Vyšlo štvrté číslo časopisu Pamäť národa ročníka 2020

V uplynulých dňoch vyšlo nové číslo časopisu Pamäť národa – 4/2020. Podstatnú časť jeho obsahu tvoria príspevky, ktoré odzneli na seminári Uzákonené bezprávie. Rasové zákonodarstvo na Slovensku a v Európe. Ústav pamäti národa ho organizoval v spolupráci s partnermi v máji 2019 pri príležitosti 80. výročia vydania vládneho nariadenia O vymedzení pojmu žida a usmernení počtu židov v niektorých slobodných povolaniach. V jednej z dvoch štúdií predstavuje Pavol Makyna na príklade definovania pojmu Žid vývoj protižidovskej legislatívy na Slovensku v rokoch 1938 a 1939, kedy de facto dochádzalo k jej formovaniu a zavádzaniu do praxe. V rubrike Dokumenty americká spisovateľka Madeline Vadkerty prezentuje listy, ktoré posielali občania prezidentovi Jozefovi Tisovi vo veci tzv. riešenia židovskej otázky na Slovensku. Nasleduje rubrika Materiály, v ktorej sa najskôr historik Ivan Kamenec pokúsil priblížiť, ako sa protižidovská legislatíva prejavila v živote príslušníkov židovskej menšiny a následne sa Katarína Zavacká zameriava na dopady legislatívy v hospodárskej oblasti.

Uvedené príspevky ešte dopĺňa druhá časť štúdie poľského historika Rafała Łatku, ktorá približuje postoje poľského prímasa kardinála Stefana Wyszyńského k aktivitám a hre, ktorú sa rozhodli rozohrať orgány Poľskej ľudovej republiky voči Svätej stolici s cieľom marginalizovať poľskú cirkev a úlohu episkopátu v Poľsku v rokoch 1971 – 1978. Súčasťou rubriky „Dokumenty“ je aj príspevok ďalšieho poľského historika Mirosława Szumiła, v ktorom predstavuje prepis zo zvukového záznamu stretnutie biskupa Pavla Hnilicu s mladými Slovákmi v Krościenku v poľských Pieninách v roku 1978, počas stretnutia Hnutia Svetlo – Život (tzv. Oáza).

Rubrika V službách režimu je vyhradená pre pracovníka ÚPN Daniela Halčína, ktorý sa vo svojom príspevku venuje životu a kariére náčelníka Krajského odboru pasov a víz v Banskej Bystrici Emila Zachara.

Rubrika Príbehy prenasledovaných tentoraz obsahuje až tri zaujímavé príbehy politicky prenasledovaných osôb. V prvom Branislav Kinčok predstavuje životné osudy Filipa Tarišku, ktorého v 50. rokoch postihli perzekučné zásahy v rámci násilnej kolektivizácie. V druhom príspevku prináša Ľuboslav Hromják príbeh kňaza Michala Krajňáka a v poslednom Magdaléna Lindtnerová prerozpráva príbeh Júliusa Lindtnera, ktorý strávil niekoľko rokov v sovietskych gulagoch.

Záver čísla prináša čitateľom dve anotácie a rubriky ÚPN Interne a Spomíname

OBSAH

ŠTÚDIE

ŁATKA, Rafał: Stefan Wyszyński a hra v „trojuholníku“: Svätá stolica – štátne orgány Poľskej ľudovej republiky – Episkopát Poľska (1974 – 1978)
Resumé
Summary
MAKYNA, Pavol: Návrhy definície „pojmu žid“ na Slovensku v rokoch 1938 – 1939
Resumé
Summary

DOKUMENTY

VADKERTY, Madeline: Ľudia píšu prezidentovi republiky Jozefovi Tisovi o židovskej otázke (1939 – 1944)
Resumé
Summary
SZUMIŁO, Mirosław: Biskup Pavol Hnilica na oázovom stretnutí v Poľsku v roku 1978
Resumé
Summary

MATERIÁLY

ZAVACKÁ, Katarína: K prvým slovenským legislatívnym ideovým návrhom štátom organizovanej lúpeže židovského majetku
Resumé
Summary
KAMENEC, Ivan: Poznámky k realizácii právnych noriem antisemitskej politiky na Slovensku
Resumé
Summary

V SLUŽBÁCH REŽIMU

HALČÍN, Daniel: . Emil Zachar – náčelník krajského odboru pasov a víz v Stredoslovenskom kraji
Resumé
Summary

PRÍBEHY PRENASLEDOVANÝCH

KINČOK, Branislav: Filip Tariška – obeť násilnej kolektivizácie
HROMJÁK, Ľuboslav: Biografický profil Michala Krajňáka
LINDTNEROVÁ, Magdaléna: Zázračný návrat zo sibírskeho gulagu. Spomienky Júliusa Lindtnera

ANOTÁCIE

MANIK, Rudolf: Organizácia advokácie na Slovensku v rokoch 1948 – 1989 (Henrieta Vojčiková)
HLAVÁČ, Štefan: Po priamych cestách (Ľudovít Košík – Branislav Kinčok)