Reakcia predsedu Správnej rady ÚPN Ivana A. Petranského na zavádzajúce tvrdenia Mariána Balázsa

Predseda Zboru poradcov predsedníčky vlády Marián Balázs po tlačovej konferencii Ústavu pamäti národa, ktorá sa uskutočnila v utorok 20. decembra 2011 a na ktorej sme zhodnotili rok 2011 a predstavili priority ústavu na rok 2012, sebe vlastným spôsobom reagoval na prezentované fakty. Moju osobu obvinil z klamstva, pričom však sám najlepšie vie, kto nehovorí pravdu. Neznížim sa na jeho úroveň a nebudem preto používať jazyk, aký používa on, ani skúmať, aká je kvalifikácia pána Balázsa na vykonávanie jeho funkcie. Pozrime sa, aká je skutočnosť.

Komisia, ktorá pripravovala nový zákon o ÚPN (a ktorého primárnym cieľom je dosiahnuť personálne preobsadenie orgánov ústavu) pozostávala zo zástupcov politických strán vládnej koalície a tzv. expertov. Časť z nich, ako správne tvrdí M. Balázs, skutočne pracuje v ÚPN alebo je v orgánoch ústavu, nehovorí však, že ústav nereprezentovali a že vystupovali len ako súkromné osoby. Ani jeden z členov nebol ústavom poverený, a preto ho ani nemohol zastupovať. Pán Balázs taktiež zámerne nehovorí o tom, že sa do komisie dostali iba vďaka tomu, že sú členmi strán, ktoré tvorili koalíciu, resp. vďaka osobným väzbám na okolie premiérky. Ústav nikdy nebol oficiálne pozvaný k účasti v pracovnej komisii a nikdy žiadneho svojho zamestnanca ani člena orgánov nepoveril účasťou v komisii.

Šéfporadca predsedníčky vlády ďalej uvádza: „Ak chce pán Petranský naznačiť, že nemal možnosť dozvedieť sa o činnosti pracovnej skupiny, tak je to predovšetkým jeho vizitka, vizitka jeho práce a pracovných vzťahov. V normálne fungujúcej inštitúcii pri takomto silnom zastúpení v pracovnej skupine má šéf všetky potrebné informácie. Je zarážajúce, ak on ich nemal.“ Sám však veľmi dobre vie, že komisia na svoju činnosť uvalila prísne informačné embargo, keďže sa už v počiatkoch dohodla, že „komisári“ o svojom pôsobení nebudú nikoho informovať. S takýmto postojom boli konfrontovaní viacerí novinári, pracovníci ÚPN či jeho správna rada. Ako inak, než úplným informačným embargom, si môže súdny človek vysvetliť postoj člena komisie a podpredsedu Správnej rady ÚPN J. Ondriaša, ktorý odmietol informovať Správnu radu ÚPN o činnosti komisie, aj keď bol o to členmi rady požiadaný? Ako inak, než úplným informačným embargom, si možno vysvetliť skutočnosť, že na moju požiadavku o sprístupnenie informácií (podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám) mi z Úradu vlády SR prišla odpoveď, ktorá vyráža dych? Odpoveď, s odvolaním sa na pána Balázsa, totiž úplne vážne tvrdí, že sa z rokovaní komisie pripravujúcej nový zákon nerobili žiadne zápisnice (!) a že komunikácia prebiehala iba elektronicky, pričom sa však žiaden e-mail nezachoval (!). Pokiaľ by tomu tak však naozaj bolo, je to alarmujúce. Nerobiť si záznam z rokovaní a stratiť celú elektronickú komunikáciu totiž nevrhá priaznivé svetlo na organizačné zabezpečenie práce komisie a pána Balázsa zvlášť, keďže jej činnosť koordinoval. Veľmi zlé svetlo to taktiež vrhá aj na zámery a deklarované ciele komisie. Na tomto mieste by som si preto dovolil pána Balázsa parafrázovať: je preto na mieste otázka, aké pracovné vzťahy si pán Balázs v rámci komisie vytvoril a ako ju viedol?

Pán Balázs v závere svojej, pre mňa nepochopiteľnej, reakcie spochybňuje skutočnosť, že s iniciatívou na zriadenie Múzea zločinov komunizmu prišiel Ústav pamäti národa v spolupráci s ďalšími organizáciami (Fórum kresťanských inštitúcií, Konfederácia politických väzňov Slovenska). Do jeho pozornosti si preto dovolím dať našu internetovú stránku, na ktorej sa dočíta, že sa táto iniciatíva zrodila symbolicky v deň spomienky na prepustenie posledných politických väzňov komunistického režimu 25. novembra 2010 a nie v roku 2011, kedy o zriadení múzea začala verejne hovoriť aj predsedníčka vlády.

Z reakcie pána Balázsa cítiť veľkú mieru jeho vlastnej spokojnosti s tým, ako sa mu „brilantne“ podarilo odvrátiť pozornosť od podstaty problému, ktorým je snaha dosiahnuť personálne preobsadenie orgánov ÚPN. Iste, pán Balázs je zdatný „komunikátor“ a v dnešnom svete, v ktorom je neraz podstatnejšia forma ako obsah, takýto postoj zväčša slávi úspech. Verím však, že si ľudia dokážu na prácu a zámery komisie i na nový zákon o ÚPN, ktorý vláda schválila 7. decembra 2011, vytvoriť vlastný názor.

Ivan A. Petranský
predseda Správnej rady ÚPN

Vytlačiť