Logo

V Šaštíne-Strážach odovzdali ocenenia obetiam komunizmu z radov Saleziánov

V Kultúrnom dome v Šaštíne-Štrážach sa 3. marca 2016 uskutočnilo slávnostné odovzdanie ocenení účastníkom protikomunistického odboja z radov Saleziánov Don Bosca. Pripravil ho Ústav pamäti národa, v spolupráci s mestom Šaštín-Stráže a rehoľou Saleziánov don Bosca.

Za odpor proti totalite udelil predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák ďakovné listy a Pamätné medaily don Jozefovi Hrdému SDB, Jánovi Brichtovi a Alfonzovi Paulenovi (in memoriam). Udialo sa tak za účasti primátora mesta Šaštín-Stráže Mgr. Jaroslava Suchánka a provinciála Rehole Saleziánov don Bosca na Slovensku ThLic. Jozefa Ižolda SDB. Prítomní boli aj pedagógovia, žiaci a študenti miestnej Základnej školy a Gymnázia Jána Bosca a najbližší príbuzní ocenených. Aj pre ich prítomnosť sa ako súčasť programu uskutočnila projekcia filmu z produkcie ÚPN pod názvom Tiene barbarskej noci, ktorého dej súvisí aj s príbehmi a osudmi ocenených. Film približuje likvidáciu mužských reholí komunistickým režimom v roku 1950 a hovorí o piatich mužoch, ktorým štátna moc takto zmenila život. Don Jozef Hrdý SDB počas komunizmu emigroval z Československa a do Nežnej revolúcie pôsobil v zahraničí. Alfonz Paulen bol za pomoc pri útekoch bohoslovcov do zahraničia odsúdený a vo väzení zomrel. Ján Brichta za pokus o prekročenie štátnej hranice a opustenie republiky odsúdený.

Počas slávnosti sa prítomným prihovorili primátor mesta Jaroslav Suchánek, predseda ÚPN Ondrej Krajňák a provinciál Saleziánov Don Bosca Jozef Ižold. Ondrej Krajňák vo svojom príhovore vyzdvihol príklad statočnosti a ponúkol ich mládeži ako vzory hodné nasledovania. „Ako povedal oceneným: „Vaše utrpenie nebolo zbytočné. V rozhodujúcej chvíli ste sa postavili na odpor režimu. Svojimi postojmi ste vydali svedectvo viery, odvahy a statočnosti. Stali ste sa prínosom pre zachovanie pamäti národa." Ocenení si odniesli aj kvety na znak vďaky za obetu a statočnosť. Don Jozefovi Hrdému SDB v závere slávnosti odovzdali aj Cenu primátora mesta Šaštín Stráže. Don Hrdý sa v mene všetkých ocenených poďakoval za to, že si ich osudy niekto povšimol a ponúka ich ako príklad pre súčasnú hlavne mladú generáciu. Slávnostnú atmosféru podujatia svojimi kultúrnymi vystúpeniami umocnili žiaci ZUŠ v Šaštíne.

Medailóny ocenených:

Ján Brichta - Narodil sa 8. novembra 1928 v Jablonovom na Záhorí v roľníckej rodine. Gymnaziálne štúdium absolvoval v blízkom Šaštíne, kde ho oslovila práca saleziánov pre mládež. Preto sa tu rozhodol po maturite pokračovať v pedagogickom študentáte, no po 6 semestroch tu saleziánov v apríli 1950 zastihla Akcia kláštory, ktorou komunistický režim zlikvidoval mužské rehole v Československu. Saleziánov odviezli do sústreďovacieho kláštora v Podolínci. Režim sa neúspešne snažil týchto mladých mužov prevychovať prácou na stavbe Priehrady mládeže a tak ich koncom augusta prepustili domov. Ján Brichta dostal povolávací rozkaz do PTP do tábora Libava. Vďaka priateľovi lekárovi získal možnosť vrátiť sa na Slovensko. Rozhodol sa emigrovať do zahraničia, aby mohol pokračovať v štúdiu u saleziánov v Taliansku. Takéto úteky organizoval salezián Titus Zeman a kňaz Alfonz Paulen zo Šenkvíc. Na príprave úteku bol mladý Ján Brichta v kontakte s kňazmi, napr. so saleziánom Ernestom Macákom a Štefanom Sandtnerom. Od toho rozniesol obálky kňazom a bohoslovcom, ktorí mali tvoriť ďalšiu skupinu utečencov ako napr. Antonovi Srholcovi, Antonovi Semešovi, pátrovi Mitošinkovi.. i niekoľkých starších kňazov, na ktorých bol vydaný zatykač. 8. apríla 1951 sa vydali na pochod k hraniciam, postup im však sťažoval rozmočený terén. Preplavenie rozvodnenej rieky Moravy bolo takmer nemožné. Rozhodli sa preto pre návrat, cestou späť však väčšinu z nich chytili príslušníci Pohraničnej stráže. Odviezli ich na Bratislavský hrad, kde ich surovo vyšetrovali, bili a týrali, podobne neskôr v Malackách a u Dvoch levov. Neskôr ich previezli do obávanej vyšetrovne ŠtB do „leopoldovského mlyna", kde mučenie a výsluchy pokračovali tri mesiace a boli sprevádzané hladom a zimou. Na proces, ktorý sa konal vo februári 1952, ho „pripravovala" obávaná ŠtB už v Justičnom paláci v Bratislave. Mal ešte toľko síl, že nepodpísal prvú zápisnicu súdu. Ján Brichta bol odsúdený na pätnásť rokov väzenia. Po niekoľkých týždňoch v ilavskej väznici ho napokon previezli do Jáchymova na tábor „Dvanáctka", kde musel ťažko pracovať v zdraviu škodlivých uránových baniach. Potom musel tvrdo pracovať na tábore Nikolaj bez nároku na voľno a v neznesiteľných životných podmienkach. V roku 1954 prešiel na tábor Rovnosť. Mladý Ján nevidel svojich rodičov päť rokov. Tým sa však podarilo, aby bol Ján v roku 1958 predčasne prepustený. V januári 1959 nastúpil do JRD v Jablonovom ako kŕmič, dojič, i závozník. Tu bol zamestnaný až do roku 1989. Popri práci však vyštudoval poľnohospodárske inžinierstvo a po roku 1990 aj teologickú fakultu. Za jeho pomoc ľuďom v družstve si ho vždy vážili. Ján je aktívny aj v súčasnosti a zapája sa do činnosti občianskeho združenia Politickí väzni Zväzu protikomunistického odboja. Ján Brichta je jedným z hlavných aktérov dokumentárneho filmu Tiene barbarskej noci z roku 2012 z dielne ÚPN. Za svoju odvahu a utrpenie počas komunistického režimu je tak prirodzeným laureátom ocenenia ÚPN.

Jozef Hrdý, SDB - „Všetko, čo má začiatok, má aj koniec. Aj my sme začali a musíme skončiť." – to je myšlienka saleziána Jozefa Hrdého alias Dona Josého, dnešného laureáta. Jozef Hrdý sa narodil 10. apríla 1923 vo Veľkých Ostraticiach v rodine roľníka. Určitú úlohu v jeho rozhodnutí stať sa kňazom zohrala jeho vášeň pre futbal. Gymnaziálne štúdium absolvoval v Šaštíne a Trnave u saleziánov, ktorí podporovali šport u svojich adeptov a tak mladý Jozef tu mohol rozvíjať túto záľubu. Nasledovalo štúdiom pedagogiky v Trnave, medzitým strávil rok noviciátu vo Svätom Beňadiku, kde v roku 1942 vstúpil do rehole Dona Bosca. V Trnave ho zastihol koniec vojny a príchod Červenej armády. Krátko nato bol poslaný do saleziánskeho ústavu v Bratislave Trnávke, neskôr do saleziánskeho domu na Miletičovej ulici, kde vykonával pedagogickú prax. Venoval sa apoštolátu, učil náboženstvo v ľudovej škole a popritom mal na starosti šport – viedol vtedy najlepšie bratislavské futbalové mužstvo v Ružinove. Po februári 1948 za nárastu prenasledovania cirkví mladého Jozefa vyhľadal salezián Ľudovít Macák s plánom zorganizovať útek bohoslovcov do Talianska, kde by mohli vyštudovať za kňazov. A tak Jozef Hrdý po prvom nevydarenom pokuse v auguste 1949 podnikol s priateľom Jánom Halom úspešný pokus o prekročenie hranice cez rieku Moravu v decembri 1949. Ocitli sa v sovietskej okupačnej zóne Rakúska, no šťastlivo sa dostali až do Viedne. Vďaka pomoci zo strany viacerých rehoľníkov úspešne prešli už začiatkom roka 1950 do Talianska, kde ihneď zasadli do univerzitných lavíc Pápežskej saleziánskej univerzity v Turíne, kde absolvoval filozofiu a teológiu. Tu bol v júli 1953 Jozef Hrdý vysvätený za kňaza. Z opatrnosti pred ŠtB sa predstavení rozhodli poslať Jozefa hrdého ešte v roku 1953 do Južnej Ameriky, kde pôsobil ako kaplán v chilskom Punta Arenas neďaleko od Ohňovej zeme, kde založil úspešné saleziánske oratórium. Následne päť rokov ako duchovný v meste La Cruz a naďalej pracoval s mládežou. Dva roky potom pôsobil ako profesor v seminári v bolívijskom La Paz, neskôr viedol saleziánske oratórium v meste Santa Cruz. Vrátiac sa do Chile pracoval ako pedagóg, neskôr v Santiagu ako farár a vedúci oratória. Záver svoje 40-ročnej služby v južnej Amerike pracoval znova v Punta Arenas. Venoval sa predovšetkým práci s mládežou, nezabudnuteľne sa zapísal do rozvoja poľnohospodárskej školy v Linares. V roku 1992 sa vrátil na Slovensko a dočasne pôsobil ako diecézny kňaz. Potom sa vrátil do domu saleziánov na Miletičovu ako duchovný a ekonóm, predovšetkým však pokračoval v práci s mládežou. Od roku 1997 pôsobí ako duchovný v saleziánskej bazilike v Šaštíne.

Paulen Alfonz - sa narodil 26.1.1913 v Malých Bedzanoch, dnes súčasti Topoľčian. Ako 5-ročnému mu zomrel otec a s matkou a bratom sa ťažko živili. Napriek tomu odišiel študovať na gymnázium v Kláštore pod Znievom a bohoslovie v Trnave, kde bol biskupom Jantauschom v roku 1936 vysvätený za kňaza. Ako kňaz pôsobil na viacerých miestach napr. Leopoldove, Veľkých Levároch, Sološnici a v Banskom Studenci, kde počas vojny pomáhal obyvateľstvu pred nemeckou armádou. Potom bol vymenovaný za farára v Šenkviciach v rokoch 1947 – 51 v Šenkviciach. Počas tzv. katolíckej akcie, režírovanej režimom vyjadril podporu svojmu ordinárovi Ambrózovi Lazíkovi a túto schizmatickú akciu odmietol. Od roku 1950 spolu so svojim kaplánom Titom Zemanom SDB pomáhal internovaným bohoslovcom a rehoľníkom pri útekoch do zahraničia tak, že sa títo skrývali a pripravovali na útek v jeho farnosti, aby po úteku mohli študovať v zahraničí teológiu. Po zaistení skupiny utečencov z tretej skupiny, ktorú viedol jeho kaplán Titus Zeman bola táto práca kňaza Paulena prezradená a tak A. Paulena v septembri 1951 zatkla na jeho fare ŠtB. Pred tým, ako ho odviezli sa ešte rozlúčil so svojou matkou a a tá mu dala požehnanie. V júni 1952 bol ako tzv. vedúci skupiny tých, čo ukrývali utekajúcich odsúdený štátnym súdom na 11 rokov za údajnú velezradu, na konfiškáciu majetku a stratu občianskych práv. V komunistických väzeniach v Ilave a Mírove sa mu rapídne zhoršilo zdravie, zlyhávali mu obličky potom, čo čas strávil v krutej korekcii. Vo väzení s ním boli jeho spolubratia Titus Zeman a Štefan Sandtner. Keď ho odnášali do sanitky, A. Paulen požiadal spoluväzňa dona Tita Zemana o vstup do rehole saleziánov a ten mu podľa svedectiev vyhovel. Cestou do nemocnice počas neľudského zaobchádzania však 10.4.1954 ako 41 ročný zomrel. Pochovaný bol v Brne pod kontrolou ŠtB. V roku 1995 previezli jeho ostatky do Šenkvíc a v prítomnosti bratranca saleziána Antona Vácvala ich pochoval biskup Dominik Tóth pri farskom kostole. Kňaz, salezián Alfonz Paulen je martýrom cirkvi, tak ako vyzval pápež Ján Pavol II. k ich uctievaniu na Slovensku a tiež odvážny aktér zápasu s komunistickým režimom. Je jedným z obetí komunistickej zvôle, zahrnutých do publikácie Smrť za mrežami. Na jeho hrobe sú vyryté jeho slová: „Príjmi Pane Ježišu obetu môjho života". Preto je Alfonz Paulen laureátom ocenenia ÚPN, a preto by mohol byť aj adeptom na uznanie jeho služby a obety za cirkev.

Príhovor predsedu SpR ÚPN ÚPN Ondreja Krajňáka.

Ocenení v plnej sále kultúrneho domu.

Ocenení v plnej sále kultúrneho domu.

Ocenenia pripravene k odovzdaniu.

Ocenenia pripravene k odovzdaniu.

Ocenenému Don Jozefovi Hrdému SDB prišiel pogratulovať osobne Minister financí SR Peter Kažimír s partnerkou.

Ocenenému Don Jozefovi Hrdému SDB prišiel pogratulovať osobne Minister financí SR Peter Kažimír s partnerkou.

Ocenený Don Jozef Hrdý SDB s predsedom Správnej rady ÚPN a primátorom Šaštína.

Ocenený Don Jozef Hrdý SDB s predsedom Správnej rady ÚPN a primátorom Šaštína.

Laureát ocenenia don Jozef Hrdý SDB.

Laureát ocenenia don Jozef Hrdý SDB.

Don Jozef Hrdý po prevzatí Ceny primátora mesta Šaštín.

Don Jozef Hrdý po prevzatí Ceny primátora mesta Šaštín.

Videomedailón jedného z ocenených.

Videomedailón jedného z ocenených.

Predseda SpR ÚPN O. Krajňák pri odovzdávaní ocenenia don J. Hrdému SDB.

Predseda SpR ÚPN O. Krajňák pri odovzdávaní ocenenia in memoriam pre Alfonza Paulena.

Pohľad na účastníkov slávnosti.

Pohľad na účastníkov slávnosti.

Ján Brichta po prevzatí ocenenia.

Ján Brichta po prevzatí ocenenia.

Pohľad na ocenených saleziánov.

Pohľad na ocenených saleziánov.

Kultúrne vystúpenie žiakov umeleckej školy.

Kultúrne vystúpenie žiakov umeleckej školy.

Príhovor provinciála Saleziánov don Jozefa Ižolda SDB.

Príhovor provinciála Saleziánov don Jozefa Ižolda SDB.

Ján Brichta pri prevzatí kytice.

Don Jozef Hrdý SDB s ďakovnou kyticou.

Don Jozef Hrdý SDB s ďakovnou kyticou.

Foto: Marian Turza, ÚPN


Príhovor Jána Brichtu

pri príležitosti odovzdávania pamätných medailí ÚPN za odpor proti totalite účastníkom a veteránom protikomunistického odboja z radov príslušníkov Saleziánskej rehole

V Šaštíne, 3. marca 2016

Milí priatelia,

V prvom rade Vám ďakujem za pozvanie na túto milú slávnosť a odovzdávam pozdrav všetkým tu prítomným.

Osobitne sa chcem poďakovať všetkým bývalým politickým väzňom za ich statočnosť, odvahu, múdrosť a hlbokú kresťanskú vieru.

Toto mestečko je pre mňa veľmi dôležité, viažu mňa k nemu silné spomienky na mnohých mojich priateľov, ktorí tu už nie sú medzi nami, preto mi dovoľte, aby som práve z tohto miesta vzdal úctu môjmu nedávno zosnulému priateľovi, spolužiakovi, spoluväzňovi, donovi Antóniovi Srholcovi, s ktorým som prežil štúdium na gymnáziu tu v Šaštíne, vo veľkej saleziánskej rodine.

Po Barbarskej noci nám Komunisti neumožnili študovať teológiu, preto som sa spolu s mnohými mojimi spolužiakmi v roku 1951 rozhodol pre útek za hranice. Mnohým sa to podarilo, našu skupinu chytili a mňa odsúdili na pätnásť rokov väzenia. Vo väzení som nakoniec strávil osem rokov, prevažnú časť v uránových baniach v Jáchymove.

My politickí väzni pre svoje hodnoty sme prešli väznením a dobre vieme, aká daň sa platí za slobodu a čo znamená obetovať sa za slobodu.

Dnes tu stojím pred Vami a ďakujem Pánu Bohu za celý môj život, za všetko čo som prežil, dobré i ťažké, za moju rodinu, priateľov, spoluväzňov.

Z tohto miesta by som rád poďakoval Ústavu pamäti národa ( UPN ) za všetko čo robíte, že mapujete a uchovávate naše osudy, naše spomienky a dejiny nášho národa.

Ďakujem za pozornosť.

Ján Brichta

politický väzeň

Vytlačiť