ÚPN vyjadruje sústrasť k úmrtiu Silvestra Krčméryho

Ústav pamäti národa na čele s predsedom Správnej rady Ondrejom Krajňákom v súvislosti s úmrtím Silvestra Krčméryho vyslovuje úprimnú sústrasť jeho najbližšej rodine, priateľom a známym. 10. septembra 2013 vo veku 89 rokov zomrel MUDr. Silvester Krčméry zo Spoločenstva Fatima (SF), ktorý bol jednou z popredných osobností tajnej Cirkvi na Slovensku a spolu zo zosnulým kňazom Vladimírom Juklom stáli pri zrode sekulárneho inštitútu SF i organizovaní stoviek evanjelizačných spoločenstiev tzv. krúžkov. Spolu sa celý život snažili o službu pravde, dobru a láske. V Silvestrovi Krčmérym stráca Slovensko vzor bojovníka a odporcu voči totalitnému režimu, oddaného služobníka pravdy a súčasného pokorného a skromného hrdinu. Ako povedal predseda SpR Ondrej Krajňák: „Slovensko, najmä veriaci občania v osobe Silvestra Krčméryho strácajú jednu z najväčších osobností z obdobia komunistického režimu. Patril medzi zakladateľov podzemnej Cirkvi a ako svedok viery a politický väzeň požíval do poslednej chvíle rešpekt a úctu predstaviteľov verejného, cirkevného aj politického života. Jeho posolstvo v znení „vy máte moc ale na našej strane je pravda“ vyznieva aj dnes ako memento pre tých, ktorí by vďaka svojej moci chceli diktovať pravdy a manipulovať so skutočnými hodnotami.
Silvester Krčméry, čestný člen predsedníctva Fóra kresťanských inštitúcií, sa narodil 5. augusta 1924 v Trnave. Detstvo prežil v Banskej Bystrici, kde aj zmaturoval. V roku 1943 sa zoznámil s legendárnym profesorom Stjepanom Tomislavom Kolakovičom – Poglajenom, ktorý ho veľmi ovplyvnil ako predchodca II. Vatikánskeho koncilu – svojimi novými revolučnými myšlienkami o mieste a význame laikov a malých spoločenstiev v Cirkvi i fatimským posolstvom o obrátení Ruska. Štúdium na lekárskej fakulte začal v Bratislave, pokračoval v Paríži (s praxou aj v Maroku) a v Prahe, kde promoval roku 1948. Od roku 1949 pracoval ako dermatovenerológ v Košiciach. Organizoval evanjelizáciu študentov, hlavne medikov v Prahe, a robotníkov v českom pohraničí, hlavne v Litoměřickej diecéze. Pre túto aktivitu ho zatkli. Tri roky bol vo vyšetrovacej väzbe a 24. júna 1954 pod titulom vlastizrady vojenským súdom v Trenčíne a po odvolaní Najvyšším vojenským súdom v Prahe odsúdený na 14 rokov väzenia. Tieto roky strávil vo väzniciach v Banskej Bystrici, Mírove a Ostrove nad Ohří, ako aj v koncentračných pracovných táboroch. Po prepustení pôsobil 20 rokov ako lekár – rádiodiagnostik a internista v Bratislave. Od prepustenia roku 1964 pracoval spolu s Vladimírom Juklom v evanjelizácii vysokoškolákov, neskôr učňov a narkomanov, alkoholikov a väzňov. V roku 1974 spolu s V. Juklom a ďalšími založil Sekulárny inštitút Fatima. V Spoločenstve Fatima sa podieľal na vydávaní samizdatovej literatúry a organizovaní evanjelizačných spoločenstiev tzv. krúžkov. V osemdesiatych rokoch minulého storočia spolu s Vladimírom Juklom, ktorý zomrel minulý rok prvého mája, rozvinul činnosť Laického apoštolského hnutia. To bolo základom pre neskoršie Hnutie kresťanských rodín na Slovensku, Hnutie kresťanských spoločenstiev mládeže (terajšie Združenie kresťanských spoločenstiev mládeže) a eRko – Hnutie kresťanských spoločenstiev detí. Od čias pôsobenia Svätého Otca Jána Pavla II. v Krakove ako arcibiskupa boli blízkymi priateľmi.
Je autorom kníh spomienok ...to nás zachránilo s podtitulom Brainwashing – vymývanie mozgu, ku ktorej Ján Pavol II. vlastnou rukou dopísal: „MUDr. Silvestrovi Krčmérymu, ktorý vydal svedectvo Kristovi a Cirkvi s požehnaním Ján Pavol II. 11.IV.1995“ a Vo väzniciach a táboroch. Písal denníky, publikoval v lekárskych časopisoch. Ján Pavol II. mu v roku 1991 udelil Rad sv. Silvestra. V roku 1998 ho ocenila Trnavská univerzita titulom doctor honoris causa. O dva roky na to získal Cenu Jána Langoša. Prvého januára 2013 dostal najvyššie štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. Ocenenie im udelil pri príležitosti 20. výročia vzniku SR prezident Ivan Gašparovič. Ocenenie získal za mimoriadne celoživotné úsilie pri obrane demokracie, ľudských práv a náboženských slobôd. Verejnosť spoznala vlani v máji aj novú publikáciu s doteraz knižne nevydanými osobnými spomienkami na Silvestra Krčméryho.