Na hlavnú stránku Ústavu pamäti národa

7. apríla 1943 - Demarš Svätej stolice

Vatikánsky chargé d'affaires Mons. Giuseppe Burzio navštívil slovenského premiéra a ministra zahraničných vecí prof. Vojtecha Tuku a odovzdal mu demarš Svätej stolice so žiadosťou, aby vláda Slovenskej republiky upustila od násilného vysídlenia 4000 Židov, ktoré navrhlo vykonať ministerstvo vnútra v dňoch 18. - 22. apríla 1943. Tuka demarš odmietol so zdôvodnením, že cudzia moc je oprávnená intervenovať u slovenskej vlády v len v tom prípade, keď ide o jej štátneho príslušníka alebo o člena patričnej národnej skupiny. Na Burziovu námietku, že Slovensko je katolícky štát a Svätá stolica považuje za svoje právo upozorniť slovenskú vládu na činy, ktoré sa nezrovnávajú s katolíckymi zásadami, Tuka reagoval vyhlásením, že Slovensko nie je kresťanský štát. Následne Burziovi oznámil, že v prípade Židov je zbytočné odvolávať sa na princípy kresťanstva a humanity. Naopak, jeho povinnosťou je zbaviť Slovensko tejto "bandy zločincov a gangstrov". Predseda vlády takisto odsúdil protest slovenských biskupov a kléru proti neľudskému zaobchádzaniu so Židmi. Správy o vraždení vyvezených Židov zasa cynicky označil za "židovskú propagandu". Na Burziovu otázku, čo má oznámiť do Ríma, vyhlásil: "Nebezpečný židovský živel pôjde na Ukrajinu, niektorí môžu byť umiestnení v koncentračných táboroch aj tu, inak prosím Vatikán, aby sa do slovenských politických vecí nemiešal. Demarš vôbec neberiem na vedomie." Burzio na to premiéra varoval, že počínanie slovenskej vlády môže mať po skončení vojny pre slovenský národ neblahé následky. V správe pre Svätú stolicu o audiencii u Tuku okrem iného napísal: "Nie je nič protivnejšieho a viac ponižujúceho, ako rozhovor s touto osobou, ktorú niektorí nazývajú sfingou, niektorí maniakom a iní zasa cynickým farizejom."

V konečnom dôsledku však mal demarš Svätej stolice úspech. Po tom, ako Tuka 10. apríla 1943 zoznámil s jeho obsahom slovenskú vládu, všetci ministri rozhodli, že plánovaná deportácia 4000 Židov bude zrušená.

Tomáš Klubert

Viac k téme osudov slovenských Židov:

Vytlačiť