Vyvlastňovanie, vysťahovanie a násilná kolektivizácia

Komunistický režim na Slovensku (1948 – 1989) » Vyvlastňovanie, vysťahovanie a násilná kolektivizácia

Komunistický režim trestal svojich skutočných i potenciálnych oponentov aj zhabaním ich majetku, vrátane domov, pôdy a poľnohospodárskeho majetku. Príbuzní uväznených obetí boli často násilne vysťahovaní do iných častí štátu. Faktickému vyvlastneniu pôdy sa rovnalo zakladanie jednotných roľníckych družstiev, kam režim rôznymi nátlakovými prostriedkami nútil roľníkov vstupovať počas násilnej kolektivizácie.

Foto: Zuzana Bacigálová

BACIGÁLOVÁ ZUZANA

Obeť kolektivizácie majetku... Jej manžel Ľudovít bol v roku 1952 okresným súdom odsúdený za trestný čin sabotáže na 7 rokov odňatia slobody. Bol im skonfiškovaný dom, pôda, živý a mŕtvy inventár i všetky poľnohospodárske zásoby. Zuzana bola nútená vysťahovať sa na štátny majetok Moravany v okrese Čáslav v kraji Pardubice, kde musela tvrdo pracovať celé tri roky.

Foto: Ján Bajtoš

BAJTOŠ JÁN

Ján Bajtoš si ako mladý študent gymnázia v Levoči z politických dôvodov prešiel v päťdesiatych rokoch minulého storočia tvrdými výsluchmi vo väzbe a odpykaním trestu v ústave pre mladistvých. Ako syn roľníka, ktorý poznal spôsoby násilnej kolektivizácie a ťaživú atmosféru na dedine, tiež pod vplyvom počúvania západných rozhlasových staníc, sa podieľal na aktivitách proti vtedajšiemu režimu. S priateľmi podobného zmýšľania šírili demokratické myšlienky prostredníctvom tlačovín a snažili sa vytvárať rôzne prekážky pre zakladanie družstiev. Skupina mladých mužov však bola infiltrovaná agentmi Štátnej bezpečnosti. Nasledovalo zatknutie, vyšetrovanie a politický proces.

Foto: Adam Droppa

DROPPA ADAM

Komunistický režim obral jeho rodinu takmer o všetko. On sám strávil niekoľko rokov v pomocnom technickom prápore (PTP), jeho otec skončil po vykonštruovanom procese v jáchymovských baniach a zvyšok rodiny násilne vysťahovali do Čiech.

Foto: Ladislav Fiala

FIALA LADISLAV

Ladislav Fiala sa dostal do PTP roku 1953, lebo komunisti tak rozhodli kvôli angažovanosti jeho otca, ktorý založil skauting vo Svätom Jure a počas II. svetovej vojny bol premenovaný na Hlinkovú mládež. Jeho otec prispel aj k založeniu Demokratickej strany. Ladislav poctivo odpracoval každú prácu. Ale problémy, ktoré mal kvôli otcovej minulosti ho viedli k názoru zbytočne sa do vecí nemontovať, a hlavne neubližovať druhým.

Foto: Jozef Hanko

HANKO JOZEF

9. decembra 1949 bol odsúdený za údajné zločiny velezrady a vyzvedačstva na 15 rokov odňatia slobody. Po prechodných pobytoch v Bratislave a v Leopoldove ho v roku 1950 transportovali do lágrov na ťažbu uránu, najskôr na tri roky do Jáchymova, a potom do Příbramu, kde strávil sedem rokov.

Foto: Alojz Kuna

KUNA ALOJZ

V roku 1952 otca Alojza Kunu, označeného za „dedinského boháča“, odsúdili na dva roky odňatia slobody, pokutu tristotisíc korún a vysťahovanie z Nitrianskeho kraja. Trest si František Kuna odpykával v bani v Jáchymove. Dôsledkami prenasledovania však po dlhé roky trpela celá jeho rodina.

Foto: Ján Okoličáni

OKOLIČÁNI JÁN

Muž, ktorý od útleho detstva miloval prírodu. Tohto čestného a zásadového človeka označili za nespoľahlivého a pripravili ho o možnosť dokončiť vysokoškolské štúdium. Za svoju vlasť bojoval nielen na východnom fronte, ale zapojil sa aj do udalostí nasledujúcich po vypuknutí SNP. Jeho túžbu hospodáriť na rodinnom majetku mu prekazila povojnová ľavicová vláda, ktorá ho pripravila o všetko.

Foto: Emília Pastvová, rod. Kesegová

PASTVOVÁ EMÍLIA

Svedectvo Emílie Pastvovej, rodenej Kesegovej vypovedá o celom slede perzekúcií komunistického režimu na jej osobe - počnúc päťdesiatymi rokmi, keď jej otca vyhlásili za kulaka, čo malo veľký dopad na rodinu, detstvo, štúdiá, hľadanie zamestnania. Pokračujúci život v ústraní sa niesol v znamení nevinných aktivít v Podzemnej cirkvi, ktoré vyústili do zatknutia a väzenia v roku 1980. Po odsedení zvyšku trestu v roku 1983 z politických dôvodov opäť ťažko hľadala uplatnenie. Viera v Boha a v dobro ju, ako sama hovorí, cez každé utrpenie posunula do ďalšieho levelu.

Foto: Vladimír Roháček

ROHÁČEK VLADIMÍR

Po nástupe komunistického režimu rodina Vladimíra Roháčka zažívala jednu ranu za druhou. Najskôr zavreli jeho starého otca do väzenia, otca na psychiatriu a on sám skončil tiež vo väzení. Údajne za podvracanie republiky. Bol totiž členom spolku mladých veriacich ľudí, ktorí sa pravidelne stretávali. Po vyšetrovacej väzbe sa dva roky „prevychovával“ v pracovnom tábore.

Foto: Michal Slivka

SLIVKA MICHAL

Bol nepriateľom komunistického režimu, ktorému v rámci hospodársko-technickej úpravy pôdy vymenili jeho pozemky za menej kvalitné, dobytok mu niekoľkokrát vzali, v 60. a 80. rokoch ho šesťkrát vyšetrovali a súdili za vykonštruované trestné činy.

Foto: Anna Šestaková

ŠESTÁKOVÁ ANNA

Anna Šestáková prežila viaceré nespravodlivosti komunistického režimu. Jej muža odsúdili na roky väzenia a jej rodinu postihla Akcia B – vysťahovanie. Roku 1952 musela byt v Bratislave uvoľniť a bola vysťahovaná s tromi deťmi k svojej svokre do obce Okřísky na Morave. V roku 1959 sa celá rodina stretla v Bratislave a začali budovať nový domov.

Foto: Margita Tinschmidtová

TINSCHMIDTOVÁ MARGITA

Tieto slová v rozrušení povedala pani Margita Tinschmidtová, rod. Máthéová toho času devätnásťročná sudcovi Petrovi, ktorý v tom čase ešte nemal skončený ani šesťtýždňový kurz JUDr. Stalo sa tak 10. septembra 1955 po odsúdení jej otca Félixa Máthého. Na vlastnej koži okúsila štyri mesiace väzenia za urážku verejného činiteľa a následne sa roky nemohla uplatniť vo svojej pedagogickej profesii.

Foto: Ján Zeman

ZEMAN JÁN

Ján Zeman si v komunistických väzniciach odsedel štrnásť a pol roka. Za spoluprácu s americkou kontrarozviedkou CIC dostal ako dvadsaťpäťročný trest smrti. Prostredníctvom tajných schránok podával zašifrované informácie o podniku Povstroj, Československej zbrojovke v Považskej Bystrici, kde pracoval ako vedúci konštrukcie. Odvolací súd v Prahe trest potvrdil. V roku 1950 dostal milosť, pravdepodobne z dôvodu, že jeho rodičia boli občanmi USA. Po zatknutí v roku 1949 prešiel drastickými výsluchmi, väzeniami na samotke, v Leopoldove, uránovými baňami v Jáchymove, ústavom technického zamerania v Opave a väzením na Mírove. Svojich kritických názorov na komunistický režim v Československu päťdesiatych rokov sa nikdy nevzdal a po celý život sa i s manželkou, ktorá bola tiež politickou väzenkyňou, prezentovali ako demokraticky mysliaci občania.

Vytlačiť