Ústav pamäti národa vyhral na Ústavnom súde

Od svojho vzniku Ústav pamäti národa čelí viac ako 40 žalobám za to, že v rokoch 2003 a 2004 zverejnil archívne dokumenty bývalej Štátnej bezpečnosti, v ktorých sú evidovaní tajní spolupracovníci Štátnej bezpečnosti a iné záujmové osoby.

Ústav pamäti národa zverejnil archívne dokumenty Štátnej bezpečnosti na základe povinnosti uloženej Zákonom o pamäti národa. Účelom zákona je sprístupniť občanom dokumenty o našej minulosti v takom stave, ako sa zachovali.

Podľa Ondreja Krajňáka, predsedu Správnej rady Ústav pamäti národa „je absurdné, aby bol Ústav pamäti národa žalovaný a postihovaný za to, že si riadne splnil zákonom uloženú povinnosť. Takýto stav je v právnom štáte neakceptovateľný."

„Ústav pamäti národa rovnako nie je právnym nástupcom Štátnej bezpečnosti, ani autorom archívnych dokumentov a preto nemôže niesť zodpovednosť za činnosť bývalej Štátnej bezepčnosti" dodáva Ondrej Krajňák.

Ústav pamäti národa z tohto dôvodu čelí aj dvom žalobám, kde sa advokát JUDr. René Hudzovič domáha finančného odškodnenie vo výške presahujúcej 1,2 milióna EUR v dôsledku jeho neoprávnenej evidencie v registračných protokoloch Štátnej bezpečnosti.

Súd totiž v roku 2010 rozhodol, že advokát JUDr. René Hudzovič bol v registračných protokoloch Štátnej bezpečnosti vedený ako agent neoprávnene. Rozhodnutie súdu padlo v čase, keď funkciu predsedu správnej rady zastával Ivan A. Petranský. Ten sa voči rozhodnutiu súdu neodvolal, čím vytvoril priestor pre vznesenie astronomických nárokov na odškodné.

Podľa Ondreja Krajňáka, predsedu Správnej rady Ústav pamäti národ „v tomto prípade ide o najvážnejšie súdne spory za celú existenciu Ústavy pamäti národa; vzhľadom na svoju výšku, môžu byť tieto spory pre Ústav pamäti národa likvidačné". Celý ročný rozpočet Ústavu pamäti národa totiž predstavuje sumu vo výške 1,5 milióna EUR.

Obe konania sú vedené na Okresnom súde Levice. Aj napriek tomu, že od podania žaloby uplynulo 8 rokov súd vo veci ešte nerozhodol.

Podľa Ústavu pamäti národa boli tieto konania vedené neštandardne a preto Ústav pamäti v konaniach opakovanie vzniesol sériu sťažností a podnetov, kde namietal vážne porušenie procesných práv a pravidiel.

Podľa advokáta Pavla Poláčka z advokátskej kancelárie SEMANČÍN POLÁČEK „dodržiavanie základných procesných pravidiel pri vedení súdneho konania je kľúčové pre spravodlivé súdne konanie. Porušenie procesných pravidiel totiž môže výrazným spôsobom zvýhodniť alebo znevýhodniť jednu zo strán, predĺžiť celé konanie a nakoniec viesť k nespravodlivému rozhodnutiu".

Za účelom ochrany svojich práv sa Ústav pamäti národa obrátil aj na Ústavný súd SR. Dňa 30.8.2016 bolo Ústavu pamäti národa doručené rozhodnutie, kde Ústavný súd SR skonštatoval porušenie procesných práv a Ústavu pamäti národa priznal finančné zadosťučinenie vo výške 6 000 EUR.

Podľa Ondreja Krajňáka, predsedu správnej rady Ústavu pamäti národa „cieľom Ústavu pamäti národa je skúmať a chrániť pravdu o našej minulosti. Preto Ústav pamäti národa berie veľmi vážne všetky spory, ktoré sa týkajú osôb vedených v zväzkoch bývalej Štátnej bezpečnosti".

Pri vedení súdnych sporov, ktorým Ústav pamäti národa čelí, si nemôžeme dovoliť laxný prístup a sme povinní využiť všetky právne prostriedky na to, aby nedochádzalo k prepisovaniu pravdy o našej minulosti, a aby sme obránili existenciu inštitúcie, ktorá túto pravdu skúma a chráni" dodáva Ondrej Krajňák.

Od nástupu Ondreja Krajňáka do funkcie Ústav pamäti národa právoplatne neprehral žiaden súdny spor, s výnimkou sporu s Andrejom Babišom. Aj v tomto prípade však Ústav pamäti národa ešte nepovedal posledné slovo a vo veci podal dovolanie na Najvyšší súd SR.

Vytlačiť