Sovietsky disident Pavel Litvinov sa stretol s prezidentom aj poslankyňami

Pavla Litvinova, jedného z hlavných hostí ôsmeho ročníka Festivalu slobody, prijal v stredu 7. novembra prezident Andrej Kiska. O dva dni neskôr, v piatok 9. novembra sa tento významný sovietsky disident a ľudskoprávny aktivista na pôde Národnej rady SR stretol aj s predsedníčkou parlamentného výboru pre ľudské práva Annou Verešovou a poslankyňou NR SR Veronikou Remišovou. Vystúpil tiež v diskusii na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.

Pavel Litvinov navštívil Slovensko na pozvanie Ústavu pamäti národa ako hosť Festivalu slobody, počas ktorého vystúpil spolu s Joannou Helander a Zoltánom Bíróom na diskusii Za vašu a našu slobodu, aby hovorili o svojich skúsenostiach s totalitou sovietskeho bloku. Všetci traja v roku 1968 otvorene protestovali proti okupácii Československa a za vyjadrenie názoru sa vo svojich krajinách – v Sovietskom zväze, Poľsku a Maďarsku – dočkali prenasledovania a potrestania. Ich odvahu ocenil Ústav pamäti národa ďakovnými listami a odovzdaním pamätných medailí, ktoré prevzali z rúk podpredsedu Správnej rady ÚPN Jána Pálffyho.

Pavel Litvinov

Pavel Litvinov sa narodil v Moskve v roku 1940 ako vnuk Maxima Litvinova, ktorý bol v 30. rokoch ľudovým komisárom zahraničných vecí a neskôr sovietskym veľvyslancom v Spojených štátoch amerických. Študoval matematiku a fyziku na Moskovskej štátnej univerzite, potom nastúpil na Akadémiu vied a prednášal fyziku na chemicko-technologickom ústave.

V roku 1965 sa začal angažovať na podporu spisovateľov Andreja Siňavského a Julia Daniela. Ich zatknutie a väznenie viedlo k vzniku novej vlny moskovského disidentského hnutia a Pavel Litvinov sa stal jednou z jeho významných postáv. Písal knihy a správy o procesoch s disidentmi a niektoré z nich – okrem toho, že kolovali v Sovietskom zväze ako samizdaty – vyšli aj na Západe. Na prelome rokov 1967 a 1968 prišiel o prácu.

Sovietski disidenti s istou nádejou sledovali vývoj Pražskej jari v Československu, no Pavel Litvinov patril medzi tých, ktorí sa obávali, že demokratizačný proces vyvolá reakciu vedenia Sovietskeho zväzu, a niekoľko mesiacov sa medzi disidentmi diskutovalo o protestoch proti prípadnej intervencii.

Pavel Litvinov sa o invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa dozvedel v byte Larisy Bogorazovej, s ktorou mal ísť na proces s Anatolijom Marčenkom zadržaným za list podporujúci Pražskú jar. V rozhodnutí protestovať proti invázii ho utvrdili niekoľkí známi, ktorých stretol na súde. 25. augusta 1968 protestoval spolu s ďalšími siedmimi disidentmi na Červenom námestí v Moskve, držiac transparenty s nápismi v ruštine a češtine, medzi ktorými bolo aj známe heslo Za vašu a našu slobodu. Po niekoľkých minútach protestujúcich napadli príslušníci KGB, ktorí ich zbili a zadržali.

Pavel Litvinov bol za účasť na demonštrácii odsúdený na päť rokov vyhnanstva na Sibíri, kde pracoval v baniach ako elektrikár. Po návrate sa pod tlakom KGB rozhodol emigrovať, usadil sa v New Yorku a vrátil k akademickej práci. Až do súčasnosti vystupuje na obranu ľudských práv.

Prezident Andrej Kiska prijal Pavla Litvinova v stredu 7. novembra 2018

Prezident Andrej Kiska prijal Pavla Litvinova v stredu 7. novembra 2018

Foto: www.prezident.sk

 Pavel Litvinov sa v Národnej rade stretol s poslankyňou Veronikou Remišovou (vľavo) a predsedníčkou parlamentného výboru pre ľudské práva Annou Verešovou (vpravo)

Pavel Litvinov sa v Národnej rade stretol s poslankyňou Veronikou Remišovou (vľavo) a predsedníčkou parlamentného výboru pre ľudské práva Annou Verešovou (vpravo)

Pavel Litvinov sa v Národnej rade stretol s poslankyňou Veronikou Remišovou (napravo od Pavla Litvinova) a predsedníčkou parlamentného výboru pre ľudské práva Annou Verešovou (naľavo od Pavla Litvinova)

Pavel Litvinov sa v Národnej rade stretol s poslankyňou Veronikou Remišovou (napravo od Pavla Litvinova) a predsedníčkou parlamentného výboru pre ľudské práva Annou Verešovou (naľavo od Pavla Litvinova)

Foto: Archív Veroniky Remišovej

Vytlačiť