Spomienka na protikomunistickú vzburu v Levoči

Predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák sa 23. júna 2014 zúčastnil na pietnej spomienke pri príležitosti 65. výročia protikomunistickej vzbury v Levoči. Krajňák spolu s predstaviteľmi mesta Levoča, miestneho dekana Mons. Františka Dlugoša, zástupcami organizácie Politickí väzni - Zväz protikomunistického odboja a ďalšími hosťami za účasti obyvateľov sa zúčastnili na slávnostnej sv. omši v miestnom farskom chráme sv. Jakuba, po ktorej položili vence a kytice k pamätnej tabuli venovanej udalostiam spojeným s Levočskou vzburou.

Súčasťou spomienky bolo aj následné diskusné fórum s mládežou v priestoroch mestského divadla a spomienky priamych účastníkov vzbury. Mnohí zo zúčastnených si spomenuli na napätie, ktoré v Levoči panovalo počas príprav na Levočskú púť v roku 1949, ktorú chceli komunisti prekaziť. Všetko vyvrcholilo pustením fámy o údajnom zatýkaní vtedajšieho levočského dekana Vojtasa. Komunistami vyprovokovaná reakcia zhromaždených Levočanov a obyvateľov okolitých obcí znamenala následný kolotoč perzekúcií, zatýkania, väznenia, brutálne vedených výsluchov plných vyhrážok, surových nadávok a bitiek.

Pri spomínaní na tie chvíle Krajňák vo svojom príhovore okrem iného povedal: „Mal som to šťastie pre ÚPN nakrúcať svedectvo pani Vojtasovej, gazdinej pána dekana Jozefa Vojtasa a tiež mnohé ďalšie svedectvá, ktoré živo popisujú udalosti statočných veriacich, ktorí sa rozhodli brániť svojho dekana. Len ťažko sa dá opísať, akému prenasledovaniu boli vystavení aj ich rodinní príslušníci. Deti bez rodičov, manželky bez živiteľov rodiny. Boli aj takí, ktorí boli poslaní na viacmesačný pobyt do pracovných táborov nútených prác. Keďže nemali rozsudok, nemohli žiadať o rehabilitáciu a čiastočné odškodnenie.“ V závere poďakoval Levočanom za pripomínanie si príkladu svedectva viery svojich spoluobčanov, ktorých postoje a príklad môžu slúžiť ako memento aj pre dnešnú a budúce generácie.

Po násilnom uchopení moci vo februári 1948 sústredili komunisti svoj boj zvlášť proti kresťanom a hlavne proti Katolíckej cirkvi, ktorá mala veľký vplyv na obyvateľov na Slovensku. Prenasledovali kňazov, biskupov, zrušili cirkevné ustanovizne, školy, spolky, obmedzili katolícku tlač, zabrali majetky. Napokon si z Cirkvi chceli urobiť poslušný nástroj na presadzovanie svojej komunistickej politiky. Keď vedenie KSČ zistilo, že Cirkev len tak ľahko nátlaku nepodľahne, rozhodli sa rozložiť ju vnútorne. K vnútornému rozkladu málo slúžiť hnutie z pokrokových katolíkov tzv. Katolícka akcia. Od 15. júna do 15. júla 1949 došlo na 60 miestach k vzájomným stretom medzi jednotkami bezpečnosti, či štátnymi úradmi a občanmi. Vzbury v 34 obciach znamenali trestné oznámenia na 1136 osôb, z nich odsúdených bolo 467. Celková výška trestov predstavovala 547 rokov. Medzi prvé komunistami vyprovokované akcie patrili i udalosti v Levoči 25. – 26. júna 1949. Odplatou za to boli už 1. júla expresne vyhlásené prvé rozsudky pre zločin vzbury. Mária Vilkovská 10 rokov, Štefan Onderuš 8 rokov, Mária Neupauerová 7 rokov (odvolací súd znížil na 5 rokov), Michal Suchý 3 roky, Rudolf Jurík 4 roky atď. 1. októbra 1949 nasledovali ďalšie tresty pre 43 ľudí, medzi nimi aj mladistvých. Tresty od 6 mesiacov do 7 rokov.

Vytlačiť