V Bratislave sa skončila filmová prehliadka v rámci Festivalu slobody 2013

Filmová prehliadka v rámci programu Festivalu slobody 2013 bola 14. Novembra 2013 ukončená. Organizátori ju zhodnotili ako mimoriadne úspešnú. V rámci dopoludňajších blokov, ktoré boli určené najmä pre študentov základných a stredných škôl sa jej počas troch dní zúčastnilo viac ako tisíc študentov z bratislavských škôl.
V rámci programu prehliadky mohli vidieť projekcie krátkometrážnych dokumentárnych filmov z produkcie Ústavu pamäti národa o základných a kľúčových momentoch dejín Slovenska v 20. storočí, najmä však v čase neslobody počas komunistického režimu. Mohli tiež vidieť celovečerné hrané, či dokumentárne filmy, prostredníctvom ktorých sa mohli zoznámiť s takými témami, akými sú holokaust, prenasledovanie cirkví, či diania počas revolučných dní v novembri '89.
Po každej projekcii filmu bola vytvorená možnosť diskutovať s osobnosťami, historikmi a tvorcami, akými sú bývalý politický väzeň Don Anton Srholec, alebo bývalý disident František Mikloško, Ivica Kúšiková a ďalší. Večerné projekcie v rámci program filmovej prehliadky Festivalu slobody boli určené pre širokú verejnosť.
Mimoriadnu pozornosť v rámci otvorenia Festivalu slobody vzbudila premiéra filmu Zdenka o blahoslavenej sestre Zdenke Schelingovej, ktorá sa stala obeťou komunistického režimu. Premiéry sa zúčastnilo takmer 500 divákov, medzi ktorými boli podpredsedníčka Národnej rady SR Erika Jurinová, poslanci Národnej rady SR, veľvyslanci Rakúskej republiky a Irackej republiky na Slovensku, či ordinár OS a OZ SR biskup Mons, František Rábek.
Počas ďalších dní festivalovej prehliadky boli predstavené filmy z domácej i zahraničnej produkcie. Medzi iným nový slovenský film pod názvom „Zamatoví teroristi“, či filmy zo zlatého fondu československej kinematografie akými sú „Ucho“, či „Každý deň odvahu“, ktoré už v tom čase dokázali reflektovať a pomenovať problémy vo vtedajšej spoločnosti, za čo sa stali „trezorovými filmami“.
Filmová prehliadka v rámci programu Festivalu slobody tak splnila svoj cieľ v duchu zámeru, aby nebola len nostalgických spomínaním na minulosť, ale skôr pohľadom do zrkadla, aby aj dnešná generácia z poznania našej minulosti lepšie pochopila súčasnosť. Komunizmus neskončil jedným dňom, iba začal ustupovať nastupujúcej demokracii, a ako vidno aj v našej spoločnosti, ešte stále úplne neustúpil. Ústav pamäti národa sa preto snaží o udržanie živej pamäti národa aj prostredníctvom Festivalu slobody a jeho filmovej prehliadky. Pre oslavu Dňa boja za slobodu a demokraciu a spomienky na udalosti 17. novembra 1989 tak bolo poskytnutých množstvo podnetov, ktoré ho môžu zvlášť mladej generácii pomôcť pochopiť a zmysluplne si tak uctiť pamiatku tých, ktorí sa o pád komunizmu zaslúžili.

Vytlačiť