Logo

V USA odovzdali ocenenia ÚPN Gabrielovi Levickému a Jurajovi Törökovi

V meste Sparkill v štáte New York 14. septembra 2015 predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák v rámci svojej pracovnej cesty do USA ocenil ďakovným listom a Pamätnou medailou za odpor proti totalitnému režimu osobnosť svetového mena, dokumentaristu a kňaza žijúceho v USA Juraja Töröka.

Ocenenie mu bolo udelené za celoživotné dielo v zápase proti totalitným režimom a za svedectvo života v utrpení pre zachovanie živej pamäti národa. Pre Slovákov menej známy Juraj Török sa narodil 15. októbra 1931. Po absolvovaní gymnaziálnych štúdií v Žiline mu po februári 1948 nastupujúci komunistický režim znemožnil zrealizovať túžbu nastúpiť na štúdium teológie a stať sa kňazom. Po dramatickom úteku zo Slovenska ju vyštudoval na Lateránskej univerzite v Ríme. Jeho mimoriadne schopnosti ho predurčili pre veľké veci. Z Európy odišiel do USA, kde vyštudoval fotografiu na New York International Institute of photography. V roku 1967 nakrútil svoj prvý hraný film pod názvom "Niekto vidí v tme". Založil nezávislú produkčnú spoločnosť Hallel Communications, ktorá vyrobila desiatky filmov a TV programov predovšetkým s vieroučnou, výchovnou a sociálnou problematikou. S kamerou precestoval takmer celý svet. Aby vzbudil súcit, či sympatie svetového spoločenstva, verejnosť informoval o vojenských konfliktoch, dramatických udalostiach, politických, či sociálnych stretoch s dôrazom na odhaľovanie pravdy, presadzovanie humánnych hodnôt, no najviac šírenie demokratických princípov. Svojimi výstupmi, ich kvalitou a tiež kvantitou sa právom radí medzi najvýznamnejších slovenských a svetových tvorcov. Svedčí o tom aj dlhý rad ocenení na filmových prehliadkach, či festivaloch v Libanone, v Kolumbii, Egypte, v Keni, Thajsku, či v Kambodži, Kanade, Japonsku, no najmä v Európe a v USA. Ako jeden z mála vybraných dokumentaristov kamerou zaznamenal celý priebeh Druhého Vatikánskeho koncilu.

Predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák odovzdal v New Yorku v priestoroch Bohemian National Hall ďakovný list a pamätnú medailu za odpor proti totalitnému režimu výtvarníkovi a emigrantovi Gabrielovi Levickému. Okrem toho podľa §11 odst.3 zákona č. 219/2006 Z.z. o protikomunistickom odboji v znení zákona č. 58/2009 Z.z ÚPN udelil Gabrielovi Levickému aj dekrét o priznaní postavenia účastníka protikomunistického postoja. Ako povedal: „Vaša obetavosť, úcta k hodnotám a odvaha nám prinavrátili slobodu".

Gabriel Levický sa narodil v Humennom v roku 1948. Obaja jeho rodičia, maďarsky hovoriaci slovenskí Židia, prežili koncentračné tábory v Osvienčime a v Sachsenhausene. V mladosti bol ovplyvňovaný západnou kultúrou, zvlášť hudbou a svetovou literatúrou. Účinkoval v hudobnej skupine The Towers. Jeho životný štýl ovplyvnilo aj hnutie hippies v Československu, čo viedlo k jeho častým konfliktom s jeho otcom. Po skončení štúdií odišiel z domu a cestoval po celej krajine. Na ceste zo Žiliny do Humenného ho zastihla invázia vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968. Po príchode do Humenného mal konflikty s prítomnými sovietskymi vojakmi. Zúčastnil sa protestov proti invázii. Po invázii bol varovaný, že je hľadaný príslušníkmi ŠtB a tak sa rozhodol emigrovať. Použil pritom priateľov cestovný pas, a cez Viedeň odišiel do Izraela. O rok neskôr, on sa vrátil do Československa v rámci amnestie udelenej tým, ktorí odišli po invázii v roku 1968. Presťahoval sa do Bratislavy a pôsobil na viacerých postoch, ako redaktor nakladateľstva Obzor, výtvarník, či technický asistent v galérii. Zapojil sa do disidentských aktivít umeleckej obce, kreslil karikatúry a písal poéziu. Za svoje aktivity bol sledovaný a neustále obťažovaný a vypočúvaný príslušníkmi ŠtB. Situácia sa zhoršila, keď podpísal Chartu 77. Opätovne sa rozhodol emigrovať v roku 1979. Spolu s kolegom opustili republiku len s trochou peňazí. Dvojtýždňová cesta do Talianska viedla cez Maďarsko, Rumunsko a Juhosláviu. V Ríme niekoľko mesiacov čakal na povolenie k emigrácii do USA. V júli 1979 dorazil do Clevelandu v štáte Ohio, kde žil s tetou krátky čas, než sa presťahoval do New Yorku a potom sa usadil v San Franciscu. Po páde komunizmu v roku 1996 pôsobil v Prahe ako zástupca šéfredaktora časopisu Mosty. Keď sa vrátil do USA, usadil sa v New Yorku, kde žije dodnes. Gabriel Levický je prekladateľ, sprievodca, a karikaturista, a publikoval niekoľko zbierok poézie.

Slávnostný akt oceňovania filmára Juraja Töröka.

Slávnostný akt oceňovania filmára Juraja Töröka.

Odovzdanie Ďakovného listu predsedu Správnej rady ÚPN a Pamätnej medaily za odpor proti totalite filmárovi Jurajovi Törökovi.

Odovzdanie Ďakovného listu predsedu Správnej rady ÚPN a Pamätnej medaily za odpor proti totalite filmárovi Jurajovi Törökovi.

Ocenený filmár Juraj Török.

Ocenený filmár Juraj Török.

Slávnostný ceremoniál ocenenia Gabriela Levického - vpravo generálna konzulka SR v New Yorku p. Jana Trnovcová.

Slávnostný ceremoniál ocenenia Gabriela Levického - vpravo generálna konzulka SR v New Yorku p. Jana Trnovcová.

Ocenený výtvarník Gabriel Levický, predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák, generálna konzulka SR v New Yorku Jana Trnovcova a zástupca riaditeľa sekretariátu ÚPN Marian Turza.

Ocenený výtvarník Gabriel Levický, predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák, generálna konzulka SR v New Yorku Jana Trnovcova a zástupca riaditeľa sekretariátu ÚPN Marian Turza.

Foto: Marian Turza, ÚPN

Vytlačiť