Logo

Prenasledovanie cirkví

Komunistický režim na Slovensku (1948 – 1989) » Prenasledovanie cirkví

Po komunistickom prevrate zostali cirkvi (najmä katolícka) jediným potenciálnym oponentom režimu. Komunistický štát katolícku cirkev systematicky prenasledoval a likvidoval jej štruktúry. Osobitným spôsobom zasiahol proti mužským a ženským reholiam i gréckokatolíckej cirkvi, ktorú sa pokúsil úplne zlikvidovať násilným vtelením do pravoslávnej cirkvi. Desiatky kňazov, rehoľníkov a laikov bolo uväznených na dlhoročné tresty.

Foto: Ján Benček

BENČEK JÁN

Ján Benček patrí medzi ľudí, ktorých chytila za srdce misia profesora Kolakoviča. Usiloval sa nasledovať jeho príklad, dlhé roky prednášal na vysokej škole, pracoval s mládežou, a hoci do strany nikdy nevstúpil, svojou odbornosťou a tvrdou prácou si získal rešpekt aj u komunistov.

Foto: Rudolf Čavojský

ČAVOJSKÝ RUDOLF

Politický väzeň, Rudolf Čavojský bol od malička vychovávaný v rímskokatolíckom prostredí. Návšteva cirkevných škôl jeho vieru len potvrdila a po skončení gymnázia sa dostal do skupiny kolakovičovcov. Veril v poslanie laického apoštolátu. Kvôli zásadnému vplyvu a občianskej angažovanosti sa stali pre režim nepohodlnými. Dostal sa do Jáchymova, kde prežil pre neho najkrajšie chvíle. Po prepustení si hľadal svoje miesto na slobode.

Foto: Rozália Stella Danková

DANKOVÁ STELLA ROZÁLIA

Rozália Stella Danková ako rehoľná sestra vincentka vo svojom živote musela čeliť komunistickému prenasledovaniu, súdu aj väzeniu. Bola aj učiteľkou i zdravotnou sestrou. Počas SNP pracovala v nemocnici. Po páde totality otvorene hovorila a svedčila o utrpení a príkoriach, ktoré zažila, aby sa nezabudlo na krutosť komunistického režimu, čo dokumentovala aj knižne.

Foto: Fridrich Fritz

FRITZ FRIDRICH

Fridrich Fritz bol študentom teológie. Doručil falošné preukazy zaisteným kňazom v Podolínci. Po rozpustení seminára sa rozhodol pokračovať v štúdiu teológie v zahraničí, no cestou vo vlaku bol zaistený orgánmi pohraničnej stráže. Za trestný čin velezrady bol odsúdený na 20 rokov väzenia.

Foto: Akvintas Juraj Gabura

GABURA JURAJ AKVINAS

Akvinas Juraj Gabura je príkladom ako prežívať aj ťažké okolnosti života. Matka mu zomrela keď mal 5 rokov. Rodina sa v roku 1929 presťahovala z Oravy do Bratislavy. Zmaturoval roku 1933 na Gymnáziu na Grösslingovej, jeho spolužiakom bol aj Gustáv Husák. V roku 1933 vstúpil v Olomouci k dominikánom, za kňaza bol vysvätený roku 1939. Po Barbarskej noci sa 2 roky skrýval na rodnej Orave. V roku 1952 ho odsúdili za velezradu, za spovedanie členov Bielej légie na doživotie, v máji 1960 dostal amnestiu. Prešiel ťažkými väzeniami v Ilave, Leopoldove a Valdiciach. Počas komunizmu bol činný v tajnej cirkvi, po novembri 1989 sa naplno venoval rehoľnej činnosti a takto sa stal otcom slovenských dominikánov.

Foto: Anna Greňová

GREŇOVÁ ANNA

Viedla aktívny kresťanský život a za to ju roku 1953 zatkli a odsúdili na 5 rokov. Počas väzby ju často vypočúvali, a aj prostredníctvom fyzických trestov sa usilovali zistiť, kde sa nachádzajú kňazi, ktorých poznala.

Foto: Martin Hritz

HRITZ MARTIN

Pre napomáhanie skupine duchovných ho v roku 1950 zatkli. Po vypočúvaní spojenom s týraním a pokusmi o nanútenie vykonštruovanej výpovede ho odsúdili na 15 rokov. Po takmer 7 rokoch, ktoré po vynesení rozsudku strávil vo väzení, bol podmienečné prepustený.

Foto: Ján Janok

JANOK JÁN

Ján Janok, lekár a redemptorista reflektuje v svojich spomienkach udalosti totality nacizmu aj komunizmu a dokumentuje osobnými spomienkami ich prežívanie: prerušovanie štúdií počas II. svetovej vojny, po Februári 1948 likvidovanie škôl, osobné prezívanie barbarskej noci, pobyt v PTP, štúdium medicíny v Prahe, vyhodenie zo školy kvôli udaniam že otec nevstúpil do družstva. Po dokončení medicíny pracoval ako lekár v Bardejove, kde sa ho snažila ŠtB naverboval na spoluprácu agenta. Po roku 1968 študoval teológiu v Čechách. Po normalizácii pôsobil 9 rokov ako duchovný v Liberci a okolí. Potom prišiel do Košíc, kde pôsobil ako duchovný aj v Dóme a po páde komunizmu 1989 odišiel do Bratislavy, kde ako viceprovinciál redemptoristov budoval nové začiatky redemptoristov a odovzdával svoje skúsenosti mladej generácii.

Foto: Ján Jágerský

JÁGERSKÝ JÁN

Ján Jágerský, evanjelický teológ, ktorý sa počas štúdií ako kaplán aktívne zapojil do Slovenského národného povstania nielen ako spravodajca ale aj pomáhal mnohým prejsť cez Váh do bezpečia a tiež pašoval partizánom lieky a obväzy. V roku 1945 bol ordinovaný za evanjelického kňaza a pôsobil na viacerých miestach, najdlhšie 37 rokov v obci Závažná Poruba, kde budoval nový evanjelický zbor, opravoval kostol a začal stavať novú faru. Ako aktívny duchovný bol viackrát vypočúvaný a poslaný na 4 roky do PTP, kde bol 18 mesiacov. Ako 66-ročný išiel do Lopúchova, pôsobil aktívne ešte 14 rokov. Zomrel ako 94-ročný v Prešove.

Foto: Vladimír Jukl

JUKL VLADIMÍR

Spolu s priateľmi sa usiloval o rozvoj hnutia katolíckeho laického apoštolátu, za čo sa stal tŕňom v oku vtedajšej Štátnej bezpečnosti. V roku 1951 ho zatkli a po mučení a 10 mesačnej samoväzbe bol ako 27-ročný odsúdený za velezradu na 25 rokov.

Foto: Dominik Kaľata

KAĽATA DOMINIK

Dominik Kaľata ako jezuita si pri tajnej biskupskej vysviacke dal myšlienku „mocou Ducha Svätého“. Zúročil tak svoje vzdelanie a nadšenie prinášať evanjelium do všetkých situácii života. Svojim príkladom povzbudzoval aj tých, čo boli s ním v PTP, ako aj vo väzení. V marci 1969 odišiel do zahraničia nielen robiť doktorát, ale duchovne pomáhať masívnej emigrácii Slovákov po okupácií 1968.

Foto: Marián Kolník

KOLNÍK MARIÁN

Nenaplnené túžby po štúdiu teológie, internácia do pezinského sústreďovacieho kláštora, ťažká práca vo vojenskom tábore v Libave či štyridsať mesiacov v pomocnom technickom prápore v Plzni dodnes rezonujú v mysli pamätníka Mariána Kolníka.

Foto: Tomáš Konc

KONC TOMÁŠ

Kapucínsky kňaz, ktorého krátko po maturite pre „pašovanie“ náboženskej literatúry odsúdil totalitný režim na niekoľkomesačné väzenie. Z mladého vysokoškoláka tak urobil kriminálnika a občana tretej kategórie.

Foto: Helena Kordová

KORDOVÁ HELENA

Manželka plukovníka Alexandra Kordu, ktorý bol v roku 1949 Štátnou bezpečnosťou odsúdený na doživotie. Po celých desiatich rokoch väzenia a mučenia zomrel dňa 13. septembra roku 1958. Helena bola odsúdená na 14 rokov, z ktorých 10 prežila v táboroch nútených prác.

Foto: Jozef Krajňák

KRAJŇÁK JOZEF

Predniesol reč nad hrobom biskupa Vojtaššáka. Otvorene a verejne vyjadril kritiku komunistického režimu. Za tento skutok bol zaistený Štátnou bezpečnosťou (ŠtB), bol vyšetrovaný a odsúdený podľa § 100 na dva roky väzenia za poburovanie proti republike.

Foto: Dorota Kravjanská

KRAVJANSKÁ DOROTA

Matka piatich detí, ktorá v mladosti pre svoje aktivity v rámci Katolíckej akcie a činnosť v kresťanských spoločenstvách pocítila aroganciu štátnej moci. Za „združovanie proti republike“ sa musela postaviť pred súd a znášať trojmesačné väzenie.

Foto: Silvester Krčméry

KRČMÉRY SILVESTER

Vstúpil do zväzu katolíckych skautov a počas stredoškolského štúdia sa naplno zapojil do služby Cirkvi. Koncom júla 1951 bol počas základnej vojenskej služby zatknutý a vo vyšetrovacej väzbe strávil tri roky. V roku 1954 ho Vojenský súd v Trenčíne odsúdil za vlastizradu na 14 rokov väzenia.

Foto: Jozef Labuda

LABUDA JOZEF

Jozef Labuda vyrastal vo veriacej rodine a od detstva inklinoval k duchovnému životu. Rozhodol sa pre štúdium teológie a v roku 1972 bol vysvätený za kňaza. V lete roku 1980 sa ako miestny kňaz v Nemčiňanoch rozhodol prijať pozvanie Emílie Kesegovej a pridal sa ku skupine rekreantov, veriacich, ktorí pravidelne navštevovali za týmto účelom chatu v Kyjaticiach. Netušili, že chata bola dlhodobo Štátnou bezpečnosťou sledovaná a dňa 21.8.1980 boli zadržaní. Politický proces trval ďalšie tri roky.

Foto: Anna Lapšanská

LAPŠANSKÁ ANNA

Anna Lapšanská, (Jana - rehoľné meno), je členkou rehoľného spoločenstva Sestier Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Svoj život zasvätila vo svojej mladosti Ježišovi ako svojmu ženíchovi a v ďalšom živote nám ukazuje na životných postojoch ako žiť zasvätený život napriek mnohým problémom a ťažkostiam, ktoré zapríčinil komunistický režim.

Foto: Felix Litva

LITVA FÉLIX

Félix Litva, jezuita, patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenskej emigrácie v zahraničí. Po barbarskej noci v apríli 1950 sa mu podarilo ujsť z internácie a roku 1951 emigroval do Talianska. Pôsobil ako univerzitný profesor, literárny a cirkevný historik, prekladateľ, jezuitský kňaz, vydavateľ, redaktor. Bol pri znovuzriadení Trnavskej univerzity, bol jej profesorom a prvým prorektorom.

Foto: Ernest Macák

MACÁK ERNEST

Don Ernest Macák, človek prenasledovaný pre vieru a starostlivosť o spolubratov, spolupracovník Vatikánskeho rozhlasu počas komunistickej totality, misionár Slovákov v Bazileji, prvý riaditeľ novootvoreného Gymnázia Jána Bosca v Šaštíne, spisovateľ, niekdajší provinciál saleziánov, ale najmä hlboký človek viery a horlivý salezián.

Foto: Ľudmila Magulová

MAGULOVÁ ĽUDMILA

Svedectvo Ľudmily Magulovej vypovedá o živote veriaceho človeka v čase neslobodného komunistického režimu. Ako mladá študentka medicíny pocítila túžbu zasvätiť svoj život Bohu, pomocou kňaza sa nakontaktovala sa na Spoločenstvo sociálnych sestier a roky pôsobila popri zamestnaní lekárky ako rehoľníčka v ilegalite. Pozorovanou a neskôr nepriateľskou osobou sa stala, keď prejavila záujem cestovať do Lúrd a Ríma.

Foto: Marta Marsinová

MARSINOVÁ MARTA

Už v mladosti navštevovala teologické krúžky, aktívne sa zapájala do slovenského katolíckeho skautingu a spoločne s profesorkou Máriou Pecíkovou organizovala letné dievčenské tábory. V roku 1959 sa však dostala pred súd. Za náboženskú činnosť v III. ráde sv. Františka a za šírenie náboženskej literatúry si vo väzení odpykala ročný trest.

Foto: Milan Mesároš

MESÁROŠ MILAN

Milan Mesároš svedectvom života ukazuje ako totalita komunizmu zasahovala do osobného, rodinného, pracovného i spoločenského života jednotlivých ľudí. Ako 19-ročný vstúpil v júli 1949 do noviciátu jezuitskej rehole v Ružomberku a nasledujúci rok počas Barbarskej noci z 13. na 14. apríla 1950 všetky mužské rehole prepadli mocenské ozbrojené zložky a všetci rehoľníci boli sústreďovaní do internačných kláštorov. V októbri 1950 dostal povolávací rozkaz do PTP na Morave, kde bol 39 mesiacov. Po návrate do civilu nevidel možnosť pokračovať v jezuitskom živote, roku 1961 sa oženil. Vychovával 6 detí, ktoré mali problém dostať sa na stredné školy pre praktizovanie viery. Po páde komunizmu sa angažoval v PTP a snažil sa aj o zmenu legislatívy pre odškodňovanie politicky nespoľahlivé osoby.

Foto: Františka Muziková

MUZIKOVÁ FRANTIŠKA

Bývalá zdravotná sestra, Františka Muziková, za svoju vieru a stretávanie sa s priateľmi prežila jeden a pol roka za mrežami československých žalárov. Táto trpká skúsenosť jej však nepriniesla len trápenie a smutné spomienky, ale tiež celoživotné priateľstvá s ďalšími politickými spoluväzenkyňami.

Foto: Oľga Mydlíková

MYDLÍKOVÁ OĽGA, sr. Nikolaja

MUDr. Oľga Mydlíková je svojim životom svedkom prenasledovania gréckokatolíckej cirkvi druhej polovice 20. storočia. Ako dcéra gréckokatolíckeho kňaza poznala mnohých, ako lekárka v Lučivnej liečila deti na tuberkulózu ale pomáhala aj ukrývať sa prenasledovanému kňazovi Ljavincovi, za čo bola vyšetrovaná aj väznená. Neskôr vstúpila k baziliánkam, založila prvú cirkevnú zdravotnícku školu vo Svidníku a bola aj provinciálnou predstavenou.

Foto: Rozália Nagyová, sr. Aquinata

NAGYOVÁ ROZÁLIA, sr. AQUINATA

Rozália Nagyová prišla ako devätnásťročná v roku 1947 do Kongregácie školských sestier de Notre Dame s túžbou vstúpiť do kláštora v Bratislave. Svoje prvé sľuby skladala v júli 1950 a krátko na to bola spolu s ostatnými rehoľníčkami v auguste 1950 v rámci akcie R vyvezená najprv do sústreďovacieho tábora v Nových Zámkoch, neskôr do severných Čiech na prácu v bavlnárskej továrni, kde strávila desať rokov. Ďalších dvadsaťštyri rokov sa starala o duševne postihnuté deti v ústave v Čížkoviciach. S plným nasadením, v duchu rehoľných sľubov chudoby, čistoty, poslušnosti a vyučovania mládeže, pracovala vždy tam, kde bola umiestnená. Ako mladé dievča poznala hlad a chudobu počas druhej svetovej vojny, prechod frontu, likvidáciu reholí s nastupujúcou komunistickou mocou, no ako hovorí - s nikým by nemenila. Do svojho kláštora sa Kanonisky sv. Augustína rehole Notre Dame mohli vrátiť až v roku 1993.

Foto: Mária Olejníková

OLEJNÍKOVÁ MÁRIA O LADISLAVOVI HANUSOVI

Mária Olejníková sa narodila 2. februára 1927 v Ružomberku. Rozpráva o osobnosti Ladislava Hanusa, ktorý sa narodil 26. februára 1907 v Liptovskom Svätom Mikuláši. Stretla sa s ním v Ružomberku, keď bol kaplánom u Andreja Hlinku. Roku 1954 bol odsúdený na 12 rokov väzenia, najviac v Jáchymove. Roku 1965 sa dostal na slobodu a po roku 1968 ako kňaz pôsobil na Liptove v Kvačanoch a Hybe. Rodina Olejníkovcov mu pomáhala v jeho činnosti a po odchode na dôchodok sa ubytoval v Ružomberku.

Foto: Emília Pastvová, rod. Kesegová

PASTVOVÁ EMÍLIA

Svedectvo Emílie Pastvovej, rodenej Kesegovej vypovedá o celom slede perzekúcií komunistického režimu na jej osobe - počnúc päťdesiatymi rokmi, keď jej otca vyhlásili za kulaka, čo malo veľký dopad na rodinu, detstvo, štúdiá, hľadanie zamestnania. Pokračujúci život v ústraní sa niesol v znamení nevinných aktivít v Podzemnej cirkvi, ktoré vyústili do zatknutia a väzenia v roku 1980. Po odsedení zvyšku trestu v roku 1983 z politických dôvodov opäť ťažko hľadala uplatnenie. Viera v Boha a v dobro ju, ako sama hovorí, cez každé utrpenie posunula do ďalšieho levelu.

Foto: Bernard Pánči

PÁNČI BERNARD

Nakoľko patril k väčšine katolíckych kňazov, ktorí sa nepodvolili zmýšľaniu komunistického režimu, dňa 13. januára 1958 bol zaistený, pol roka strávil vo vyšetrovacej väzbe v Žiline a následne bol súdený. V júli 1958 zaznel rozsudok - 13 rokov odňatia slobody za spáchanie trestného činu velezrady.

Foto: Štefan Popovič

POPOVIČ ŠTEFAN

Štefan Popovič je príkladom poslania Spoločnosti Božieho slova, rehole verbistov celý svoj život zasvätiť ohlasovaniu evanjelia a šíreniu Božej lásky medzi ľuďmi všetkých národov. V detstve sníval byť misionárom v Číne, vycestoval do Maďarska, Nemecka a v Amerike bol dva roky. Ale svojím svedectvom života a dobrotou srdca bol šíriteľom Božej lásky aj medzi väzňami, ako aj v civilných zamestnaniach. Službu ľuďom mohol naplno vykonávať, keď sa dostal ako tajne vysvätený kňaz roku 1970 do pastorácie v rožňavskej diecéze, kde bol obľúbený medzi ľuďmi. V roku 1992 bol uvoľnený z pastoračnej služby a pôsobil v domoch rehole verbistov. Do večnosti odišiel ako 89-ročný 15. novembra 2015.

Foto: Mária Repáková

REPÁKOVÁ MÁRIA

Na základe falošného obvinenia za účasť v tzv. Levočskej vzbure bola 25. júna 1949 odsúdená na sedem rokov väzenia. Aj keď sa jej trest na druhom pojednávaní znížil na päť rokov, pribudlo jej ďalších päť rokov nútených prác. Trest si odpykala postupne vo väzniciach v Košiciach, Ilave a Bratislave a po prepustení pracovala pod dozorom ako skladníčka v Košiciach.

Foto: Vladimír Roháček

ROHAČEK VLADIMÍR

Po nástupe komunistického režimu rodina Vladimíra Roháčka zažívala jednu ranu za druhou. Najskôr zavreli jeho starého otca do väzenia, otca na psychiatriu a on sám skončil tiež vo väzení. Údajne za podvracanie republiky. Bol totiž členom spolku mladých veriacich ľudí, ktorí sa pravidelne stretávali. Po vyšetrovacej väzbe sa dva roky „prevychovával“ v pracovnom tábore.

Foto: Schelingová Cecília, sr. Zdenka

SCHELINGOVÁ CECÍLIA, sr. ZDENKA

Rehoľná sestra Zdenka pracovala v bratislavskej Štátnej nemocnici a podieľala sa na príprave úteku väznených katolíckych kňazov. Vo februári 1952 bola zatknutá a vyšetrovatelia sa ju trýznením snažili prinútiť, aby prezradila informácie, ktoré sa vôbec nevzťahovali na skutok, pre ktorý bola zatknutá. Nakoniec bola odsúdená 17. júna 1952 na 12 rokov väzenia a 10 rokov straty občianskych práv za údajnú velezradu. Na následky neľudského zaobchádzania vo väzení zomrela v roku 1955.

Foto: Helena Scmidtová

SCHMIDTOVÁ HELENA

So svojimi známymi organizovala rôzne kresťanské podujatia a stretnutia, za čo bola v roku 1952 uväznená. Vypočúvali ju, pýtali sa jej na mená ľudí, s ktorými spolupracovala v hnutí a snažili sa ju donútiť podpísať nepravdivé výpovede.

Foto: Mária Slodičáková, sr. Mária

SLODIČÁKOVÁ MÁRIA, sr. MÁRIA

Zmyslom jej života bolo rozdávať lásku a vieru. Práve hlboká viera jej pomohla prekonať zdravotné ťažkosti i všetky životné skúšky. Pri spomienkach na výsluchy Štátnej bezpečnosti sa dnes len usmieva.

Foto: Anton Srholec

SRHOLEC ANTON

Za hranice rodnej krajiny ho hnala len túžba študovať a stať sa kňazom. Komunistickému režimu to však stačilo, aby mu vymerali dvanásťročný trest väzenia. Ani ťažká práca v jáchymovských baniach, ani sústavné prenasledovanie Štátnou bezpečnosťou ho neodradili od snahy hľadať spoločnú reč zrozumiteľnú pre obe strany.

Foto: Rozália Školníková, sr. Bohumíra

ŠKOLNÍKOVÁ ROZÁLIA, sr. BOHUMÍRA

Pomáhať ľuďom v núdzi. To bolo životné poslanie a túžba rehoľnej sestry Bohumíry, vlastným menom Rozálie Školníkovej. A práve pomoc kňazom internovaným v kláštore v Podolínci kvalifikoval vtedajší režim ako napomáhanie protištátnej činnosti a v roku 1961 odsúdil sestru Bohumíru na sedem rokov odňatia slobody.

Foto: Ferdinand Takáč

TAKÁČ FERDINAND

Páter Ferdinand Takáč bol katolícky kňaz chorvátskeho pôvodu, dlhoročný politický väzeň, spisovateľ a prekladateľ. Od mladosti bolo jeho životným krédom odovzdať iným kus seba, čo dovŕšil napísaním viacerých vzácnych diel. Jeho túžba po pravde, slobode a demokracii ho však stála veľa síl a trápenia. Za náboženskú činnosť bol v roku 1955 odsúdený na osem rokov väzenia.

Foto: Anna Tencerová, sr. Elena

TENCEROVÁ ANNA, sr. ELENA

Sestra Elena Anna Tencerová bola vychovávaná v zbožnej rodine roľníkov. Pri narodení desiateho dieťaťa v rodine prišla o matku. Sama už v útlom detstve pociťovala túžbu po rehoľnom živote a do kláštora Vincentiek vstúpila ako trinásťročná. V päťdesiatych rokoch bola vylúčená zo školstva ako neschopná vychovávať socialistickú mládež, počas Akcie R zažila deportácie rehoľných sestier. Dlhé roky bola pod kontrolu Štátnej bezpečnosti a nevyhla sa odsúdeniu za "podvracanie republiky" s trestom na dva a štvrť roka, ktoré mala stráviť v nápravnovýchovnom tábore v Pardubiciach. Desiatky rokov pracovala v rôznych ústavoch pre postihnutých alebo starých ľudí, kde rehoľné sestry umiestňovali.

Foto: Alojz Tkáč

TKÁČ Alojz

Košický arcibiskup, ktorý bol pre kritiku správania komunistického režimu k cirkvi na verejnej prednáške štátom suspendovaný na sedem rokov z kňazskej služby.

Foto: Ivan Tóth

TÓTH IVAN

Ivan Tóth je osobnosť, ktorá išla životom podľa vzoru pracovitých a svedomitých rodičov. Po maturite išiel študovať prírodovedeckú fakultu, ale keď videl udalosti Februára 1948, prestúpil na štúdium Evanjelickej bohosloveckej fakulty v Bratislave. Život mu priniesol nemálo prekážok, ale silná viera mu ich pomohla prekonať.

Foto: Viktor Trstenský

TRSTENSKÝ VIKTOR

Kňaz, ktorý za svoju aktívnu činnosť a kritiku totalitného režimu strávil štyridsať rokov vo väzniciach a v pracovných táboroch, ďalších dvadsať rokov musel namiesto kňazskej činnosti pracovať ako robotník.

Foto: Mons. ThDr. Bartolomej Urbanec

URBANEC BARTOLOMEJ

Mons. ThDr. Bartolomej Urbanec zasvätil celý život cirkvi a šíreniu Božieho slova medzi ľuďmi. Počas cesty za svojím snom stať sa kňazom sa však stretol s nejednou prekážkou, ktorú mu do cesty položil nastupujúci režim. Ako kaplán pôsobil vo viacerých slovenských mestách. Venovať sa pastoračnej činnosti a kňazskému povolaniu bolo podľa jeho slov v období neslobody ako pohybovať sa na mínovom poli. Aj napriek ťažkostiam si svojím prístupom získal najmä mladých ľudí, ktorí v ňom dodnes vidia príklad živej viery a múdrosti.

Foto: Ladislav Vrábel

VRÁBEL LADISLAV

Už od útleho detstva sa túžil stať kňazom a napriek nepriazni vtedajšieho režimu sa mu v roku 1970 tento sen splnil. Avšak kvôli aktívnej práci s mládežou, tajným stretnutiam na fare, či spolupráci na šírení zakázanej náboženskej literatúry bol pod prísnym drobnohľadom Štátnej bezpečnosti.

Foto: Ladislav Záborský

ZÁBORSKÝ LADISLAV

Oslovujúci životný príbeh, plný farieb a svetla. Nespravodlivé odsúdenie, samotka, väzenie, odlúčenie od rodiny, život v úzadí, skromnosti – to všetko vníma ako dar Boží. Hlboká radosť, vnútorný pokoj a optimizmus svedčia o tom, že jeho inšpiráciou pre život a tvorbu je sám Majster.

Foto: Magdaléna Záhorská

ZÁHORSKÁ MAGDALÉNA

Magdaléna Záhorská ukazuje, že aj v náročných a ťažkých skúškach života počas komunizmu našla oporu vo svojej viere a vo svojej mladosti pochopila význam a dôležitosť pomoci aj iným cez službu nachádzať hlbší zmysel pre Božie veci, ktoré ju naučila skrytá Cirkev cez spoločenstvo Koinótés. ŠtB jej zobrala cestovný pas a sledovala jej aktivity.

Vytlačiť