V Trenčíne spomínali na obete komunistického monsterprocesu

Predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák sa 20. februára 2016 v Trenčíne zúčastnil na pietnej spomienke organizovanej pri príležitosti 65. výročia od popravy trojice absolventov trenčianskeho štátneho reálneho gymnázia Alberta Púčika, Antona Tunegu a Eduarda Tesára, ktorých odsúdila na trest smrti komunistická štátna moc vo vykonštruovanom procese.

Pietnu spomienku zorganizovala Nadácia Antona Tunegu, mesto Trenčín a Okresná organizácia Konfederácie politických väzňov Slovenska v Trenčíne. Zúčastnili sa jej predstavitelia mesta Trenčín na čele s primátorom Richardom Rybníčkom, členovia KPVS a široká verejnosť. Na Námestí sv. Anny pri pamätníku obetiam komunizmu si účastníci uctili pamiatku študentov položením vencov a spomienkovými príhovormi.

Ondrej Krajňák vo svojom príhovore prítomným okrem iného povedal: „Od jesene roku 1947 sa bývalí študenti trenčianskeho gymnázia usilovali doma ale aj v zahraničí vytvoriť spravodajskú sieť, ktorá by získavala informácie o strategickej činnosti KSČ a tým pomohla poodhaliť skutočné riziká, ciele a zámery komunistického režimu. Zapojili sa do činnosti tzv. Bielej légie, ktorá sa okrem protikomunistických aktivít doma aj v zahraničí venovala pomoci ľuďom utekajúcim z komunistického Československa. Nie osobné výhody, ale vnútorné presvedčenie bolo ich hnacím motorom. Považovali za nevyhnutné upozorniť na nebezpečenstvá boľševizácie a postaviť sa zlu na odpor. A to aj za cenu najvyššej obety. Obžalovaných bolo 62 osôb. Z toho 48 bolo odsúdených na mnohoročné väzenia. Tí, čo sa odvolali, v odvolacom konaní dostali niekoľko rokov navyše. Troch mladých mužov popravili. Skoro ráno všetkých troch predviedli na nádvorie väznice krajského súdu. Tu ich už čakal predseda senátu Pavol Korbuly a vyhlásil im rozsudok. Odsúdeným oznámil, že ich žiadosti o milosť boli zamietnuté. Ten istý sudca Pavol Korbuly ďalších šesť rokov posielal na smrť a na mnohoročné tresty aj ďalších obžalovaných, ako napríklad bl. sestru Zdenku Šelingovú a iných. Až dovtedy, kým sa sám nestal obeťou čistiek vo vlastnej Komunistickej strane. V roku 1956 vypukla v Maďarsku revolúcia a sudcu Korbulyho obvinili a odsúdili za prechovávanie stykov s maďarskými revolucionármi. Z väzenia sa vrátil po mnohých rokoch. Slabý, zlomený a vyčerpaný. Ľudia, ktorí ho predtým poznali, hovorili, že sa pominul na rozume. Lebo ho dennodenne vídavali na kolenách pred Blumentálskym kostolom a počuli ho, ako prosí Boha o milosť. Nech nás preto svedectvo troch študentov trenčianskeho gymnázia povzbudí, aby sme nezabúdali. Lebo ten, kto nepozná svoju minulosť je odsúdený ju opakovať" uzavrel Krajňák svoj príhovor.

Po pietnom akte pri pamätníku nasledovala sv. omša za obete komunizmu v Kaplnke sv. Anny, ktorú celebroval Mons. Peter Brodek, generálny vikár Nitrianskej diecézy. Účastníci spomienky sa na záver streli na spoločenskom stretnutí. Študenti sa stali obeťami vykonštruovaného procesu. V roku 1949 ich štátna moc odsúdila na doživotné väzenie a o rok neskôr v ich neprítomnosti na trest smrti. Popravení boli 20. februára 1951 v bratislavskom Justičnom paláci.

Slávnostné kladenie vencov popraveným študentom trenčianskeho gymnázia.

Foto: Archív ÚPN