Príbeh pamätníka Bernard Pánči (1922 - 2014)

„...to nie je večnosť, to vydržíš.“

• narodil sa 12. septembra 1922 v Bielom Potoku pri Ružomberku;
• v roku 1941 nastúpil do seminára v Spišskej Kapitule a v roku 1946 bol vysvätený za kňaza;
• jeho prvou zastávkou bolo Oravské Veselé, potom Námestovo, Liptovský Mikuláša a hneď nato PTP, nakoľko patril k väčšine katolíckych kňazov, ktorí nepodvolili zmýšľaniu komunistického režimu;
• 13. januára 1958 bol zatknutý a pol roka strávil vo vyšetrovacej väzbe v Žiline;
• dňa 20. júla 1958 zaznel rozsudok - 13 rokov odňatia slobody za spáchanie trestného činu velezrady;
• na slobodu bol prepustený až na druhú amnestiu v roku 1962;
• Bernard Pánči zomrel 19. apríla 2014.

Bernard Pánči sa narodil 12. 9. 1922 v Bielom Potoku pri Ružomberku ako jeden z deviatich detí. V roku 1931 začal chodiť do ľudovej školy v Ružomberku, potom na gymnáziu, kde v roku 1941 zmaturoval. Ešte v júni toho istého roku nastúpil do seminára v Spišskej Kapitule a v roku 1946 bol vysvätený za kňaza. Jeho prvou zastávkou bolo Oravské Veselé, potom Námestovo, Liptovský Mikuláša a hneď nato PTP, nakoľko patril k väčšine katolíckych kňazov, ktorí sa nepodvolili zmýšľaniu komunistického režimu. Zaistený bol 13. 1. 1958, pol roka strávil vo vyšetrovacej väzbe v Žiline a následne bol súdený. Dňa 20. 7. 1958 zaznel rozsudok - 13 rokov odňatia slobody za spáchanie trestného činu velezrady. Pevnú väzbu si odsedel vo Valdiciach u Jičína, kde pracoval ako brúsič skla. Na slobodu bol prepustený až na druhú amnestiu v roku 1962. Následne jeden rok pracoval v Lesostave a potom nastúpil do papierne v Ružomberku ako pomocný skladník. Od 19. 3. 1966 bol 21 rokov farárom v Nižných Ružbachoch, neskôr pôsobil v Matiašovciach na Zamagurí, v Močenku a v Spišskej Kapitule.