Na ceste ku komunistickej totalite

Prechodné obdobie 1945 – 1948 » Na ceste ku komunistickej totalite

Povojnové obdobie do februára 1948 sa eufemisticky nazýva sa aj obdobím tzv. riadenej demokracie. Politický pluralizmus bol výrazne obmedzený a redukovaný na strany Národného frontu. Opozícia nemohla existovať a politický režim mal autoritárske prvky. Trestnoprávne vyrovnanie sa s predchádzajúcim politickým režimom a jeho zločinmi bolo úlohou osobitného retribučného súdnictva, pričom mnohé procesy boli politicky motivované a ovplyvňované. Na základe československo-maďarskej zmluvy sa medzi oboma štátmi uskutočnila výmena obyvateľstva. Vo voľbách v roku 1946 na Slovensku výrazne zvíťazila Demokratická strana, no v celoštátnom meradle vyhrala KSČ. Tá budovala svoje pozície najmä v bezpečnosti a armáde, porušovala zákony a začala prenasledovať svojich oponentov. Na jeseň 1947 vyvolala KSČ politickú krízu a mocenský prevrat na Slovensku. Vo februári 1948 sa scenár zopakoval na úrovni vedenia československého štátu a znamenal uzurpáciu moci komunistickou stranou na vyše 40 rokov.

FABOK JAROSLAV

Život Jaroslava Faboka bol plný prekážok. Už ako chlapec sa kvôli otcovi alkoholikovi musel postaviť na vlastné nohy a postarať sa o rodinu. Počas vojny sa zapojil do odboja a neskôr aj do Slovenského národného povstania. Ostro vystupoval proti totalitnému režimu a jeho praktikám. Ako tajomník Demokratickej strany pracoval do februára 1948, kedy ho spolu s ostanými funkcionármi DS zatkli a uväznili. Ťažko pracoval v uránových baniach, no ako zázrakom sa mu podarilo prežiť a podať dôležité svedectvo.

KRUŠKO ŠTEFAN

Aj rodina Štefana Kruška v roku 1947 uverila klamlivým rečiam o lepšom živote v Sovietskom zväze. Stali sa presídlencami, ktorí hneď po príchode na Ukrajinu bez svojho vedomia okamžite stratili československé občianstvo a stali sa občanmi Sovietskeho zväzu. Po 20 rokoch sa Štefan s rodinou opäť vrátil na Slovensko, kde sa aj prostredníctvom Koordinačného výboru reoptantov usiluje pomáhať presídleným rodákom.

MELIORIS EMIL

Emil Melioris si ako mladý študent gymnázia v Spišskej Novej Vsi z politických dôvodov prešiel v päťdesiatych rokoch minulého storočia výsluchmi, samotkou a odpykaním polročného trestu. Hoci s odbojovou skupinou, ktorá sa nazvala Patriotes, nebol od začiatku úplne stotožnený a po krátkom čase z nej vystúpil, v roku 1949 bol súdený v spoločnom procese s ostatnými jej členmi. Táto mladícka aktivita nádejného študenta poznačila prakticky celý jeho ďalší život, zamestnať sa mohol už iba v robotníckych povolaniach.

ZEMAN JÁN

Ján Zeman si v komunistických väzniciach odsedel štrnásť a pol roka. Za spoluprácu s americkou kontrarozviedkou CIC dostal ako dvadsaťpäťročný trest smrti. Prostredníctvom tajných schránok podával zašifrované informácie o podniku Povstroj, Československej zbrojovke v Považskej Bystrici, kde pracoval ako vedúci konštrukcie. Odvolací súd v Prahe trest potvrdil. V roku 1950 dostal milosť, pravdepodobne z dôvodu, že jeho rodičia boli občanmi USA. Po zatknutí v roku 1949 prešiel drastickými výsluchmi, väzeniami na samotke, v Leopoldove, uránovými baňami v Jáchymove, ústavom technického zamerania v Opave a väzením na Mírove. Svojich kritických názorov na komunistický režim v Československu päťdesiatych rokov sa nikdy nevzdal a po celý život sa i s manželkou, ktorá bola tiež politickou väzenkyňou, prezentovali ako demokraticky mysliaci občania.