Vo Varšave položené vence od ÚPN a uctená pamiatka poľských obetí

Predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák 9. decembra 2015 po skončení zasadania poradných orgánov ENRS vo Varšave v Poľskej republike využil príležitosť k tomu, aby nášmu severnému susedovi vyjadril vďaku a úctu za pomoc, podporu a spoluprácu, ale aj príklad obety a vlasteneckej hrdosti.

Na základe iniciatívy ÚPN a partnerského IPN z Poľskej republiky sa tak vo Varšave uskutočnila aj pietna spomienka a položenie vencov pri Hrobe neznámeho vojaka a pri Pamätníku obetiam Varšavského povstania. Aktu s najvyššími vojenskými poctami sa zúčastnili predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák s delegáciou zo Slovenska, šéf IPN Lukas Kaminski so spolupracovníkmi, veľvyslanec SR vo Varšave Dušan Krištofík, predstavitelia ENRS pod vedením Jana Rydela a riaditeľ Slovenského kultúrneho inštitútu vo Varšave Milan Novotný. Predseda Správnej rady ÚPN vo svojom príhovore vyzdvihol pamiatku obetí, význam existencie pamäťových inštitúcií a dôležitosť diplomatického úsilia, ako prevencie pred vypuknutím vojnových konfliktov. Po skončení pietneho aktu sa účastníci zoznámili s históriou Hrobu neznámeho vojaka a presunuli sa do Múzea Varšavského povstania, kde si položením venca uctili pamiatku obetí Varšavského povstania a prehliadli si expozíciu múzea. Myšlienka vzdať úctu vojenským i civilným obetiam, ktoré zahynuli v Poľsku vznikla na základe poľského filmu uvedeného na poslednom ročníku Festivalu slobody od režiséra Jana Komasu pod názvom „Mesto 44“.

Film rozpráva príbehy mladých ľudí, ktorí žijú svoje životy tak, ako by každý deň mal byť ich posledným. Nie je to vďaka ich statočnosti alebo ľahkovážnosti - tento postoj je prirodzený vzhľadom na skutočnosť, ktorej čelia. Píše sa totiž rok 1944 a ich príbehy sa odohrávajú v Nemcami okupovanej Varšave. Mladí Poliaci vnímajú svoje zapojenie do podzemného hnutia nielen ako vlasteneckú povinnosť, ale aj ako dobrodružstvo, príležitosť sa pochváliť pred svojimi rovesníkmi a zapôsobiť na dievčatá. Je známe, že vo Varšavskom povstaní bojovala 535. čata Slovákov. Hoci neboli jedinými cudzincami bojujúcimi v povstaní, mohli ako jediní využívať slovenské štátne symboly – vrátane pásky na ramene v podobe trikolóry, a tiež slovenskú vlajku, ktorá dodnes visí v Múzeu Varšavského povstania. Príklady tohto druhu sú mimoriadne zaujímavé a môžu osloviť aj súčasnú mladú generáciu v procese zachovania živej pamäti národa na obdobie neslobody. V neposlednej rade si náš severný sused zaslúži vďaku aj za to, že vďaka pomoci a spolupráci s poľským IPN vznikol v roku 2003 slovenský ÚPN.

Hrobka Neznámeho vojaka vo Varšave s nastúpenou čestnou jednotkou.

Hrobka Neznámeho vojaka vo Varšave s nastúpenou čestnou jednotkou.

Akt kladenia vencov.

Akt kladenia vencov.

Historický exkurz Hrobky neznámeho vojaka.

Historický exkurz Hrobky neznámeho vojaka.

Účastníci pietneho aktu.

Účastníci pietneho aktu.

Kladenie vencov v areáli múzea Varšavského povstania.

Kladenie vencov v areáli múzea Varšavského povstania.

Slovenská delegácia ÚPN pri expozícii Slovenskej jednotky bojujúcej vo Varšavskom povstaní.

Slovenská delegácia ÚPN pri expozícii Slovenskej jednotky bojujúcej vo Varšavskom povstaní.

Foto: Tibor Gerenčer, ENRS a Marian Turza, ÚPN

Vytlačiť