Príbeh pamätníka Ján Bajtoš (1937)

„Mladá generácia nech si všíma, kto je demokrat vo svojom vnútri, nie navonok, a to zistí podľa jeho konania. Nech si všímajú charakter ľudí, s ktorými spolupracujú, aby neverili hochštaplerom, čo všetko sľubujú a všetko vedia. Nech užívajú svoj zdravý rozum a prídu aj k dobrým záverom.“

  • narodil sa 24. júna 1937 v Spišskom Štvrtku, pochádzal z rodiny roľníka;
  • v Spišskom Štvrtku vychodil ľudovú školu, na Jedenásťročnú strednú školu (gymnázium) nastúpil do Levoče;
  • 13. apríla 1954 bol v triede na gymnáziu v Levoči zadržaný, bola mu vykonaná domová prehliadka a bol odvezený do Krajskej väznice v Košiciach;
  • 11. septembra 1954 bol Krajským súdom v Košiciach odsúdený za diverznú činnosť na jeden a pol roka (protištátna činnosť v skupine s Františkom Javorským);
  • Najvyšší súd Praha mu 30. novembra 1954 pridal pol roka trestu;
  • výkon trestu absolvoval v Ústave pre mladistvých delikventov umiestneného v zámku Zámrsk v obci Zámrsk v okrese Ústí nad Orlicí - na základe amnestie v roku 1955 mu bol trest skrátený;
  • problémové hľadanie zamestnania, nastúpil ku Jáchymovským dolom, pobočka Spišská Nová Ves;
  • 1956, 1957 návrat ku štúdiu na Jedenásťročnej strednej škole v Levoči, ukončil maturitou;
  • 1957 - 1961 študuje na Pedagogickom inštitúte v Martine;
  • žije v Staškove, pôsobí ako učiteľ v Polgrúni na Kysuciach;
  • 1965 sa presťahovali s manželkou a troma deťmi do Spišskej Novej Vsi, sedem mesiacov učil v Tepličke;
  • 1966 získal miesto na ONV ako pracovník na úseku sociálno-právnej ochrany detí a mládeže, jediný nečlen KSČ, v tejto profesii zotrval ďalších 35 rokov;
  • November 1989 prežíval veľmi intenzívne a sám sa podieľal na činnosti VPN v spolupráci opäť i s Františkom Javorským.

Ján Bajtoš sa narodil v roku 1937 v Spišskom Štvrtku ako najstarší syn v rodine roľníka. V rodnej obci vychodil ľudovú školu a pokračoval v štúdiác1h na gymnáziu v Levoči. Vyrastal, ako sám spomína, v ťaživej atmosfére dediny, keď sa začala veľká kampaň presviedčania ľudí na vstup do JRD. Jeho otec sa snažil vstupu odolávať, plniť kontingenty, ktoré boli zámerne nadsadené a často musel od iných mäso, či mlieko kúpiť. Patril ku vzorom v dedine a predstavitelia režimu v päťdesiatych rokoch sa všemožne snažili donútiť týchto roľníkov ku nesplneniu kontingentov, aby ich potom mohli obviniť z porušovania hospodárskych plánov. V tom čase ako mladík vnímajúci tlaky na roľníkov, pod vplyvom počúvania rádia Slobodná Európa a Biela légia , ktoré vyjadrovali nádeje ku zmene systému,mal už vyhranený kritický názor ku vtedajšej politike.

Medzi mladými mužmi v okolí sa vytvorila neformálna skupina podobne zmýšľajúcich, ktorá si zaumienila reagovať nesúhlasne voči systému napríklad zostavovaním a rozširovaním letákov proti socializácii dediny, písaním rôznych hesiel proti zakladaniu družstiev. "Skupina to bola neformálna, nemali sme žiaden názov, len vedeli sme, že sme blízki v našich názoroch na tú brutálnu moc komunistov, ktorí sa snažili nečestným spôsobom a neférovým konaním dotlačiť ľudí do družstva, zobrať im majetok, nenechať nič. Len im život nechať, podrobiť si ich. Pracuj, drž papuľu a buď spokojný a chváľ Lenina a Stalina a Gottwalda a okresného tajomníka strany."Za svojím účelom si nelegálne zabezpečili rozmnožovačku z úradu a tak sa im podarilo po niektorých väčších obciach polepiť niekoľko plagátov. Ich protištátna činnosť bola veľmi skoro odhalená, pán Bajtoš nikdy nepátral po tom, kto ich prezradil, je však presvedčený, že už v začiatkoch boli v skupine nasadení agenti. Mladíci konali na vlastnú päsť, neboli členmi Bielej légie, hoci sa o nej veľa hovorilo. Šepkalo sa, kde sa jej členovia stretávajú a mali aj nejaké kontakty,hovorili i o zbraniach.Podnietení vysielaním zahraničných rádií a informáciami o zmene, ktorá sa má odohrať, o boji za demokratický systém, potrebe vytrvať.Chystali sa byť pripravení, ak by došlo k akémusi otvorenému stretu. S odstupom časupán Bajtoš odsudzoval zasielanie týchto informácií, ktoré veľmi vplývali na mladých ľudí, neuvedomujúc si ďalšie následky ich hrdinských činov. Skupina mladých mužov sa však spolu podieľala i na záškodníckej činnosti v JRD - zapálenie stohu slamy, či spôsobenie výbuchu v kuríne. "Bolo pre mňa takým čiernym dňom, taká odysea sa začala 13. apríla 1954. V predobedňajších hodinách prišli do gymnázia naraz do triedy s pánom vtedajším súdruhom riaditeľom dvaja dobre vypasení chlapi v dlhých kožených kabátoch no a pýtali sa, kto je to súdruh Bajtoš? Však jediný som bol ja, tak som sa postavil. Pôjdete s nami. Zbaľte si veci a pôjdete s nami."Pre šestnásťročného Jána Bajtoša, ktorý sa nerozvážne a naivne podieľal na aktivitách skupiny, sa situácia v okamihu zmenila a nabrala príliš kruté rozmery. Nasledujúce približne štyri mesiace strávil vo vyšetrovacej väzbe a bol podrobený tvrdým výsluchom. V procese Javorský a spol. v septembri 1954 na Krajskom súde v Košiciach za trestný čin združovania proti republike bol odsúdený na jeden a pol roka. Najvyšší súd v Prahe toho istého roku v novembri mu pridal ešte pol roka. Ako mladistvý nastúpil na výkon trestu do Ústavu pre mladistvých delikventov v obci Zámrsk. Tu pracoval ako pomocník v uhoľných baniach až do amnestie v roku 1955, kedy mu bol skrátený trest.

Po návrate domov nebolo ľahké nájsť zamestnanie, nikde nechceli trestaného za protištátnu činnosť, nakoniec sa zamestnal v baniach na pobočke Spišská Nová Ves a pôsobil pri vyhľadávaní uránu na geologických prieskumoch. Jánov otec sa nevedel zmieriť s tým, že syn pre mladícke pochybenia príde o možnosť vzdelania a spoločenského uplatnenia a neúnavne sa pokúšal získať mu povolenieštúdia. Zabezpečil posudky o plnení noriem v baniach a postupne dosiahol, že v roku 1956 mohol jeho syn pristúpiť ku skúške, a neskôr doštudoval gymnázium v Levoči. Po gymnáziu sa mu podarilo absolvovať dvojročný Pedagogický inštitút v Martine a niekoľko rokov pôsobil ako učiteľ v odľahlých oblastiach. V roku 1965 sa presťahovali s manželkou a troma deťmi do Spišskej Novej Vsi a od roku 1966 pracoval na Okresnom národnom výbore ako pracovník na úseku sociálno-právnej ochrany detí a mládeže. Štátna bezpečnosť bola dlhodobo v jeho tieni a pociťoval to napríklad, keď mu ako nespoľahlivému odmietli vydať vodičský preukaz. V tejto profesii zotrval ďalších 35 rokov ako jediný nečlen KSČ. "Trikrát ma preverovala Rada ONV alebo prejednávala, či môžem byť vedúcim oddelenia, keď nie som člen strany. A mňa to raz s prepáčením neviem, nechcem vulgárne povedať, ale naštvalo, a raz za pol roka sme dávali správu o činnosti tohto oddelenia Rade ONV a Plénu ONV. A tam som im napísal, okrem iného teda čo sme robili, tie informácie štatistické, že nikde som nečítal v materiáloch ÚV KSČ zo zasadnutí Ústredného výboru ani zjazdov ani ÚV KSS, ani KNV, Krajského výboru strany KS okresného, aby nečlen strany nemohol byť vedúcim oddelenia. Ba dokonca viem reku o tom, že nečlen strany je aj na ministerstve a vedúci úradník. Odvtedy som mal svätý pokoj s nimi."

November 1989 vnímal veľmi intenzívne, sledoval dianie a veľmi skoro, opäť v spolupráci s Františkom Javorským, podieľal sa na činnosti vznikajúcej VPN, kontaktovali ľudí, zháňali hlasy, burcovali ľudí po závodoch a podnikoch, odstraňovali staré a vytvárali nové štruktúry. Koordinačné centrum VPN ho zvolilo za prednostu Okresného výboru, ale po pár mesiacoch bol odvolaný, keďže odmietol vstúpiť do HZDS. V dôchodkovom veku opäť pocítil krivdu minulosti, keď bol nútený dlhodobo sa sporiť o úpravu dôchodku - išlo o roky čo bol vo výkone trestu, o rehabilitáciu, doklady...

Spracovala: Mgr. Alexandra Grúňová, Referát Oral history, 06/2018

Zdroj:

- Svedectvo pamätníka zaznamenané v roku 2011. Je súčasťou digitálneho archívu Referátu Oral history ÚPN
- Archív ÚPN Bratislava, f. KS ZNB Správa ŠtB Košice, Vyšetrovacie spisy, a. č. V-195

Vytlačiť