Odstúpenie Ondreja Krajňáka z funkcie predsedu SpR ÚPN

Pravdu nevidím v parlamentnej presile nacionalistov a postkomunistických pragmatikov. Vidím ju v očiach ubitých politických väzňov, ktorým parlament odmieta dôstojnú sociálnu pomoc.

Predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák 30.10. 2017 oznámil, že odstupuje zo svojej funkcie k 1. novembru 2017. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nadobudla platnosť koaličná novela zákona o ÚPN, ktorá zmenila spôsob riadenia ústavu a oklieštila jeho kompetencie. Predkladatelia novely zákona (Jaroslav Paška (SNS), Mária Janíková (Smer-SD), Ľubomír Želiezka (Smer-SD), Martina Šimkovičová (nezaradená) a Edita Pfundtner (Most-Híd), J. Paška, E. Pfundtner a M. Šimkovičová) ju zdôvodnili potrebou zaviesť efektívny a transparentný model riadenia ústavu. Takýto nový model však nepredstavili.

Ondrej Krajňák na margo svojho rozhodnutia uviedol:

ÚPN sa má vyrovnávať so zločineckou minulosťou, ale Novela zákona neposilňuje činnosť ústavu, naopak, okliešťuje právomocami predsedu SpR ÚPN a iba taxatívne vymenovanými úlohami, ktorými by sa mal ústav zaoberať. Bola prijatá aj napriek výraznej spoločenskej aj politickej nespokojnosti, napriek vetu prezidenta Andreja Kisku. To znamená, že dôvody na jej prijatie museli byť pre jej predkladateľov mimoriadne vážne a naliehavé. Predkladatelia nenašli dostatočnú odvahu pomenovať skutočné dôvody, preto urobím tak ja:

1/ Ústav sa s plným nasadením venoval súdnym sporom, v ktorých kľúčovými svedkami vystupovali bývalí príslušníci ŠtB a zásadným spôsobom zmenil judikatúru v prospech ÚPN. Konštatujem, že našim aktívnym prístupom k procesom sme nedovolili bývalým príslušníkom ŠtB, aby nanovo prepisovali dejiny.

2/ ÚPN po prvýkrát od pádu železnej opony sprístupnil mená 158 prokurátorov, 228 sudcov a 86 vyšetrovateľov štátnej bezpečnosti, ktorí sa podieľali na sankcionovaní občanov pre trestný čin „nedovolené opustenie republiky".

3/ ÚPN v uplynulom roku zverejnil podrobnú rekonštrukciu personálneho obsadenia a organizačnej štruktúry Krajskej Správy ŠtB Bratislava, a tým ako prvý z krajín bývalého východného bloku zverejnil a uzavrel kompletnú štruktúr ŠtB na území Slovenska od roku 1966.

4/ Ústav opakovane vyzýval poslancov Národnej rady, aby odobrali výsluhové dôchodky bývalým príslušníkom ŠtB za obdobie, kedy preukázateľne škodili slobodomyseľným občanom. Zároveň sme naliehali, aby politickým väzňom zvýšili dôchodky za ich celoživotné utrpenie.

5/ ÚPN v rozhodnutí Najvyššieho súdu v kauze Babiš podal námietku na Ústavný súd, že mu boli porušené práva na spravodlivý rozsudok.

6/ ÚPN v uplynulom roku sa podieľal na zorganizovaní medzinárodnej odbornej konferencii o trestnoprávnom vyrovnávaní sa s komunistickým režimom. Konferencie sa zúčastnili zástupcovia všetkých národných aj nadnárodných pamäťových inštitúcií, ktoré sa zaoberajú vyrovnávaním sa s totalitnými režimami.

7/ ÚPN podal odvolanie na rozhodnutie Okresného súdu v Leviciach v kauze Hudzovič. Bol to pán Hudzovič, ktorý žaloval ústav o 1,2 milióna € za údajné poškodenie dobrého mena.

8/ Ústav sa rozlúčil s pracovníkmi, ktorí sa podieľali na zmene orientácii ústavu, keď prešli od bádania zločinov smerom k obhajobe slovenského štátu a zmäkčovania komunistického režimu. Ústav ich činnosťou jednak porušil zákon o ÚPN a prirodzene spôsobil aj vlnu neutíchajúcej kritiky v médiách.

9/ ÚPN cez Festival slobody a výchovnovzdelávacie aktivity pripomína zločineckú minulosť, obete zločineckých režimov a menuje vinníkov, ktorí sa na zločinoch podieľajú.

Toto sú skutočné dôvody, že poslanci NR SR sa tak vehementne usilovali o urýchlené prijatie novely zákona o ÚPN.

Dňa 12.októbra, zásluhou vytrvalosti a zásadným postojom vedenia ÚPN sme sa na Ústavnom súde SR stali svedkami prelomového rozhodnutia v tzv. kauze „Babiš". Toto prelomové rozhodnutie ÚS má význam nie len pre Slovensko, ale aj pre krajiny Strednej a Východnej Európy. Tu chcem poznamenať, že zápas o toto víťazstvo presahovalo povinnosti štatutára. Úspech na ústavnom súde ÚPN dosiahol nie vďaka Správnej a Dozornej rady, nie vďaka predkladateľom novely zákona s ich zlepšovacími návrhmi. Úspech sme dosiahli napriek príkoriam a posmechu, či arogantnej ignorácie, ktorého sa mne a mojim obhajcom dostávalo. Chcem sa im všetkým z tohto miesta poďakovať.

Ďakujem svojim zamestnancom za úžasnú prácu, ktorú robili pre zachovanie pamäti národa. Bolo mi cťou s mnohými z Vás spolupracovať. Ďakujem svojim blízkym spolupracovníkom, organizáciám bývalých politických väzňov, dcéram politických väzňov, poslancom a politickým stranám, ktoré ústavu vyjadrovali podporu. Rovnako som vďačný aj aktivistom a zástupcom zahraničných pamäťových inštitúcií, právnikom z advokátskej kancelárie Poláček & partner, jednotlivcom a inštitúciám za to, že ma v tejto neľahkej úlohe po celú dobu sprevádzali a podporovali.