Logo

Patrik Dubovský: Patrik Dubovský: Amnestovaný „FANATIK“. Salezián Ivan Gróf v strete so Štátnou bezpečnosťou

Ivan Gróf sa už od svojich trinástich rokov dostal do kontaktu so saleziánmi, čo ho duchovne hlboko oslovilo. Bolo to však v roku 1948, takže do ich radov sa po ukončení gymnázia mohol dostať iba tajne a to počas svojho štúdia na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave. Tam sa v roku 1953 stal tajným saleziánskym novicom a o rok neskôr zložil rehoľné sľuby na tri roky. V roku 1955, popri vysokoškolskom štúdiu, ktoré ukončil v roku 1957, začal tajne študovať teológiu. Po ukončení štúdia pracoval ako stredoškolský profesor v Senci a v roku 1959 zložil večné rehoľné sľuby v saleziánskej reholi a onedlho bol tajne vysvätený za kňaza. Desať rokov sa duchovne venoval mládeži i za pomoci saleziánskeho kňaza Štefana Sandtnera. Začiatkom tzv. normalizácie sa dostal do pozornosti ŠtB, ktorá ho evidovala vo zväzku „FANATIK" a sledovala. Pod jej nátlakom požiadal o preloženie a odišiel učiť na Strednú všeobecnovzdelávaciu školu (gamnázium) v Šamoríne. Sledovanie ŠtB však naďalej pokračovalo. V roku 1975 ho zatkli, zhabali mu duchovnú literatúru, kazety a zoznam študentov, ktorým sa venoval. Grófa však onedlho prepustili na amnestiu prezidenta republiky a zhabané veci mu nevrátili. Po návrate z väzby sa zhoršil vzťah k jeho formátorovi Jánovi Beňovi SDB, ktorý vyústil do Grófov odchodu zo školstva. Od roku 1978 dvanásť rokov pracoval v zdravotníctve. Po čase sa pod záštitou vedenia rehole opäť začal venovať laikom a duchovnej práci v reholi. ŠtB ho monitorovala až do roku 1989. Od roku 1990 intenzívne pracoval ako kňaz i saleziánsky pedagóg a predstavený. Jeho spor s konzervatívnym krídlom „Beňovcov" v SDB však pokračoval. Upracovaný Ivan Gróf zomrel v roku 2000 ako 65 ročný.

Vytlačiť