Na hlavnú stránku Ústavu pamäti národa

Reakcia predsedu Správnej rady ÚPN Ivana A. Petranského na zavádzajúce tvrdenia Mariána Balázsa

Predseda Zboru poradcov predsedníčky vlády Marián Balázs po tlačovej konferencii Ústavu pamäti národa, ktorá sa uskutočnila v utorok 20. decembra 2011 a na ktorej sme zhodnotili rok 2011 a predstavili priority ústavu na rok 2012, sebe vlastným spôsobom reagoval na prezentované fakty. Moju osobu obvinil z klamstva, pričom však sám najlepšie vie, kto nehovorí pravdu. Neznížim sa na jeho úroveň a nebudem preto používať jazyk, aký používa on, ani skúmať, aká je kvalifikácia pána Balázsa na vykonávanie jeho funkcie. Pozrime sa, aká je skutočnosť.

Komisia, ktorá pripravovala nový zákon o ÚPN (a ktorého primárnym cieľom je dosiahnuť personálne preobsadenie orgánov ústavu) pozostávala zo zástupcov politických strán vládnej koalície a tzv. expertov. Časť z nich, ako správne tvrdí M. Balázs, skutočne pracuje v ÚPN alebo je v orgánoch ústavu, nehovorí však, že ústav nereprezentovali a že vystupovali len ako súkromné osoby. Ani jeden z členov nebol ústavom poverený, a preto ho ani nemohol zastupovať. Pán Balázs taktiež zámerne nehovorí o tom, že sa do komisie dostali iba vďaka tomu, že sú členmi strán, ktoré tvorili koalíciu, resp. vďaka osobným väzbám na okolie premiérky. Ústav nikdy nebol oficiálne pozvaný k účasti v pracovnej komisii a nikdy žiadneho svojho zamestnanca ani člena orgánov nepoveril účasťou v komisii.

Šéfporadca predsedníčky vlády ďalej uvádza: „Ak chce pán Petranský naznačiť, že nemal možnosť dozvedieť sa o činnosti pracovnej skupiny, tak je to predovšetkým jeho vizitka, vizitka jeho práce a pracovných vzťahov. V normálne fungujúcej inštitúcii pri takomto silnom zastúpení v pracovnej skupine má šéf všetky potrebné informácie. Je zarážajúce, ak on ich nemal.“ Sám však veľmi dobre vie, že komisia na svoju činnosť uvalila prísne informačné embargo, keďže sa už v počiatkoch dohodla, že „komisári“ o svojom pôsobení nebudú nikoho informovať. S takýmto postojom boli konfrontovaní viacerí novinári, pracovníci ÚPN či jeho správna rada. Ako inak, než úplným informačným embargom, si môže súdny človek vysvetliť postoj člena komisie a podpredsedu Správnej rady ÚPN J. Ondriaša, ktorý odmietol informovať Správnu radu ÚPN o činnosti komisie, aj keď bol o to členmi rady požiadaný? Ako inak, než úplným informačným embargom, si možno vysvetliť skutočnosť, že na moju požiadavku o sprístupnenie informácií (podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám) mi z Úradu vlády SR prišla odpoveď, ktorá vyráža dych? Odpoveď, s odvolaním sa na pána Balázsa, totiž úplne vážne tvrdí, že sa z rokovaní komisie pripravujúcej nový zákon nerobili žiadne zápisnice (!) a že komunikácia prebiehala iba elektronicky, pričom sa však žiaden e-mail nezachoval (!). Pokiaľ by tomu tak však naozaj bolo, je to alarmujúce. Nerobiť si záznam z rokovaní a stratiť celú elektronickú komunikáciu totiž nevrhá priaznivé svetlo na organizačné zabezpečenie práce komisie a pána Balázsa zvlášť, keďže jej činnosť koordinoval. Veľmi zlé svetlo to taktiež vrhá aj na zámery a deklarované ciele komisie. Na tomto mieste by som si preto dovolil pána Balázsa parafrázovať: je preto na mieste otázka, aké pracovné vzťahy si pán Balázs v rámci komisie vytvoril a ako ju viedol?

Pán Balázs v závere svojej, pre mňa nepochopiteľnej, reakcie spochybňuje skutočnosť, že s iniciatívou na zriadenie Múzea zločinov komunizmu prišiel Ústav pamäti národa v spolupráci s ďalšími organizáciami (Fórum kresťanských inštitúcií, Konfederácia politických väzňov Slovenska). Do jeho pozornosti si preto dovolím dať našu internetovú stránku, na ktorej sa dočíta, že sa táto iniciatíva zrodila symbolicky v deň spomienky na prepustenie posledných politických väzňov komunistického režimu 25. novembra 2010 a nie v roku 2011, kedy o zriadení múzea začala verejne hovoriť aj predsedníčka vlády.

Z reakcie pána Balázsa cítiť veľkú mieru jeho vlastnej spokojnosti s tým, ako sa mu „brilantne“ podarilo odvrátiť pozornosť od podstaty problému, ktorým je snaha dosiahnuť personálne preobsadenie orgánov ÚPN. Iste, pán Balázs je zdatný „komunikátor“ a v dnešnom svete, v ktorom je neraz podstatnejšia forma ako obsah, takýto postoj zväčša slávi úspech. Verím však, že si ľudia dokážu na prácu a zámery komisie i na nový zákon o ÚPN, ktorý vláda schválila 7. decembra 2011, vytvoriť vlastný názor.

Ivan A. Petranský
predseda Správnej rady ÚPN

Vytlačiť