Ústav pamäti národa ocenil tri osobnosti

Ústav pamäti národa 6. novembra 2023 udelil Cenu Ústavu pamäti národa veteránom protikomunistického odboja Jánovi Zemanovi a Viliamovi Šimkovi a zakladateľovi Múzea obetí komunizmu v Košiciach Pavlovi Hricovi. Udelenie Cien Ústavu pamäti národa bolo súčasťou slávnostného otvorenia XIII. ročníka Festivalu slobody.

Cena Ústavu pamäti národa za odpor proti nedemokratickým režimom a boj za obnovu slobody a demokracie bola udelená aj Viliamovi Šimkovi (1911 – 1993). Viliama Šimka v roku 1949 zatkli a odsúdili na trest smrti za vlastizradu a vyzvedačstvo. Po necelom roku čakania na popravu mu trest smrti zmenili na doživotie. Väznený bol v jáchymovských uránových baniach i v Leopoldove, kde sa jeho spoluväzňom stal Anton Rašla, ktorý bol v Šimkovom prípade prokurátorom, a vo väznici v Plzeň-Bory. Prepustili ho na amnestiu v roku 1960. Manželka Viliama Šimka Emília bola odsúdená na štyri roky väzenia za neudanie svojho manžela. Viliamovi Šimkovi bola cena udelená in memoriam, prevzal ju jeho syn Miroslav Šimko.

Cena Ústavu pamäti národa za odpor proti nedemokratickým režimom a boj za obnovu slobody a demokracie bola udelená Jánovi Zemanovi (1923 – 2023). Ján Zeman po komunistickom mocenskom prevrate spolupracoval s americkou vojenskou spravodajskou službou. V roku 1949 ho zatkli, drasticky vypočúvali a za vlastizradu a vyzvedačstvo odsúdili na trest smrti. V roku 1950 ho prezident omilostil na doživotie, z väzenia ho prepustili po 14 a pol roku. Manželka Jána Zemana Oľga bola v tom istom súdnom procese odsúdená na 14 rokov väzenia, prepustená bola po ôsmych rokoch. Po návrate z väzenia oboch postihlo sociálne vylúčenie, nemožnosť zamestnať sa i vážne zdravotné problémy, ktoré boli následkom väzenia. Jánovi Zemanovi bola cena udelená in memoriam, prevzal ju jeho synovec Jaroslav Sandanus. Spomienky Jána Zemana sú dostupné na webovej stránke Ústavu pamäti národa: https://www.upn.gov.sk/sk/jan-zeman-1923-2023/

Cena Ústavu pamäti národa za prínos k poznaniu obdobia neslobody a šírenie myšlienok slobody a demokracie bola udelená Pavlovi Hricovi. Pavol Hric sa angažoval v tajnej cirkvi, v rámci ktorej organizoval tajné katechézy pre deti či výrobu a distribúciu samizdatov. V novembri 1989 patril k prvým organizátorom odporu voči komunistickej diktatúre v Košiciach. Stál pri zakladaní košického Občianskeho fóra. Po roku 1989 pracoval v súkromnom sektore a v lete roku 2021 v Košiciach otvoril Múzeum obetí komunizmu. Multimediálne Múzeum obetí komunizmu sa zameriava najmä na ľudí, ktorí boli perzekvovaní z rôznych politických dôvodov. Prezentuje dve obdobia komunizmu – roky 1945 až 1968 ako roky tvrdých perzekúcií a obdobie od roku 1969 po rok 1989 ako obdobie normalizácie, keď občanov perzekvovali sofistikovanými metódami a držali ich v neustálom strachu. Ďalšie informácie sú dostupné na webovej stránke Múzea obetí komunizmu www.mok.sk. Pavol Hric cenu prevzal osobne.

Udeľovanie Cien Ústavu pamäti národa je súčasťou slávnostného otvorenia Festivalu slobody. Ústav pamäti národa organizuje v dňoch 6. až 17. novembra 2023 už XIII. ročník multižánrového Festivalu slobody. Jeho program tvoria viaceré podujatia pre verejnosť – medzinárodná filmová prehliadka, diskusie, výstavy, divadelné predstavenie, koncerty, Dni otvorených dverí Archívu Ústavu pamäti národa a podujatie Víkend zatvorených hraníc. Vstup na podujatia Festivalu slobody je voľný. Podrobný program Festivalu slobody 2023 je k dispozícii na webovej stránke www.festivalslobody.sk.

Foto Tomáš Adamovič, ÚPN:

Foto 1: Príhovor predsedu Správnej rady ÚPN Jerguša Sivoša