V Zákamennom si uctili pamiatku obete komunistického režimu biskupa Jána Vojtaššáka

V nedeľu 7. augusta 2016 si veriaci Spišskej diecézy pripomenuli 51. výročie smrti Božieho sluhu biskupa Jána Vojtaššáka. Pietnej spomienky sa popri ďalších hosťoch zúčastnil aj predseda SpR ÚPN Ondrej Krajňák. Slávnostnú svätú omšu v Zákamennom za účasti kňazov a veriacich z celého Slovenska celebroval spišský diecézny biskup Mons. Štefan Sečka.

Spomienkovú slávnosť prinieslo naživo Rádio LUMEN. Život a dielo biskupa Jána Vojtaššáka v homílií priblížil prof. Peter Zubko, cirkevný historik a člen Komisie historikov. „Byť silný vo chvíľach skúšky, to nie je len tak. Aj to je veľká Božia milosť. Na skúšky sa treba pripraviť. Na biskupovi Vojtaššákovi vidíme, akého mal veľkého prorockého ducha...nezradil, nesklamal a vytrval až dokonca," povedal prof. Zubko.

Po skončení svätej omše program spomienkovej slávnosti pokračoval pásmom svedectiev ľudí, ktorí sa zúčastnili príprav a samotného pohrebu Božieho sluhu biskupa Jána Vojtaššáka. Na záver svedectiev vystúpil s príhovorom predseda správnej rady Ústavu pamäti národa Ondrej Krajňák, v ktorom spomínal na svojho otca, ktorý počas pohrebu ako prvý vyzval na rehabilitáciu nespravodlivo odsúdeného biskupa Jána Vojtaššáka. Ako vo svojom príhovore povedal: "Presne pred rokom som mal na tomto mieste príležitosť, podeliť sa s Vami o svedectvo môjho otca, ktorý pred 51 rokmi na pohrebe otca biskupa predniesol rozlúčkový príhovor. Krátko na to komunistická ŠtB otca zaistila a mama ostala sama, zo štyrmi malými deťmi. Bez akýchkoľvek finančných prostriedkov na živobytie. Nie však bez Božej pomoci. Lebo Božie cesty sú nevyspytateľné. Považujem preto za zázrak, že práve jedno z tých štyroch malých detí má dnes príležitosť bez akéhokoľvek obmedzenia nahliadnuť do prísne tajných spisov, ktoré v tom čase vytvorila ŠtB a dnes sú uchované v archíve ÚPN. A veru v niektorých vyšetrovacích spisoch sa nachádzajú aj také záznamy, kedy mi po ich prečítaní doslova naskakuje mráz na chrbte. Ľudia sa veľkými nerodia, ale veľkými sa stávajú. Preto je pre ÚPN dôležité zachovať svedectvá tých, ktorí boli v minulosti prenasledovaní. Rady tých, ktorí osobne poznali otca biskupa Jána Vojtaššáka z roka na rok rednú. Zozbierané svedecké výpovede sa raz stanú súčasťou pamäti národa. A ako súčasť kultúrneho dedičstva majú slúžiť nie len na povzbudenie pre nás tu prítomných, ale aj pre pamäť budúcich generácií. Keď som sa pred rokom pri rovnakej príležitosti rozprával s jednou vašou farníčkou, prezradila mi, že Boží sluha už mnohým rodinám pomohol. Napríklad vyliečil otcov rodín od závislosti na alkohole. Alebo pomohol nájsť ľuďom prácu, ak ho o to poprosili. Spomínam to preto, lebo práve vy, rodáci zo Zákamenného máte istú výsadu a milosť, že Váš pastier na Vás pamätá aj v nebi. A my ostatní sme presvedčení, že sa za nás prihovára jeden z veľkých synov Slovenského národa, dnes už Boží sluha, Ján Vojtaššák. Jeho veľkosť sa pokúsim vyjadriť aspoň v niektorých jeho skutkoch. Ako novozvolený pastier sa staral o duchovné blaho svojich veriacich. O výchovu a vzdelanie deti a mládeže. Založil 49 škôl. Vybudoval Učiteľský ústav v Spišskom Podhradí. Rozvinul sociálne aktivity pre chudobných. Staral sa o kňazský dorast, o obnovu diecézy. Osobne navštívil každú farnosť. Keďže sám pochádzal z desiatich detí, dobre poznal sociálne pomery svojich veriacich. Nikdy nezabúdal na dobročinnosť a na lásku, ktorú zakúsil ako dieťa vo vlastnej rodine. Nechal sa inšpirovať veľkými vzormi. Jeden z jeho vzorov bol aj kňaz, Andrej Hlinka. Dovoľte mi aspoň v krátkosti vymenovať niektoré momenty z jeho života, spájané s jeho krížom a utrpením, ako to pomenoval pán profesor v dnešnej kázni. Anjelom dá príkaz o tebe,... aby ťa chránili na tvojich cestách... bolo heslo, ktoré si Spišský biskup zvolil v deň svojej vysviacky. Určite vedel prečo. (13.febr. 1921). Ihneď po skončení II. svetovej vojny bol biskup Vojtaššák zatknutý (5.mája roku 1945) a obvinený z kolaborácie s fašistickým režimom. Vo väzení si odsedel 7 mesiacov. Od tohto momentu Spišský biskup vymenil mitru za tŕňovú korunu. Po návrate z väzenia naďalej povzbudzoval veriacich k vytrvalosti vo viere, oddanosti k pravde a k jednote s Rímskym pápežom. Bojoval za záchranu katolíckeho školstva. Exkomunikoval viacerých komunistických pohlavárov. Napísal známy pastiersky list, v ktorom kňazov aj veriacich varoval pred nebezpečenstvami komunistickej ideológie. Skutočná kalvária ho iba čakala. 3. júna 1950 bol vo vlastnej biskupskej rezidencii internovaný. Bol neustále pod kontrolou štátneho zmocnenca povereníka školstva, ktorý informoval štátnu bezpečnosť o všetkých biskupových návštevách, či dokonca aj o obsahu jeho úradnej či osobnej pošty. 16.novembra 1950 bol z rezidencie násilne odvlečený do Pražskej väznice – na Ruzine. Nastalo tvrdé vypočúvanie. V tom čase už 73 ročný biskup sa musel naspamäť učiť výpoveď, ktorá mala odznieť na jeho verejnom pojednávaní. Monster proces s tzv. vlastizradnými biskupmi Buzalkom, Gojdičom a Vojtaššákom sa konal 15. januára 1951. Boží služobník bol obvinený z úkladov proti republike, z velezrady, vojenskej zrady a vyzvedačstva. Odsúdili ho na 24 rokov väzenia. (Z toho si odsedel 13) Súd mu ďalej vymeral trest konfiškácie majetku, peňažný trest vo výške 50 000 Kčs, potrestal ho stratou čestných občianskych práv. Vyšetrovanie, bitka a psychický teror, trýznenie zimou, chladom svetlom, celodenné pochody na cele, to všetko sa podpísalo na chatrnom zdraví už 86 ročného biskupa. Preto bol 5. októbra 1963 z výkonu trestu prepustený. Usadil sa na fare v Oravskej Lesnej. Avšak pre veľký záujem veriacich bol odtiaľ v krátkom čase deportovaný do kláštora v Senohraboch, neďaleko Prahy. Zomrel 4. augusta 1965 v Říčanoch pri Prahe. Sila a veľkosť jeho osoby ďaleko prekračovala hranice Spišskej diecézy. Ba dovolím si povedať, že aj hranice Slovenska. Dôkazom toho je aj svätý Jána Pavla II., ktorý v roku 1995 na svojej pastoračnej návšteve Slovenska naštartoval celý proces blahorečenia. A preto aj napriek istým výhradám našich starších bratov vo viere som presvedčený, že keby mali Taliani vo svojich radoch mučeníka akým bol boží sluha Ján Vojtaššák, dnes už by jeho meno bolo zapísané v knihe blahoslavených. Ale ako je napísané v knihe Kazateľ: „Všetko má svoj čas a svoju chvíľu, každé úsilie pod nebom". (Kaz 3,1) A to je dôvod, aby sme v nádeji vytrvali. Pre mňa je česť, že aj ÚPN môže aktívne participovať v beatifikačnom procese. Jednak v rovine sprístupnenia ešte zachovaných dokumentov v archíve ÚPN a tiež v rovine odbornej a vedeckej spolupráce. V preambule zákona o Pamäti národa je veta: Žiadne protiprávne konanie štátu voči svojim občanom nemôže byť chránené tajomstvom, a nemôže byť zabudnuté. Lebo ten, kto nepozná svoju minulosť je odsúdený ju zopakovať. Preto mi dovoľte, aby som v mene ÚPN vyjadril Božiemu sluhovi, otcovi biskupovi Jánovi Vojtaššákovi úctu a uznanie za jeho vytrvalý odpor proti zločineckej ideológii a poďakoval sa za jeho svedectvo viery, odvahy a statočnosti. Nech odpočíva v pokoji" uzavrel Ondredj Krajňák svoj príhovor.

Postulátor procesu blahorečenia Peter Jurčaga predstavil veriacim Deviatnik za blahorečenie biskupa Jána Vojtaššáka. Spišský diecézny biskup Mons. Štefan Sečka povzbudil veriacich k modlitbe za blahorečenie Božieho sluhu a zdôraznil, že proces jeho blahorečenia stále pokračuje. Spomienkové pásmo ukončila modlitba za blahorečenie a procesia k hrobu Božieho sluhu, kde položil veniec aj predseda SpR ÚPN Ondrej Krajňák.

Predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák v čase slávnosti vyzdvihol zásluhy božieho služobníka Jána Vojtašáka.

Príhovor biskupa spišskej diecézy Štefana Sečku.

Spomienky historika Ivana Chalupeckého na spišského biskupa Jána Vojtaššáka.

Detail na knihu o biskupovi Jánovi Vojtaššákovi.

Kladenie vencov na hrob biskupa Jána Vojtaššáka.

Detail na veniec od Ústavu pamäti národa.