolučného ministra vnútra, poslanca a zakladateľa Ústavu pamäti národa. Pietna spomienka sa konala 14. júna 2019, teda deň pred trinástym výročím tragickej nehody, pri ktorej prišiel Ján Langoš o život.

Ústav pamäti národa vás pozýva na podujatie
PIETNA SPOMIENKA NA JÁNA LANGOŠA
Pietna spomienka na disidenta, porevolučného federálneho ministra vnútra, poslanca a zakladateľa Ústavu pamäti národa Jána Langoša sa uskutoční v piatok 14. júna 2019 o 11.00 hod. pri buste Jána Langoša na Námestí SNP v Bratislave.

Pri Pamätníku usmrtených na hraniciach v rokoch 1948 – 1989 na historickom cintoríne v Kežmarku sa v utorok 28. mája 2019 konala pietna spomienka organizovaná Svetovým združením bývalých politických väzňov (SZBPV).

Politickým väzňom, príslušníkom pomocných technických práporov a zaradeným do tábora nútenej práce Nováky, ktorý sa rozprestieral medzi obcami Koš a Laskár a mestom Nováky, odhalili 25. mája v obci Koš pamätnú tabuľu.

Ústav pamäti národa v spolupráci s Poľským inštitútom v Bratislave vás v rámci cyklu Diskusné večery Ústavu pamäti národa pozýva na diskusiu
PRETEKY MIERU V KOMUNISTICKEJ PROPAGANDE Hostia:
Dr. Grzegorz Majchrzak (Ústav národnej pamäti, Varšava)
PhDr. Jan Kalous, Ph.D. (Ústav pre štúdium totalitných režimov, Praha)

Osobnosť a dielo Dominika Tatarku, jeho vzťah k českému disentu a Katolíckej cirkvi či prenasledovanie tohto spisovateľa ŠtB ̶ aj to boli témy, o ktorých diskutovali odborníci na vedeckej konferencii Dominik Tatarka - Spisovateľ vo víre doby. Pri príležitosti 30. výročia úmrtia tohto významného spisovateľa ju spoločne zorganizovali Ústav pamäti národa, Katedra slovenskej literatúry a literárnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Univerzitná knižnica v Bratislave.

Tri príbehy detí politických väzňov, ktoré komunistický režim obral o možnosť vyrastať s obomi rodičmi, predstavil Ústav pamäti národa prostredníctvom dokumentárneho filmu a diskusie Väzenie bez mreží. Svedectvá pamätníkov, ktoré autenticky vykresľujú osobnú skúsenosť s totalitou, si prišlo 13. mája 2019 do .klubu pod lampou v Bratislave vypočuť niekoľko desiatok ľudí.

Tešíme sa zo záujmu verejnosti o podujatie Väzenie bez mreží, pre divákov diskusie máme však jeden DÔLEŽITÝ OZNAM: PODUJATIE SA ZAČNE UŽ O 18:30, teda o polhodinu skôr, ako bolo pôvodne plánované.
Ospravedlňujeme sa za prípadné komplikácie a veríme, že aj napriek nim sa stretneme v hojnom počte.

Ústav pamäti národa pozýva ľudí, pre ktorých je sloboda vzácna a chcú priblížiť iným životy nespravodlivo prenasledovaných, aby sa zapojili do projektu Festival slobody v tvojom meste.

Osemdesiat rokov od prijatia prvých protižidovských zákonov na Slovensku v apríli 1939, ktoré sa stali základom cieľavedomého prenasledovania židovského obyvateľstva, si Ústav pamäti národa a Múzeum holokaustu v Seredi pripomenuli zorganizovaním seminára Uzákonené bezprávie - Rasové zákonodarstvo na Slovensku a v Európe. Podujatie sa konalo 6. mája 2019 v Zichyho paláci v Bratislave.

Ústav pamäti národa v spolupráci s Katedrou slovenskej literatúry a literárnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a s Univerzitnou knižnicou v Bratislave vás pozýva na vedeckú konferenciu
DOMINIK TATARKA
SPISOVATEĽ VO VÍRE DOBY
Podujatie sa uskutoční v utorok 14.5.2019 v Univerzitnej knižnici v Bratislave.

Tri príbehy detí politických väzňov, ktoré na vlastnej koži zakúsili, aké je vyrastať v neúplnej rodine a zároveň stratiť možnosť uplatniť svoj potenciál, predstaví Ústav pamäti národa prostredníctvom dokumentárneho filmu a diskusie Väzenie bez mreží. Práve svedectvá pamätníkov, ktoré autenticky vykresľujú osobnú skúsenosť s totalitou, dokážu najlepšie sprostredkovať obdobie neslobody tým, ktorí ho nezažili.