V Hodruši Hámroch odhalili pamätnú tabuľu obeti komunistického režimu

Na budove Dolného banského závodu v Hodruši – Hámroch odhalili 27. novembra 2015 pamätnú tabuľu bývalému vedúcemu závodu Alexandrovi Vozjanovovi. Udialo sa tak za účasti jeho dcéry Nadeždy, príbuzných, zamestnancov banského závodu, miestnych členov banského spolku Herengrund a starostu obce Jozefa Urama ml.

Na pietnom akte spojenom s odhalením tabule a položením vencov sa zúčastnil aj predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák. Po príhovoroch príbuzných a zamestnancov závodu oslovil prítomných myšlienkami, ktoré vyzdvihli osobnosť Vozjanova nielen ako odborníka na banské diela, ale aj ako jednu z prvých obetí nastupujúceho komunistického režimu v bývalom Československu. V závere svojho príhovoru povedal: „Mal som možnosť hovoriť s ľuďmi, ktorí prežili ruské GULAGy. Prednedávnom ÚPN spolu s Múzeom SNP, českým Ústavom pro studium totalitních režimú a OZ Krásny Spiš podpísali dohodu o spolupráci, na základe ktorej získame z moskovských archívov NKVD desiatky tisíc archívnych dokumentov a spisov osôb, ktoré boli protiprávne odvlečené do bývalého Sovietskeho zväzu a mnohé žiaľ zahynuli v pracovných táboroch. Máme nádej, že zistíme, ako a kde presne zahynul aj Alexander Vozjanov a kde je pochovaný." A uzavrel slovami: „Žiadne protiprávne konanie štátu proti občanom nemôže byť chránené tajomstvom ani nemôže byť zabudnuté. Z jednoduchého dôvodu. Aby sme nezabudli. Lebo ten, kto nepozná svoju minulosť, je odsúdený ju opakovať". Po skončení pietneho aktu sa účastníci zišli na spoločenskom stretnutí v priestoroch banského múzea, počas ktorého dcéra Alexandra Vozjanova Nadežda vyjadrila vďaku za ochotu a ústretovosť vedeniu závodu, obce Hodruša a členom miestneho Banského spolku.

Ing. Alexander Vozjanov sa narodil 16. decembra roku 1902 v Rovenke v Petrohradskej oblasti v rodine lekára, pôsobiaceho pri cárskom dvore v Sankt Peterburgu. Stav po "Krvavej nedeli" predznamenal agóniu Ruska neustále sa zhoršujúce pomery a tak vznikali dokonca aj húfy detských emigrantov, ktoré sa s vidinou lepšieho života vybrali na západ. Aj Vozjanov sa rozhodol opustiť rodinu a Petrohrad. Po príchode do Československa sa dostal na Všeruské gymnázium do Českej Třebovej. Po jeho absolvovaní bol prijatý na Vysokú školu báňskú v Přibrami. Po jej ukončení získal zamestnanie v Štátnom banskom závode v Banskej Štiavnici. Od roku 1936 pôsobil ako závodný inžinier v Banskej Hodruši, a neskôr aj ako vedúci Dolného banského závodu. V roku 1941 sa oženil so Zinaidou Binderovou. Narodili sa im dve dcéry a žili v služobnom dome pri Dolnom závode v Banskej Hodruši. Ako vedúci hodrušského banského závodu pôsobil v rozmedzí rokov 1939-1945. V čase prechodu frontu sa v obci Repište usídlil štáb generála Malinovského, ktorému Vozjanov musel slúžiť ako tlmočník, po čom bol následne odvlečený do bývalého Sovietskeho zväzu. Až v roku 1963 prišlo rodine oznámenie, že zomrel 25. októbra 1947. Vozjanov sa zaslúžil o optimálny chod hodrušského banského závodu, staral sa o baníkov. Ako vzdelaný a skúsený banský inžinier bol zaujímavou persónou pre potreby povojnovej ruskej ekonomiky a bol ako mnohí ďalší československí občania ruského a ukrajinského pôvodu odvlečený do Sovietskeho zväzu.

Predseda SpR ÚPN O. Krajňák počas príhovoru pred odhalením pamätnej tabule Alexandrovi Vozjanovovi.

Predseda SpR ÚPN O. Krajňák pred odhalenou pamätnou tabuľou Alexandrovi Vozjanovovi s jeho dcérou Nadeždou.

Autor foto: E. Javorská