Logo

Vojská Varšavskej zmluvy začali pred 49 rokmi okupáciu Československa

Viac ako pol milióna vojakov štátov Varšavskej zmluvy prekročilo v noci z 20. na 21. augusta 1968 hranice Československa, čím začala viac ako dvadsať rokov trvajúca okupácia. 49. výročie tragických udalostí, ktoré si vyžiadali aj životy protestujúcich československých občanov, si pred Univerzitou Komenského pripomenuli zástupcovia armády, samospráv a verejných inštitúcií aj zahraniční diplomati.

Invázia vojsk Varšavskej zmluvy bola reakciou na takzvanú Pražskú jar, teda snahu o reformu a demokratizáciu komunistického režimu v Československu: Uvoľnila sa cenzúra, čo ovplyvnilo slobodu slova a prejavu, otvorili sa možnosti cestovať na Západ, zlepšilo sa postavenie cirkví a politickí väzni z 50. rokov mali byť rehabilitovaní. Na vedúcej úlohe komunistickej strany v spoločnosti či na spojenectve so Sovietskym zväzom sa však nič nemenilo.

Krajiny socialistického bloku najskôr československých politikov vyzývali, aby zakročili proti "antisocialistickým a imperialistickým silám" a začiatkom augusta priletel do Bratislavy generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho Zväzu Leonid Iljič Brežnev. Od československých oponentov reforiem, teda od Aloisa Indru, Drahomíra Koldera, Oldřicha Švestku, Antonína Kapeka a Vasiľa Biľaka prevzal takzvaný pozývací list, v ktorom píšu, ako sa Ústrednému Výboru KSČ vymkla situácia spod kontroly a v prípade potreby ho žiadajú o všestrannú pomoc.

V Bratislave bola prijatá aj Brežnevova doktrína, podľa ktorej je ochrana socializmu vecou všetkých komunistických štátov. Krátko na to, 20. augusta 1968 pred polnocou cudzie vojská prekročili československé hranice a postupne vstúpilo na územie Československa 27 divízií a viac ako pol milióna vojakov Varšavskej zmluvy.

Už v prvých hodinách vyšli do ulíc tisíce rozhorčených demonštrantov: Odstraňovali názvy ulíc, otáčali smerové tabule, stavali barikády alebo hádzali do tankov kamene. Reakcia a postup okupantov zabili podľa najnovších zistení českých historikov z Vojenského historického ústavu v Prahe až 137 ľudí (hoci sa dlho hovorilo o 108 obetiach) a päťsto ťažko zranili.

"Sovietske vojská zostali na našom území ďalších dvadsať rokov. Ich úloha bola preventívna: Vyvolať u miestnych obyvateľov strach a rešpekt," pripomenul v príhovore počas pietnej spomienky predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Ondrej Krajňák. Tento postup mal byť výstrahou, ktorá mala zabezpečiť, aby sa podobná revolúcia už nikde inde nezopakovala. "Krátko po okupácii bol zvolený nový prezident, Gustáv Husák, normalizátor. Opäť sa potvrdilo sa, že komunistická strana je nereformovateľná. Nasledovali legislatívne opatrenia a previerky. Týkali sa predovšetkým občanov, ktorí sa s takzvanou "bratskou pomocou" nestotožnili."

Pre obdobie, ktoré nasledovalo po potlačení reformných snáh, boli charakteristické vydieranie, zastrašovanie a čistky na vedúcich miestach v úradoch a v závodoch. Opäť bola zavedená cenzúra a kontrola štátu nad cirkvami a ukončené boli aj rehabilitácie obetí režimu z 50. rokov. Mnohí obyvatelia Československa emigrovali a vrátili sa až po Nežnej revolúcii a páde komunizmu.

"K pamätníkom obetí totalitných režimov dnes okrem demokratov prichádzajú aj zástancovia nacizmu či komunizmu, lebo sú naivne presvedčení, že stačí, ak bojujú iba proti jednej totalite. Tú druhú môžu pokojne vyznávať. Takíto obhajcovia zločineckých režimov majú veľa spoločné: krátku pamäť a nenávisť voči Ústavu pamäti národa. Lebo ten, kto si pamätá, nedovolí, aby sa totalitná minulosť zopakovala," uzavrel predseda Správnej rady ÚPN svoj príhovor.

Ústavu pamäti národa na pietnej spomienke na obete okupácie pred budovou Univerzity Komenského. Zľava koordinátor pre zahraničnú spoluprácu Pavol Kossey, predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák a hovorca ÚPN Peter Juščák.

Ústavu pamäti národa na pietnej spomienke na obete okupácie pred budovou Univerzity Komenského. Zľava koordinátor pre zahraničnú spoluprácu Pavol Kossey, predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák a hovorca ÚPN Peter Juščák.

Zástupcovia Konfederácie politických väzňov, ktorá pietnu spomienku organizovala spolu s Univerzitou Komenského. V strede predseda KPVS Peter Sandtner.

Zástupcovia Konfederácie politických väzňov, ktorá pietnu spomienku organizovala spolu s Univerzitou Komenského. V strede predseda KPVS Peter Sandtner.

Predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák pri príhovore počas pietnej spomienky.

Predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák pri príhovore počas pietnej spomienky.

Foto: Andrea Púčiková, ÚPN

Vytlačiť