November 1989 a pád komunizmu

Komunistický režim na Slovensku (1948 – 1989) » November 1989 a pád komunizmu

Komunistický režim v ČSSR skolaboval pod tlakom verejnosti v novembri 1989, v ovzduší zmien v ZSSR i celom sovietskom bloku. Hybnou silou novembrových udalostí boli najmä slovenskí a českí študenti, disidenti a umelci. 16. novembra 1989 do 300 študentov demonštrovalo v Bratislave za študentské a občianske práva. 17. novembra 1989 bola v Prahe násilne potlačená manifestácia študentov, ktorá sa zmenila na demonštráciu proti komunistickému režimu. Reakciou na tieto udalosti bol vznik občianskych hnutí – na Slovensku vznikla Verejnosť proti násiliu a v Česku Občianske fórum. KSČ v priebehu niekoľkých týždňov postupne stratila monopol moci. Bolo zrušené ústavné zakotvenie „vedúcej úlohy KSČ“ v spoločnosti, zanikla cenzúra i obávaná Štátna bezpečnosť, otvorili sa hranice. K pádu režimu napomohol aj úspešný generálny štrajk. V prvých slobodných voľbách v júni 1990 jednoznačne zvíťazili nekomunistické politické sily.

BUDAJ JÁN

Ján Budaj je známy ako politik, nezávislý publicista a jeden zo zakladateľov hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN). Preslávili ho predovšetkým masové demonštrácie v Bratislave v období novembra a decembra 1989, počas ktorých bol moderátorom mítingov na Námestí SNP a prvým mužom Nežnej revolúcie na Slovensku.

ČARNOGURSKÝ JÁN

Človek, ktorý sa horlivo zapájal do disidentských aktivít hnutia Charta 77. Začiatkom roku 1988 sa zúčastnil na príprave Sviečkovej demonštrácie a následne začal vydávať samizdatový časopis Bratislavské listy. Vzhľadom na jeho činnosť ho komunistický režim pokladal za nepohodlného a od augusta do novembra 1989 bol väznený.

HVORECKÝ MICHAL

Michal Hvorecký sa ako študent gymnázia na Grösslingovej ulici zapojil do novembrových udalostí roku 1989. V gymnáziu, na ktorom študoval bola už pred novembrom 1989 otvorená atmosféra tlmočiaca antikomunistické myšlienky. Pochádzajúc z vysokoškolsky vzdelanej rodiny sa stal prekladateľom a spisovateľom.

KŇAŽKO MILAN

Milan Kňažko, významná osobnosť slovenského kultúrneho i politického života. Tento populárny herec s odmietavým postojom voči komunistickému režimu je známy najmä svojím spoluorganizovaním a moderovaním masových mítingov v Bratislave počas Novembra 1989. Bol spoluzakladateľom hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN) a politicky aktívnym ostal aj v porevolučnom období.

MIKLOŠKO FRANTIŠEK

Jedna z najvýraznejších postáv slovenského katolíckeho disentu i slovenskej politiky po roku 1989, dlhoročný predstaviteľ Kresťanskodemokratického hnutia a poslanec Slovenskej národnej rady i Národnej rady Slovenskej republiky.

MIKLOŠKO JOZEF

Nepovažuje sa za disidenta, aktívne sa však podieľal na vydávaní samizdatov i na aktivitách tajnej cirkvi. Jeho politická kariéra sa začala po Nežnej revolúcii, keď dosiahol významné posty podpredsedu vlády ČSFR i veľvyslanca Slovenska v Taliansku. Je starším bratom Františka Mikloška.

NOVOTKA TIBOR

Tibor Novotka sa narodil 16. decembra 1963 v Trenčíne. Detstvo prežil v Ilave. Po ukončení základnej školy a počas štúdiá na učňovskej škole s maturitou sa neuspokojil s komunistickou ideológiou ale informácie čerpal aj z denného počúvania zahraničných rozhlasových staníc. V lete 1981 sa pokúsil o útek do zahraničia cez Poľsko, následne bol vo vyšetrovacej väzbe a vylúčený zo školy. Aj počas vojenskej služby aj po nej prejavoval svoje názory a zúčastňoval sa dôležitých disidentských aktivít. V januári 1988 podpísal Chartu 77.

SNOPKO LADISLAV

Ladislav Snopko sa pohyboval v kruhoch slovenského disentu už od vysokoškolských čias. V období Nežnej revolúcie sa stal jednou z ústredných postáv Verejnosti proti násiliu a v nasledujúcich rokoch dôležitou osobnosťou slovenského politického a kultúrneho diania.