Ústav pamäti národa požiadal prokuratúru o preverenie skartácie dokumentov ŠtB na ministerstve vnútra

Ústav pamäti národa sa s podozrením na spáchanie trestného činu obrátil na Okresnú prokuratúru Bratislava I. Ústavu bolo počas rokovaní s Ministerstvom vnútra SR oznámené, že osobné spisy príslušníkov bezpečnostných zložiek narodených v rokoch 1931 až 1937, vrátane príslušníkov ŠtB, boli vo vyraďovacom konaní zničené. Dokumenty o činnosti bezpečnosti zložiek štátu sú nenahraditeľným svedectvom o danom historickom období, sú dôležité pre uchovanie pamäti národa a sú tak aj jeho kultúrnym dedičstvom.

Ústav pamäti národa a Ministerstvo vnútra SR vedú dlhodobé rokovania, pretože ÚPN má do svojej správy prevziať dokumenty o činnosti bezpečnostných zložiek štátu v období od 18. apríla 1939 do 31. decembra 1989. Podľa Zákona č. 553/2002 Z. z., ktorý je známy aj ako zákon o pamäti národa, mali Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo obrany SR, Ministerstvo spravodlivosti SR a Slovenská informačná služba odovzdať ÚPN dokumenty o činnosti bezpečnostných zložiek, ktoré mali vo vlastníctve, držbe alebo správe. Pôvodná lehota, ktorá bola šesť mesiacov od účinnosti zákona, bola novelou zákona predĺžená o ďalšie dve mesiace. Uplynula už v roku 2003.

Medzi dokumenty, ktoré mali byť Ústavu pamäti národa odovzdané, patrili aj osobné (kádrové) spisy a osobné evidenčné karty príslušníkov ŠtB, ktoré sú predmetom zverejnenia alebo sprístupňovania podľa zákona o pamäti národa. Navyše, po prevzatí Ústavom pamäti národa by sa stali archívnymi dokumentami a kultúrnym dedičstvom.

Dokumenty o činnosti bezpečnosti zložiek štátu sú nenahraditeľným svedectvom o danom historickom období, sú dôležité pre uchovanie pamäti národa a sú tak aj jeho kultúrnym dedičstvom. To, že archívne dedičstvo je kultúrnym dedičstvom národa, potvrdzuje aj archívny zákon (Zákon č. 395/2002 Z. z.), v ktorom sa uvádza, že štát je povinný zabezpečiť jeho zachovanie.

Zo správy pre UNESCO, ktorú v mene Medzinárodnej rady pre archívy vypracoval Antonio González Quintana, tiež vyplýva, že osobné registre agentov a zamestnancov administratívy a služieb represívnych režimov majú zvláštny význam a môžu rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť stanovenie zodpovednosti v období represií.

Skartáciou osobných spisov, vykonanou Ministerstvom vnútra SR, došlo k nenávratnému zničeniu historických dokumentov, ktoré mali byť Ústavu pamäti národa odovzdané už v roku 2003. Toto zničenie dokumentov ohrozuje záujem verejnosti na poznaní minulosti, ako aj naplnenie Zákona č. 283/2021 Z. z. o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu.

Keďže Ústav pamäti národa nesie morálnu zodpovednosť za ochranu hmotného aj nehmotného vlastníctva spoločnosti, podal na Okresnú prokuratúru Bratislava I. oznámenie so žiadosťou o preverenie, či uvedené skutočnosti nezakladajú aj trestnoprávnu zodpovednosť.

Vytlačiť