Predseda Správnej rady ÚPN vystúpil v Senáte Parlamentu Českej republiky

O skúsenostiach s reflexiou totalitnej minulosti hovorili v Prahe dňa 16. júna na konferencii v Senáte Parlamentu Českej republiky zástupcovia stredoeurópskych pamäťových inštitúcií. S prejavom vystúpil aj predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Ondrej Krajňák.

Predseda Správnej rady hovoril o vyrovnávaní sa s nacistickou/fašistickou a komunistickou minulosťou Slovenska. Pripomenul významnú úlohou niekdajšieho disidenta Jána Langoša pri založení Ústavu pamäti národa, ktorý pripravoval zákon o pamäti národa, aj to, že Národná rada posunula do druhého čítania návrh na novelizáciu tohto zákona.

Konferencia v Senáte Parlamentu ČR sa konala pri príležitosti desiateho výročia prijatia zákona o vzniku Ústavu pro studium totalitních režimů a Archivu bezpečnostních složek. Okrem predsedu Správnej rady ÚPN vystúpili v medzinárodnom bloku s prednáškami zástupcovia pamäťový inštitúcií z Nemecka, Poľska, Maďarska a Českej republiky. Experti na novodobé dejiny a archívnictvo hovorili v ďalších blokoch aj o českej reflexii obdobia nacistickej okupácie a komunistickej diktatúry a o problematike sprístupňovania archiválií, najmä tých, ktoré sa týkajú bezpečnostných zložiek z čias komunizmu.

Zverejňujeme časť prejavu predsedu Správnej rady ÚPN Ondreja Krajňáka v Senáte Parlamentu ČR:

Dovoľte mi, aby som vymenoval aspoň niekoľko slovenských reálií, ktoré sa týkajú aktuálneho stavu v oblasti trestnoprávneho vyrovnávania sa s minulosťou:

Predstavitelia totalitných režimov na Slovensku odmietli niesť politickú zodpovednosť za spáchané trestné činy v čase, kedy boli na čele týchto režimov. Ide napríklad o zločiny spáchané pohraničnou strážou na Železnej opone.

Na Slovensku sa doteraz neuskutočnila reforma súdnictva a justície.

Za spáchané komunistické zločiny doteraz na Slovensku nebol nikto potrestaný.

Vzhľadom na prezumpciu neviny na východnom Slovensku boli odhalené pamätníky bývalému ideológovi KSČ Vasiľovi Biľakovi a tiež bývalému generálnemu prokurátorovi Jánovi Pješčákovi, ktorí sú zodpovední za zločiny páchané v čase komunistického režimu.

Doteraz na Slovensku nebol nikto odsúdený za propagáciu komunizmu, pritom od roku 2011 existuje na Slovensku zákon č. 262 o popieraní zločinov komunizmu.

Bolo zamietnutých 45 trestných podaní na Generálnu prokuratúru, ktoré podal ÚPN najmä v súvislosti so zločinmi na hraniciach, spáchanými v období komunistického režimu.

Bývalí príslušníci ŠtB spochybňujú pramene, archívy bezpečnostných zložiek, o ktoré sa historici opierajú. Údajne sú agenti v archíve ÚPN vyfabrikovaní a archív sa teda opiera o nedôveryhodné zdroje. Príslušníci ŠtB, ktorí v komunistickom režime agentov evidovali, v súčasnosti na súdoch spochybňujú ich oprávnenú evidenciu.

Sudcovia svedecké výpovede príslušníkov ŠtB uprednostňujú pred faktami - listinnými dôkazmi, ktoré títo príslušníci sami vytvorili. Najvyšší súd neštandardným spôsobom zbavil mlčanlivosti bývalých príslušníkov ŠtB a predviedol právne harakiri, ktoré v súdnej praxi nemá obdobu.

Bývalý "agent", o ktorom súd rozhodol, že v zväzkoch ŠtB bol evidovaný neoprávnene, za poškodenie dobrého mena žiadal od ÚPN odškodné v celkovej výške 1 200 000 eur. Okresný súd v Leviciach na základe svedeckej výpovede bývalých príslušníkov ŠtB prisúdil advokátovi, evidovanému v zoznamoch ŠtB ako "agent" odškodné vo výške spolu 450 000 € - nemajetkovú ujmu 150 000 eur by mal podľa súdu zaplatiť ÚPN a majetkovú ujmu 300 000 eur ministerstvo vnútra. Zatiaľ čo bývalí politickí väzni dostali odškodné napríklad za desať rokov väzenia v Jáchymove cca 3 000 eur. Pozostalí po Hartmutovi Tautzovi, ktorý zomrel v dôsledku početných zranení, ktoré mu spôsobili psi pohraničnej stráže, majú nárok na odškodné od štátu vo výške tiež cca 3 000 €.

Bývalí príslušníci ŠtB v súčasnosti poberajú vysoké výsluhové dôchodky aj za obdobie, kedy škodili. V súčasnosti bývalí politickí väzni žijú na hranici chudoby.

Národná rada SR už trikrát po sebe zamietla návrh zákona o odškodnení bývalých politických väzňov. Tiež zamietla odobrať príslušníkom ŠtB výsluhové dôchodky aj za obdobie, kedy škodili.

Poslanci vládnej koalície strán Most-Híd, Smer-SD a SNS predložili do Národnej rady novelu zákona o pamäti národa. Novela striktne vymedzuje činnosť inštitúcie, okresáva jej doterajšie aktivity, znefunkčňuje efektívne riadenie a ohrozuje politickú nezávislosť budúceho predsedu Správnej rady ÚPN.

Dôsledkom neochoty vyrovnať sa s minulosťou je trvalé napätie medzi prenasledovanými a ich prenasledovateľmi.

Na strane prenasledovaných, bývalých politických väzňov sa prehlbuje nedôvera voči sebe, okoliu a spoločnosti. Dostavujú sa pocity životného sklamania a bezmocnosti nad dovolaním sa práva a spravodlivosti.

Naopak, na strane ich prenasledovateľov, ktorí sa odvolávajú prezumpciu neviny, narastá pocit bezúhonnosti. Objavuje sa úsilie o prekrúcanie faktov, bagatelizovanie či relativizovanie pravdy o zločineckých praktikách bývalého komunistického režimu, opakované zneužívanie moci, prejavy arogancie voči obetiam bývalého režimu a kritikom či pokusy o účinné formy zastrašovania.

Primárnym cieľom ÚPN je vyrovnať sa s minulosťou, to znamená napomôcť zjednať nápravu medzi prenasledovanými a ich prenasledovateľmi, aby došlo k ich vzájomnému zmiereniu.

Zjednať nápravu znamená každému dať to, čo mu patrí: tí, čo škodili, by mali byť potrestaní. Tí, čo boli nespravodlivo prenasledovaní, by mali byť adekvátne odškodnení.

V inej rovine zjednať nápravu pre tých, čo škodili, znamená činiť pokánie. A naopak, tí, čo boli nespravodlivo prenasledovaní mali by odpustiť, lebo inak nedôjde k zmiereniu.

ÚPN nemá byť sudcom minulosti, ale má sa stať advokátom nespravodlivo prenasledovaných.

V uplynulom roku ÚPN bol spoluorganizátorom ministerskej konferencie s názvom "Spravodlivosť a vyrovnávanie sa so zločinmi totalitných režimov z pohľadu trestného práva". Zástupcovia pamäťových inštitúcii z 20 krajín Európy sa pripojil k tzv. Tallinskému vyhláseniu ministrov členských krajín EÚ, ktoré znie: "Základom pre uzmierenie a budovanie budúcnosti je spravodlivosť. Za nutné považujeme preskúmať možnosti nadnárodnej spolupráce s cieľom zvážiť vytvorenie špeciálnej inštitúcie na vyšetrovanie komunistických zločinov tak, ako boli odsúdené nacistické zločiny a ich vinníci boli potrestaní."

Aj v uplynulom roku pokračoval ÚPN v úsilí o spravodlivosť: Po prvýkrát od pádu Železnej opony sprístupnil mená 158 prokurátorov, 228 sudcov a 86 vyšetrovateľov štátnej bezpečnosti, ktorí sa podieľali na sankcionovaní občanov pre trestný čin "nedovoleného opustenia republiky".

ÚPN v uplynulom roku zverejnil podrobnú rekonštrukciu personálneho obsadenia a organizačnej štruktúry Krajskej správy ŠtB Bratislava, a tým aj ako prvý z krajín bývalého východného bloku zverejnil a uzavrel kompletnú štruktúr ŠtB na území Slovenska od roku 1966.

V tomto roku sme dvere ÚPN otvorili študentom a širokej verejnosti. Som presvedčený, že práve bohaté aktivity ÚPN ako Festival slobody, konferencie, výstavy, výchovno-vzdelávacie aktivity a trestnoprávna zodpovednosť sú prostriedkami pre vyrovnanie sa s minulosťou.

Ústav pre znovu nastolenie spravodlivosti plní náročnú úlohu. Skúma totalitné režimy, zločiny proti ľudskosti. Napomáha rehabilitovať nespravodlivo odsúdených. Nastavuje rovné zrkadlo tým, čo v minulosti beztrestne škodili. Mladú generáciu varuje pred podobnými režimami, akými boli nacizmus či komunizmus. A prenasledovateľov vyzýva k náprave.

Ústav menuje zodpovedných za zločiny proti ľudskosti, čelných predstaviteľov totalitných režimov, ich prisluhovačov, mená arizátorov, príslušníkov bezpečnostných zložiek, sudcov, vyšetrovateľov a prokurátorov, vedomých tajných spolupracovníkov... Nie je to príjemná práca, ale z hľadiska prinavrátenie spravodlivosti je veľmi záslužná.

Je to vznešená úloha, lebo týka sa svedomia celého národa. Mladým ľuďom ponúka vzory hodné nasledovania. Zverejňuje morálne autority, obete a osobnosti, ktoré sa zaslúžili o zmenu totalitného režimu.

Predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák (druhý zľava) vystúpil na konferencii v Senáte Parlamentu ČR v bloku zameranom na stredoeurópske skúsenosti s reflexiou totalitnej minulosti.

Predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák (druhý zľava) vystúpil na konferencii v Senáte Parlamentu ČR v bloku zameranom na stredoeurópske skúsenosti s reflexiou totalitnej minulosti.

Foto: Archív ÚPN

Vytlačiť