V Hodruši Hámroch odhalili pamätnú tabuľu obeti komunistického režimu

Na budove Dolného banského závodu v Hodruši – Hámroch odhalili 27. novembra 2015 pamätnú tabuľu bývalému vedúcemu závodu Alexandrovi Vozjanovovi. Udialo sa tak za účasti jeho dcéry Nadeždy, príbuzných, zamestnancov banského závodu, miestnych členov banského spolku Herengrund a starostu obce Jozefa Urama ml.

Na pietnom akte spojenom s odhalením tabule a položením vencov sa zúčastnil aj predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák. Po príhovoroch príbuzných a zamestnancov závodu oslovil prítomných myšlienkami, ktoré vyzdvihli osobnosť Vozjanova nielen ako odborníka na banské diela, ale aj ako jednu z prvých obetí nastupujúceho komunistického režimu v bývalom Československu. V závere svojho príhovoru povedal: „Mal som možnosť hovoriť s ľuďmi, ktorí prežili ruské GULAGy. Prednedávnom ÚPN spolu s Múzeom SNP, českým Ústavom pro studium totalitních režimú a OZ Krásny Spiš podpísali dohodu o spolupráci, na základe ktorej získame z moskovských archívov NKVD desiatky tisíc archívnych dokumentov a spisov osôb, ktoré boli protiprávne odvlečené do bývalého Sovietskeho zväzu a mnohé žiaľ zahynuli v pracovných táboroch. Máme nádej, že zistíme, ako a kde presne zahynul aj Alexander Vozjanov a kde je pochovaný." A uzavrel slovami: „Žiadne protiprávne konanie štátu proti občanom nemôže byť chránené tajomstvom ani nemôže byť zabudnuté. Z jednoduchého dôvodu. Aby sme nezabudli. Lebo ten, kto nepozná svoju minulosť, je odsúdený ju opakovať". Po skončení pietneho aktu sa účastníci zišli na spoločenskom stretnutí v priestoroch banského múzea, počas ktorého dcéra Alexandra Vozjanova Nadežda vyjadrila vďaku za ochotu a ústretovosť vedeniu závodu, obce Hodruša a členom miestneho Banského spolku.

Ing. Alexander Vozjanov sa narodil 16. decembra roku 1902 v Rovenke v Petrohradskej oblasti v rodine lekára, pôsobiaceho pri cárskom dvore v Sankt Peterburgu. Stav po "Krvavej nedeli" predznamenal agóniu Ruska neustále sa zhoršujúce pomery a tak vznikali dokonca aj húfy detských emigrantov, ktoré sa s vidinou lepšieho života vybrali na západ. Aj Vozjanov sa rozhodol opustiť rodinu a Petrohrad. Po príchode do Československa sa dostal na Všeruské gymnázium do Českej Třebovej. Po jeho absolvovaní bol prijatý na Vysokú školu báňskú v Přibrami. Po jej ukončení získal zamestnanie v Štátnom banskom závode v Banskej Štiavnici. Od roku 1936 pôsobil ako závodný inžinier v Banskej Hodruši, a neskôr aj ako vedúci Dolného banského závodu. V roku 1941 sa oženil so Zinaidou Binderovou. Narodili sa im dve dcéry a žili v služobnom dome pri Dolnom závode v Banskej Hodruši. Ako vedúci hodrušského banského závodu pôsobil v rozmedzí rokov 1939-1945. V čase prechodu frontu sa v obci Repište usídlil štáb generála Malinovského, ktorému Vozjanov musel slúžiť ako tlmočník, po čom bol následne odvlečený do bývalého Sovietskeho zväzu. Až v roku 1963 prišlo rodine oznámenie, že zomrel 25. októbra 1947. Vozjanov sa zaslúžil o optimálny chod hodrušského banského závodu, staral sa o baníkov. Ako vzdelaný a skúsený banský inžinier bol zaujímavou persónou pre potreby povojnovej ruskej ekonomiky a bol ako mnohí ďalší československí občania ruského a ukrajinského pôvodu odvlečený do Sovietskeho zväzu.

Predseda SpR ÚPN O. Krajňák počas príhovoru pred odhalením pamätnej tabule Alexandrovi Vozjanovovi.

Predseda SpR ÚPN O. Krajňák počas príhovoru pred odhalením pamätnej tabule Alexandrovi Vozjanovovi.

Predseda SpR ÚPN O. Krajňák pred odhalenou pamätnou tabuľou Alexandrovi Vozjanovovi s jeho dcérou Nadeždou.

Predseda SpR ÚPN O. Krajňák pred odhalenou pamätnou tabuľou Alexandrovi Vozjanovovi s jeho dcérou Nadeždou.

Autor foto: E. Javorská

Vytlačiť