V Kostolnej - Záriečí si pripomenuli likvidáciu kláštorov - Barbarskú noc

Konfederácia politických väzňov Slovenska pripravila pri príležitosti 65. výročia Akcie Kláštory - násilného vyvezenia rehoľníkov z kláštorov počas tzv. „barbarskej noci" z 13. na 14. apríla 1950 v rámci Roka zasväteného života spomienkovú aktivitu, ktorá sa uskutočnila 11. apríla 2015 v kláštore redemptoristov v Kostolnej – Záriečí. Popri členoch KPVS, žijúcich pamätníkoch a verejnosti sa na nej zúčastnil aj predseda SpR ÚPN Ondrej Krajňák. Prítomným sa prihovoril myšlienkami, v ktorých rezonovali myšlienky svedčiaci o snahe komunistického režimu nepriamo zlikvidovať Katolícku cirkev, z ktorej mal strach, napriek tomu, že konal množstvo dobra človeku i spoločnosti. Ako povedal: „Na Slovensku Akcia „K" postihla viac ako 1000 rehoľníkov, 16 rehoľných rádov a zlikvidovala činnosť vo viac ako 90-tich kláštoroch. Omnoho väčšou tragédiou bolo, že KSČ v krátkom čase zmarila všetky kultúrne, duchovné, výchovné a sociálne aktivity rehoľných rádov a komunisti ďalších štyridsať rokov nenašli za ne náhradu. Po neúspešnom preškoľovaní nezlomní bohoslovci, či novici, už ako politickí nespoľahliví museli narukovať do PTP. V baniach, lomoch a neskôr aj vo väzeniach svedčili o svojej viere." V závere svojho príhovoru vyjadril vďaku žijúcim pamätníkom Akcie „K" slovami: „Dovoľte mi, aby som v mene ÚPN vyjadril všetkým internovaným kňazom a rehoľníkom, politickým väzňom a príslušníkom Pomocných technických práporov uznanie za ich svedectvo, dobrý príklad a za ich statočnosť." Súčasťou programu bola aj sv. omša v Kostole Matky ustavičnej pomoci. Účastníci spomienky si mali možnosť vypočuť aj svedectvá rehoľníkov, ktorí boli v roku 1950 ako klerici a novici na preškoľovaní v preškoľovacom kláštore v Kostolnej.

Od apríla 1950 boli v Kostolnej po zrušení kláštorov marxisticky preškoľovaní mladí rehoľníci: saleziáni, jezuiti, tešitelia, verbisti, vincentíni, františkáni, kapucíni, redemptoristi a ďalší. Od augusta boli v kláštore internované baziliánky a služobnice Nepoškvrnenej Panny Márie, neskôr aj sestry z iných reholí. Po roku 1968 sa kláštor stal charitným domom pre sestry uršulínky, od roku 1998 sú tu opäť redemptoristi.

Na jar roku 1950 nariadil Ústredný výbor KSČ likvidáciu mužských reholí. Tzv. Akciu K – kláštory naplánovali v noci z 13. na 14. apríla roku 1950. Cieľom akcie bolo obsadiť kláštory, vysťahovať rehoľníkov a zmocniť sa majetku cirkvi. Na Slovensku Akciu kláštory riadil povereník vnútra Daniel Okáli, pod dozorom a v spolupráci s ŠtB, na čele s Komunistickou stranou Československa. Do likvidácií kláštorov boli zapojené Ľudové milície a armáda. Rehoľníci boli pozvážaní do piatich sústreďovacích kláštorov v Podolínci, Jasove, Sv. Beňadiku, Šaštíne a v Pezinku. Na viacerých miestach dochádzalo k občianskym nepokojom. Napríklad v Pezinku demonštrovalo 600 ľudí. V Podolínci došlo k vzbure, na ktorej sa zúčastnilo 200 veriacich. Na lietajúce kamene odpovedali obušky policajtov, ba došlo aj k streľbe. Výsledok? Veľa nevinných bolo zatknutých, tvrdo vypočúvaných a jedenásti z nich boli odsúdení na mnohoročné tresty. V roku 1950 sa situácia v cirkvi prudko zhoršovala. Po prijatí proticirkevných zákonov bol zriadený Slovenský úrad pre veci cirkevné, ktorý cirkvi kontroloval. Komunisti zrušili všetky náboženské spolky a prakticky celú cirkevnú tlač. Biskupi a kňazi museli skladať sľub vernosti. Kňazi na výkon duchovnej služby potrebovali štátny súhlas. Komunistický režim v Československu sa neuspokojil s likvidáciou kláštorov. Pozornosť sústredil na nepoddajných klerikov. Predstavených zaistili. Najstarších pátrov umiestnili v charitných domovoch. Mladých bratov povolali do pomocných technických práporov (PTP). Viac ako 300 rehoľníkov deportovali do internačných kláštorov v Čechách. Krátko na to mnohých uväznili. Najmladších bohoslovcov poslali budovať Priehradu mládeže. Vojenská služba v pomocných technických práporoch trvala spravidla 3 roky. Mladí rehoľníci pracovali v baniach, lomoch alebo na stavbách. Ťažká práca tzv. „čiernych barónov" bola sprevádzaná nezmyselnými politickými školeniami, ponižovaním zo strany veliteľov alebo pretrhnutá tragickou smrťou kamaráta.

Rehole na Slovensku majú mimoriadnu zásluhu v tom, že za celých štyridsať rokov sa komunistom nepodarilo totálne ovládnuť cirkev a vykoreniť vieru našich rodičov. Martýrium reholí pomohlo ľuďom prelomiť strach a postaviť sa režimu na odpor. Konečne až po novembri 1989 mohli rehole vo svojej činnosti oficiálne pokračovať. Rehoľníci a rehoľníčky na Slovensku nielen likvidáciou svojich kláštorov v roku 1950 trpeli, ale následne boli naďalej prenasledovaní režimom. Úhrnne boli rehoľníci v nasledujúcich rokoch uväznení na päť doživotí a 756 rokov väzenia a rehoľníčky na 312 rokov väzenia.

Účastníci spomienkového stretnutia v kláštornom kostole u redemptoristov.

Účastníci spomienkového stretnutia v kláštornom kostole u redemptoristov.

Zhromaždeniu sa prihovára predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák.

Zhromaždeniu sa prihovára predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák.

Salezián Ján Malženický, hlavný celebrant a jeden z pamätníkov barbarskej noci.

Salezián Ján Malženický, hlavný celebrant a jeden z pamätníkov barbarskej noci.

Prehliadku kláštora spríjemňovali spevy miestnej folklórnej skupiny.

Prehliadku kláštora spríjemňovali spevy miestnej folklórnej skupiny.

Foto: Marian Turza, ÚPN





Vytlačiť