ÚPN vyjadruje sústrasť k úmrtiu Jána Chryzostoma kardinála Korca

Ústav pamäti národa na čele s predsedom Správnej rady Ondrejom Krajňákom v súvislosti s úmrtím J. Em. Jána Chryzostoma kardinála Korca, nitrianskeho emeritného biskupa vyslovuje úprimnú sústrasť jeho najbližšej rodine, Katolíckej Cirkvi na Slovensku, Nitrianskej diecéze, priateľom a známym. V Jánovi Chryzostomovi kardinálovi Korcovi stráca Slovensko vzor nezlomnej viery, bojovníka a odporcu voči totalitnému režimu, oddaného služobníka Cirkvi a súčasne pokorného a skromného hrdinu. Nech odpočíva v pokoji.

Nitriansky emeritný biskup, kardinál Ján Chryzostom Korec zomrel 24. októbra v Nitre vo veku 91 rokov. Narodil 22. januára 1924 v Bošanoch. Dňa 15. septembra 1939 vstúpil v Ružomberku do rehole jezuitov. V roku 1944 maturoval na Gymnáziu v Kláštore pod Znievom, kam chodil ako externý študent. Od roku 1945 študoval na Filozofickom inštitúte Spoločnosti Ježišovej v Brne. Potom odišiel do Trnavy, kde pomáhal v redakcii Posla a študoval štvorročnú teológiu. Po likvidácii reholí a kláštorov v roku 1950 bol spolu s rehoľnými spolubratmi internovaný od 14. apríla 1950 v Jasove, potom v Podolínci a od 20. septembra 1950 v Pezinku. Odtiaľto bol donútený odísť do civilného života. V tom istom roku (1. októbra 1950) bol tajne vysvätený v Rožňave za kňaza a po uväznení a internovaní takmer všetkých oficiálnych biskupov, bol ako 27-ročný 24. augusta 1951 tajne vysvätený za biskupa, otcom biskupom Pavlom Hnilicom. Konsekrácia sa uskutočnila na základe rozsiahlych fakúlt Svätého Otca Pia XII. pre naše krajiny.

Biskupskú službu však nemohol vykonávať verejne. Po celý tento čas pracoval ako robotník. V tomto období oprávnene desať rokov každý deň očakával, že príde pre neho Štátna bezpečnosť, ako sa to stalo v mnohých prípadoch jeho spolubratom v reholi, či diecéznym kňazom alebo veriacim laikom. O to viac, že vedeli o ňom, že je biskup a vyvíja aktívnu apoštolskú činnosť, ba i tajne ordinuje kňazov. Bolo to však, ako sám spomína, obdobie preniknuté nádejou a dôverou v Boha. Dňa 11. marca 1960 bol zaistený a 21. mája odsúdený ako vlastizradca – pre náboženskú činnosť medzi študentmi na 12 rokov väzenia, ktoré prežil v neľudských podmienkach s mnohými kňazmi v Prahe na Pankráci, Ruzyni a Valdiciach. Z väzenia sa vrátil 24. Februára 1968 s podlomeným zdravím. Napriek tomu sa zapojil do nadšenej obnovy náboženského života.

Dňa 8. júla 1969 ho prijal na osobitnej audiencii pápež Pavol VI., ktorý na údiv mnohých odovzdal „tajnému" biskupovi Korcovi svoje biskupské insígnie. Po návrate do vlasti však nedostal súhlas zo strany štátu k pastorácii, a preto pokračoval v práci ako robotník, naposledy ako opravár výťahov v Petržalke. I v tejto situácii nezostal nečinný. Kontakt s mladými ľuďmi, apoštolát v rôznej forme, ale i bohatá literárna činnosť mu vyplnili každú voľnú chvíľu. Vo svojich dielach sa javí ako teológ, filozof, historik, etik a sociológ. V širokej palete jeho diel sa objavujú práce ako aktuálne diskusie s prírodnými vedami, ktoré často prekračujú svoju vedeckú kompetenciu a prispievajú k dezinformácii v základných životných otázkach. Ako veľký znalec ľudskej duše sa zamýšľa nad pôvodom človeka a jeho životnou cestou. Súčasne tvorí aktuálne práce, týkajúce sa problémov náboženského života a Katolíckej cirkvi na Slovensku. V množstve asi šesťdesiatich diel pomerne veľkého rozsahu má popredné miesto duchovná literatúra.

Zmena spoločenského systému po roku 1989 zasiahla aj do jeho života. Dňa 7. januára 1990 sa stal rektorom Kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda v Bratislave. Významným okamihom jeho života sa stal 6. február 1990, keď na výslovnú žiadosť Svätého Otca Jána Pavla II. bol menovaný za nitrianskeho diecézneho biskupa. Kánonicky správu diecézy prevzal 22. februára 1990 a požehnane ju spravoval do 16. júla 2005. Dňa 28. júna 1991 ho v konzistóriu ustanovil pápež Ján Pavol II. za kardinála. Menovanie bolo ohlásené na všeobecnej audiencii 29. mája 1991. Ján Chryzostom kardinál Korec bol prvým predstaviteľom slovenskej cirkevnej provincie, ktorému sa dostalo vďaka osobným kvalitám takej cti, že sa stal členom kardinálskeho kolégia. Ako emeritný biskup býval až do svojho úmrtia v Nitre. Počas tohto obdobia poskytol aj Ústavu pamäti národa vzácne video svedectvo o období neslobody.

Medzi najvýznamnejšie diela kardinála Korca patria O pôvode človeka (1949), O kompetencii vied, Nad vznikom a vývojom života (1971), Záchrana v Kristovi (1982), Úvahy o človeku (1986), Vo svetle blahozvesti (1985), Kristov kňaz, O poslaní kňaza, Cirkev uprostred problémov, Cirkev v rozvoji (všetky 1987). Ťažkým obdobím Cirkvi na Slovensku sa zaoberá jeho trojzväzkové dielo Od barbarskej noci, preložené bolo do poľštiny, taliančiny, nemčiny, angličtiny a francúzštiny. Veľká časť diel kardinála Korca počas bývalého režimu vyšla v samizdatoch. Niektoré rukopisy sa dostali do zahraničia a vyšli knižne v Kanade, u slovenských jezuitov v Cambridge, v Ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme, v Rakúsku a v Poľsku.

Jeho vedecká činnosť, osobná statočnosť, neochvejná obrana dôstojnosti človeka, slobody a identity slovenského národa, jeho kresťanských základov a tradícií, bola ocenená aj troma čestnými doktorátmi univerzít USA. V roku 1993 mu bolo udelené vysoké francúzske vyznamenanie Čestnej légie. Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre v roku 1998 mu ako prvému udelila čestný doktorát.

18. 5. 1986 – UNIVERZITA NOTRE DAME, INDIANA, USA "Čestný doktorát práv"

22. 2. 1992 – SACRED HEART UNIVERSITY BRIDGEPORT, STATE OF CONNECTICUT "Doctor Humane Letters – Honoris Causa"

3. 7. 1993 – Francois Mitterand – prezident Francúzskej republiky "Rad čestnej légie II. stupňa"

12. 11. 1993 – THE CATHOLIC UNIVERSITY OF AMERICA, WASHINGTON – "Doctor Humane Letters"

16. 12. 1994 – MATICA SLOVENSKÁ, MARTIN "Cena Štefana Moyzesa"

31. 8. 1995 – Michal Kováč – prezident Slovenskej republiky "Rad Ľudovíta Štúra I. triedy"

24. 10. 1997 – MATICA SLOVENSKÁ, MARTIN "Pamätná medaila Štefana Moyzesa"

10. 12. 1997 – SLOVENSKÉ NÁRODNÉ STREDISKO, BRATISLAVA "Pre ľudské práva" – strieborná medaila za rozvoj a ochranu ľudských práv 12. 4. 1998 – UNVIERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA, NITRA "Doctor honoris causa"

3. 9. 1998 – NÁRODNÉ LITERÁRNE CENTRUM, BRATISLAVA – medaila "Cyrila a Metoda" za zušľachtenie slovenského písomníctva 22. 1. 1999 – MATICA SLOVENSKÁ, MARTIN – najvyššie matičné vyznamenanie "Zlatá medaila MS sv. Cyrila a Metoda"

6. 10. 2003 – UNIVERZITA KARDINÁLA STEFANA WYSZYŃSKÉHO, VARŠAVA – čestný doktorát za výsledky vo filozofii a v teológii, najmä v dialógu s marxizmom 26. 1. 2004 – UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA, NITRA – Zlatá kniha, najvyššie ocenenie univerzity 22. 11. 2004 – TRNAVSKÁ UNIVERZITA, TRNAVA – "Doctor honoris causa"

21. 1. 2009 – KATOLÍCKA UNIVERZITA, RUŽOMBEROK – "Doctor honoris causa"

23. 1. 2014 - UNIVERZITA, LIVERPOOL, VEĽKÁ BRITÁNIA - Čestný doktorát

Pri príležitosti 25. výročia sviečkovej manifestácie ďakuje Predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák kardinálovi Jánovi Chrizostomovi Korcovi za jeho príkladné postoje v zápase o slobodu a zachovanie ľudských a kresťanských hodnôt.

Foto: Stanislav Labjak, ÚPN