ÚPN si pripomenul Sviečkovú manifestáciu spomienkovými aktivitami

Spomienkovými aktivitami na Sviečkovú manifestáciu, ako jeden z najvýznamnejších verejných prejavov odporu voči komunistickému režimu v bývalom Československu, si ÚPN v spolupráci s Fórom kresťanských inštitúcií, ďalšími organizátormi a širokou verejnosťou pripomenuli 27. výročie jej konania v Bratislave.

Jednou z nich bola aj projekcia dokumentárneho filmu z dielne ÚPN „Sviečková manifestácia" uskutočnená 25. marca 2015 predpoludním v Dome Quo Vadis. Po projekcii si na udalosti spred 27 rokov zaspomínali priami účastníci manifestácie Július Brocka, Ľudmila Tollarovičová, Tibor Novotka, Anton Selecký a Marián Gula. Diskusiu s verejnosťou moderoval historik Patrik Dubovský.

Podvečer sa počas spomienkového zhromaždenia na Hviezdoslavovom námestí prítomným prihovoril aj predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák slovami, v ktorých v súvislosti so Sviečkovou manifestáciou zdôraznil aj aktuálnosť významu a poslania Ústavu pamäti národa pre dnešnú dobu. Ako okrem iného povedal: „Prioritou ÚPN je uctiť si aj Deň zápasu za ľudské práva a náboženskú slobodu, ktorým si v súčasnosti pripomíname sviečkovú manifestáciu, ako jedno z najvýznamnejších vystúpení občanov a zvlášť katolíckych veriacich proti komunistickému režimu v bývalom Československu. ÚPN v minulom roku pripravil pre študentov stredných a vysokých škôl sériu informačných letákov, medzi ktorými je jeden venovaný aj Bratislavskému Veľkému piatku. Moja vďaka preto patrí aj tým mnohým menej známym, vyšetrovaným, zbitým a od prúdov vodného dela premočeným účastníkom manifestácie. Teda všetkým tým, ktorí pred 27 rokmi s odvahou stáli iba so zažatými sviecami oproti ozbrojeným príslušníkom vtedajšej Verejnej bezpečnosti, symbolizujúcej komunistickú totalitnú moc." Nezabudol zdôrazniť aj ďalší význam pripomínania si medzníkov totality: „Aby už nikdy netiekla krv pre rozdielne politické názory alebo náboženské presvedčenie. Je v záujme našej spoločnosti, aby toto protestné zhromaždenie občanov, ktoré si dnes pripomíname, bolo navždy zapísané ako nezmazateľný medzník v novodobej histórii slovenského národa, aby sviečková manifestácia bola pre Slovákov trvalým symbolom odporu proti komunistickému režimu," dodal.

Dozvuky spomienky na Sviečkovú manifestáciu sa uskutočnia aj 26. marca 2015 v podobe opakovanej projekcie dokumentárneho filmu a následnej diskusie s pamätníkmi v Dome Quo Vadis, ktorá je určená predovšetkým pre študentov stredných škôl. ÚPN pripravil v priestoroch Poľského inštitútu aj tradičný diskusný večer pod titulom Posol nádeje Ján Pavol II. a Slovensko.

Bratislavská sviečková manifestácia z 25. marca 1988 vstúpila do dejín ako jeden z najvýznamnejších verejných prejavov odporu voči komunistickému režimu v bývalom Československu. Manifestáciu za náboženské slobody a ľudské práva zorganizovali ľudia z prenasledovaných katolíckych spoločenstiev. Požadovali vymenovanie katolíckych biskupov pre neobsadené slovenské diecézy, úplnú náboženskú slobodu a tiež dodržiavanie ľudských práv. Tým pôvodne náboženské podujatie získalo širší občiansky rozmer. Na manifestáciu na Hviezdoslavovo námestie prišlo približne 2 000 ľudí, ďalšie tisíce boli v priľahlých uličkách. Počas zhromaždenia neodzneli žiadne prejavy, manifestujúci vyjadrili svoj odpor horiacimi sviečkami a modlitbami. Štátna polícia reagovala násilím, proti manifestujúcim použila obušky a vodné delá. Desiatky ľudí, vrátane tých, ktorí sa v centre Bratislavy ocitli náhodou, zatkli a dlhé hodiny vypočúvali. Hlavných organizátorov - Jána Čarnogurského, Vladimíra Jukla a ďalších predstavitelia štátnej moci celý piatok zadržiavali, aby im zabránili pripojiť sa k zhromaždeniu. Františka Mikloška prepustili až po 48 hodinách, biskupa Jána Korca a Silvestra Krčméryho polícia v ten deň strážila doma. Policajný zásah proti tichej modlitbovej manifestácii vyvolal v demokratickom svete odpor. Správu o bratislavskej udalosti vysielali BBC, Hlas Ameriky, Slobodná Európa či Vatikánsky rozhlas. Domáca štátna propaganda dala uverejniť správu o údajne neúspešnom pokuse niektorých jednotlivcov zneužiť náboženské cítenie ľudí. Bratislavská sviečková manifestácia z 25. marca 1988 vstúpila do dejín ako jeden z najvýznamnejších verejných prejavov odporu voči komunistickému režimu v bývalom Československu.

Foto: Štefan Badura (ÚPN)

Vytlačiť