Za Miroslavom Kusým
Prof. PhDr. Miroslav Kusý, CSc. sa narodil 1. decembra 1931 v Bratislave. Po maturite študoval v rokoch 1950 – 1952 na Vysokej škole politických a hospodárskych vied v Prahe. Po jej zániku prestúpil na Filozofickú fakultu Karlovej univerzity, kde absolvoval i postgraduálne štúdium. V rokoch 1956 – 1957 pôsobil ako referent pre výuku marxistickej filozofie na Ministerstve školstva ČSR. Jeho ďalším pracoviskom bola Katedra dejín filozofie a logiky na Filozofickej fakulte v Bratislave, kde v roku 1959 obhájil titul kandidáta vied. O tri roky neskôr sa habilitoval na docenta a nastúpil na miesto vedúceho Katedry dejín historického materializmu na Prírodovedeckej fakulte UK. V roku 1967 sa vrátil na FF UK ako mimoriadny profesor na Katedre filozofie. V rokoch 1968 – 1969 pôsobil vo funkcii vedúceho Ideologického oddelenia ÚV KSS a patril k reformnému krídlu v KSČ. Počas tzv. normalizácie bolo jeho pedagogické pôsobenie nazvané ako revizionistické a pravicovo-oportunistické.
V roku 1970 ho vylúčili z KSS a zakázali mu pedagogickú činnosť. Až do roku 1976 pracoval ako dokumentarista Novinárskeho študijného ústavu v Bratislave. Ako zamestnanec Univerzitnej knižnice UK v roku 1977 podpísal Chartu 77. Následne ho sledovala ŠtB, v byte mal nainštalované odpočúvacie zariadenie a v nasledujúcich rokoch mohol vykonávať iba robotnícke povolania.
V roku 1981 boli Miroslav Kusý, Milan Šimečka a Jozef Jablonický zatknutí a obvinení z „podvracania republiky" v súvislosti s pašovaním exilovej literatúry. V tom istom roku Kusý odmietol ponuku ministra kultúry Miroslava Válka na sebakritiku.
Od roku 1982 pracoval ako dokumentarista v Štátnom inštitúte urbanizmu a územného plánovania. Písal texty a príspevky do samizdatov a Rádia Slobodná Európa, za čo sa mu prokuratúra vyhrážala trestným stíhaním. Písal v rámci disidentských edícií Petlice a Expedice. Od roku 1988 bol Kusý členom Hnutia za občiansku slobodu, ktoré organizovalo stretnutia pri príležitosti významných výročí alebo zbieralo podpisy za prepustenie Václava Havla na jar 1989.
Od augusta 1989 bol väznený za „rozvracanie republiky" v rámci procesu s tzv. Bratislavskou päťkou a odsúdený na deväť mesiacov nepodmienečne. Počas tzv. normalizácie Miroslav Kusý spolupracoval s viacerými disidentmi, spolupodieľal sa na tvorbe samizdatov a je autorom viacerých kníh ako napríklad Na vlnách Slobodnej Európy, Zakázané písomnosti, Eseje, Čo s našimi Maďarmi? alebo spolu s Milanom Šimečkom Európska skúsenosť s reálnym socializmom, či Veľký brat a Veľká sestra.
Po páde komunistického režimu sa stal podpredsedom hnutia Verejnosť proti násiliu, poslancom Federálneho zhromaždenia a predsedom Federálneho úradu pre tlač a informácie. Od 19. januára 1990 do 31. januára 1991 bol rektorom Univerzity Komenského v Bratislave, do roku 1998 vedúcim Katedry politológie UK. Po júnových voľbách v roku 1990 bol poslancom SNR a členom Predsedníctva SNR. Súčasne zastával v rokoch 1991 – 1992 funkciu riaditeľa Kancelárie prezidenta ČSFR v Bratislave. Po roku 1998 bol poradcom podpredsedu vlády SR Pála Csákyho. Miroslav Kusý bol spoluzakladateľom Nadácie Milana Šimečku a Slovenského helsinského výboru. Bol držiteľom viacerých slovenských a zahraničných vyznamenaní.
Prof. Miroslav Kusý spolupracoval aj s Ústavom pamäti národa. V januári 2017 sa ako hosť zúčastnil diskusného večera ÚPN k téme Charta 77 a Slovensko a v októbri 2018 konferencie ÚPN s názvom Deň samizdatu. Necenzurovaná tlač pred Novembrom 1989. V období normalizácie patril k osobnostiam slovenského disentu a svojou činnosťou prispel k obnoveniu slobody a demokracie. Česť jeho pamiatke!
Foto: P. Demeš