RÓBERT LETZ: Slovenský zlatý orol a jeho samizdaty

Slovenský zlatý orol predstavuje originálny pokus o vytvorenie nezávislej mládežníckej organizácie na základe priateľstva, lásky k prírode, humanizmu a slovenského patriotizmu. Založil ho pôvodne skaut Ján Manas v Prievidzi v roku 1947 pod názvom Zlatý orol. Po likvidácii skautingu v roku 1949 a vytvorením jednotnej organizácie Československý zväz mládeže sa veľká časť mládeže nezmierila s daným stavom. V tom čase už Zlatý orol existoval dva roky a vyvíjal úspešnú činnosť. Podarilo sa mu preniknúť aj na Moravu. Preto sa v roku 1950 názov zmenil na Slovenský zlatý orol a Moravský zlatý orol. Pritom sa zachoval ústredný názov Zlatý orol. Moravský zlatý orol od roku 1951 prestal vyvíjať činnosť, preto ostal iba Slovenský zlatý orol. Slovenský zlatý orol, vedený J. Manasom, vydával v rokoch 1948 – 1956 štyri periodické samizdaty Táborák, Perute Bratislavy, Bystrina a Orolský smerník. Ťažiskovým bol časopis Táborák, ktorý bol ústredným časopisom Slovenského zlatého orla, ostatné časopisy si vydávali miestne družiny. Počtom vydaných periodických samizdatov sa Slovenský zlatý orol v danej dobe zaradil na prvé miesto na Slovensku. Z hľadiska obsahového zamerania samizdatov Slovenského zlatého orla by sme ho mohli typologicky zaradiť medzi skautské a trampské samizdaty. Je pozoruhodné, že Slovenský zlatý orol dokázal do samizdatovej tvorby zapojiť aj mladých ľudí – politických väzňov v jáchymovskom tábore Rovnost. Primárnym cieľom Slovenského zlatého orla neboli politické aktivity, ani násilné formy odporu, ale život v nádeji na pozitívnu zmenu, ktorú spájali s pádom komunistického režimu.