Odpovede Ústavu pamäti národa na otázky redaktora týždenníka Plus 7 dní Petra Gettinga

S ohľadom na zjavnú predpojatosť formulácie otázok redaktora týždenníka Plus 7 dní Petra Gettinga, ktoré boli ústavu zaslané e-mailom 25. augusta 2010, zverejňujeme na našich internetových stránkach plné znenie odpovedí ÚPN spolu s otázkami v ich pôvodnom znení. Čitatelia týždenníka Plus 7 dní si tak budú môcť utvoriť vlastný názor.

1. UPN ma zakonnu povinnost skumat obdobie neslobody - to zahrna komunisticku aj vojnovu fasisticku diktaturu. Menujte prosim pracovnikov, ktori sa v sucasnosti venuju problematike slovenskeho holokaustu, arizacii a vobec teme prenasledovania Zidov pocas vojnoveho Slovenskeho statu - menujte pracovnikov aj ich konkretne ulohy ohladom problematiky slovenskeho holokaustu.

Ústav pamäti národa v súčasnosti pracuje na ôsmich vedeckovýskumných projektoch, z ktorých sa dva týkajú výlučne obdobia do roku 1945 (a jeden sa týka obdobia 1939 – 1945 aj obdobia 1945 – 1989). Ide o projekty Politický systém, režim a spoločnosť na Slovensku 1939 – 1945 a Osudy slovenských Židov v rokoch 1939 – 1945.

Projekt mapujúci osudy slovenských Židov, na ktorom spolupracujeme aj s Dokumentačným strediskom holokaustu a Múzeom holokaustu vo Washingtone, má jedného zodpovedného riešiteľa, pričom parciálne témy súvisiace s prenasledovaním Židov v rámci svojich projektov skúmajú ďalší štyria pracovníci sekcie vedeckého výskumu (sekcia má spolu s riaditeľom dvanásť vedeckých pracovníkov, ktorí sa venujú obom totalitám, teda obdobiu rokov 1939 – 1989). Uvedomujeme si, že množstvo neprebádaných tém, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňovali osudy ľudí žijúcich na Slovensku v 20. storočí, by si vyžadovalo oveľa vyšší počet vedeckých pracovníkov, no naša finančná situácia to neumožňuje. Avizované 10 % zníženie finančných prostriedkov na mzdy na rok 2011 sa, bohužiaľ, s veľkou pravdepodobnosťou prejaví na znížení počtu zamestnancov ústavu, ktoré sa dotkne aj sekcie vedeckého výskumu.

Zodpovedný riešiteľ projektu sa v súčasnosti vo svojej práci primárne venuje doteraz nepreskúmanej problematike majetkovej perzekúcie Židov v oblasti pozemkovej reformy. Taktiež pokračuje v prácach na dopĺňaní elektronických databáz arizovaných a likvidovaných židovských podnikov, pričom na príprave a sprístupnení databáz sa spolupodieľajú aj pracovníci sekcií evidencií a informatiky.

Jednou z najväčších úloh, ktoré nás v blízkej budúcnosti čakajú, je medzinárodná vedecká konferencia pri príležitosti 70. výročia prijatia tzv. Židovského kódexu - Protižidovské zákonodarstvo na Slovensku a v Európe, ktorá sa uskutoční v roku 2011. Konferenciu pripravujeme v spolupráci s Katedrou všeobecných dejín Filozofickej fakulty a Katedrou právnych dejín Právnickej fakulty Univerzity Komenského. Konferencia má priblížiť právne normy na perzekúciu židovského obyvateľstva a ukázať vzájomný vzťah protižidovskej legislatívy, diskriminácie a likvidácie židovskej komunity v 30. a 40. rokoch 20. storočia. Verím, že pripravovaná konferencia bude veľmi zaujímavým a hodnotným podujatím, na ktoré Vás zároveň pozývam.

2. UPN vyplyva zo zakona povinnost skumat obdobie totalit od aprila 1939. Z akeho dovodu teda UPN vydala propagandisticku publikaciu "Karol Sidor – Denníky 1930 - 1939", ktore zahrnaju obdobie do roku 1939, teda dobu demokracie v Ceskoslovensku? Z akeho zakonneho dovodu vydalo UPN dielo celneho ludackeho a anrtisemitskeho politika, ktore nezahrna obdobie neslobody a totality, ale demokracie?

Úlohou ÚPN je okrem iného aj vydávať a šíriť publikácie, systematicky zhromažďovať a odborne dokumentačne spracovávať všetky druhy dokumentov vzťahujúcich sa na dobu neslobody. Úlohou ÚPN je aj analyzovať príčiny a spôsob straty slobody, to znamená, že pre komplexné pochopenie nástupu totalitných režimov je potrebné poznať a skúmať aj obdobie, ktoré im predchádzalo.

Denníky Karola Sidora z rokov 1930 – 1952, ktorých prvý zväzok sme vydali v tomto roku, sú jedinečným autentickým svedectvom – i keď zo svojej podstaty subjektívnym – o dobe plnej zvratov. Denník je originálny a legitímny historický prameň, na čom sa zhodnú všetci historici i kultúrna verejnosť. Karol Sidor si písal denníky ako jeden z mála slovenských politikov, čo ešte zvyšuje ich hodnotu ako historického prameňa.

Prvý zväzok denníkov Karola Sidora sa končí júnom 1939. Zahŕňa tak aj obdobie likvidácie demokracie, genézu Slovenského štátu a jeho nedemokratického režimu. Vami navrhované ignorovanie doby do roku 1939 by tak výrazným spôsobom narušilo celkový kontext, zrozumiteľnosť textu a tým aj jeho výpovednú hodnotu. Iste sám uznáte, že pre pochopenie obdobia neslobody je poznanie historických súvislostí mimoriadne dôležité.

Obdobným spôsobom sme postupovali aj pri iných publikáciách, napríklad pri knihe Jána Hlavinku Židovská komunita v okrese Medzilaborce v rokoch 1938 – 1945, ktorá práve z dôvodu komplexnosti problematiky hovorí podrobne aj o období pred aprílom 1939, ba v prvej časti zasahuje až do 17. storočia.

3. Ako je mozne, ze publikacie UPN rediguju a pripravuju im prihovory ci poznamkovy aparat neoludacki publicisti, ktori hanobia SNP a adoruju Tisa? A najma, ako je mozne, ze tito ludia nemaju pri praci pre UPN ziadnu odbornu kontrolu? Napr. F. Vnuk robil predhovor ku knihe "Karol Sidor – Denníky 1930 - 1939", rovnako ako poznamkovy aparat k tejto v publikacii UPN, ktory slovenski historici tvrdo skritizovali - ako vysvetlite, ze autor poznamkoveho aparatu aj recenzenti neuviedli napr. v pozn.c.485 na str.421, ze Imrich Vasina bol sefom koncentracneho lagra v Patronke a nasledne v Seredi? Nepovazuje tieto informacie UPN za podstatne? Pokial absentuju taketo informacie, nazdavate sa, ze si UPN plni zakonne povinnosti, t.j. informovat pravdivo a uplne o obdobi totalit?

Editora vybrali vlastníci pozostalosti a dediči autorských práv. Editovaný text podrobil ústav podľa zaužívanej praxe vedeckej oponentúre renomovaných odborníkov, ktorí pracujú mimo ÚPN – v tomto prípade znalcov daného obdobia profesora Milana Katuninca a profesora Róberta Letza, pričom profesor Katuninec je autorom biografie o Sidorovi a vo všeobecnosti je považovaný za najväčšieho znalca osoby Karola Sidora. Hovoriť preto v tejto súvislosti o „absentujúcej kontrole“ je z Vašej strany prinajmenšom neznalosť reálnej situácie.

Ku knihe nebola doposiaľ uverejnená žiadna vedecká recenzia, z ktorej by ste mohli odvodzovať Vaše tvrdenie o „tvrdej kritike poznámkového aparátu publikácie zo strany slovenských historikov“.

Poznámkový aparát publikácie neposkytuje priestor na kompletné biografické údaje na úrovni biografického slovníka, v porovnaní s ním sú oveľa stručnejšie. Poznámka viažuca sa k osobe Imricha Vašinu bližšie vysvetľuje text, ktorý sa zaoberá rokom 1939, preto primárne obsahuje informáciu, že išlo o prednostu oddelenia na Hlavnom veliteľstve HG. V súlade so skutočnosťou, že žiadna publikácia nemôže svoju tému vyčerpať v absolútnej úplnosti, pretože vždy môže obsahovať viac a podrobnejších informácií, však súhlasím s Vami, že uvedená poznámka mohla byť aj obsiahlejšia.

4. Ohladom dalsej publikacie UPN "Róbert Letz, Blažej Belák - Drahomilovaní moji! Korešpondencia Alberta Púčika 1944 - 1951" je na internetovej stranke UPN avizovana doslovne "A. Púčik svoj nesúhlas s politickými pomermi po roku 1945 prejavil tým, že sa zapojil do letákových akcií. Toto angažovanie mu vynieslo prvé zaistenie a proces 25. októbra 1946 s trestom 7 mesiacov väzenia" - z akeho dovodu je zamlcane, ze islo o clena HM, aktivneho v zaverecnej faze vojny v ultrafasistickej mladezi, rovnako ako v hlaskach POHM, ktore sa podielali na udavani Zidov a antifasistov? Aky "nesuhlas s politickymi prejavmi" (podla aviza na oficialnych strankach UPN) prejavil Pucik, kedze v roku 1945 tu nebolo obdobie totality? Na zaklade coho absentuju udaje o tejto postave mladej generacie slovenskych fasistov, ktori sa neusilovali o obnovenie demokracie (ta bola v roku 1945 obnovena), ale o navrat vojnoveho fasizmu?

Obdobie rokov 1945 – 1948 nemožno nazývať demokraciou v pravom slova zmysle – nedošlo totiž k obnove parlamentnej demokracie akú sme poznali v medzivojnovom období. Vytvoril sa autoritatívny režim Národného frontu s rozhodujúcim vplyvom komunistickej strany, bez opozičných politických strán a s obmedzenou možnosťou slobodne vyjadrovať názory. Komunistická strana navyše veľmi skoro začala zneužívať svoju dominanciu v silových zložkách štátu a pod. Po roku 1945 v Československu dochádzalo, ako iste viete, aj k hrubému porušovaniu ľudských i občianskych práv a práv národnostných menšín, o. i. k masovým vraždám civilného obyvateľstva pri nútenom vysídlení či k zavlečeniu našich občanov do sovietskych gulagov. Navyše zákon o pamäti národa zahŕňa aj uvedené roky do obdobia neslobody, ktoré vymedzuje rokmi 1939 – 1989.

Vyvodzovať závery o uvedenej knihe na základe niekoľkoriadkovej anotácie zverejnenej na internetových stránkach ÚPN je značne neprofesionálne. Upútavka totiž obsahuje iba základné informácie bez toho, aby informovala o členstve Alberta Púčika v jednotlivých organizáciách. Podrobné informácie o živote Alberta Púčika však obsahuje publikácia ÚPN, ktorá predchádzala Vami kritizovanú knihu, konkrétne ide o monografiu Odkaz živým – Prípad Albert Púčik a spol. vydanú v roku 2008.

Je taktiež potrebné rozlišovať medzi dobrovoľným a povinným členstvom v akejkoľvek organizácii, ako aj reálne vyvíjanou činnosťou a podielom jednotlivých osôb na nej. Hlinkova mládež bola v rokoch 1939 – 1945 jednotnou štátnou organizáciou. Istú dobu bolo podľa vládneho nariadenia č. 220/1939 Sl. z. členstvo v nej povinné. Taktiež formy angažovania v HM boli rôzne. Pokiaľ ide o Alberta Púčika, ako študent medicíny v Bratislave bol od roku 1943 frekventantom tzv. Vyššej vodcovskej školy HM. Jej úlohou bola príprava vychovávateľov HM na miestnej úrovni. Je pravdepodobné, že Púčik v roku 1944 absolvoval spravodajský kurz HM, ale chýbajú doklady o tom, že by patril k tzv. hláskam HM, ktoré spomínate. Povstanie a následné vojnové udalosti prežil doma v obci Dolné Motešice. Pokiaľ však máte relevantné informácie, ktoré by hovorili o niečom inom, budeme radi, ak nám ich poskytnete. V roku 1945 Albert Púčik rozširoval letáky a smernice, ktoré poukazovali na nedemokratické praktiky a ktoré porovnávali spoločné prvky fašizmu a komunizmu. Hovoriť v tejto súvislosti o tom, že sa Púčik usiloval o návrat "vojnového fašizmu" je preto z Vašej strany v rozpore s objektívnymi skutočnosťami.

5. Ako vysvetlite, ze sekcia vedeckeho vyskumu sa venuje obdobiu slovenskeho statu a jeho armady - na zaklade coho UPN financuje tieto aktivity a publikacie sekcie vyskumu? Ako je mozne, ze UPN, ktory sa ma zo zakona venovat totalitnym rezimom, ma v sekcii vyskumu historikov nekritickych voci jednej totalite, voci vojnovemu slovenskemu fasizmu a ze v ich dielach absentuje doraz na to, ze ide o totalitny rezim, ktoreho armada sa priamo podielala na rozputani 2. svetovej vojny a stala pri nacistickom napadnuti Polska a ZSSR? Na zaklade coho sa venuje vyskum a financie na armadu fasistickeho rezimu, ktora nepatri medzi bezpecnostne zlozky, ktore ma UPN zo zakona skumat a teda nema oporu v zakone?

Podľa zákona o pamäti národa je úlohou ústavu systematicky zhromažďovať a odborne dokumentačne spracovávať všetky druhy informácií, dokladov a dokumentov vzťahujúcich sa na dobu neslobody. Armáda vždy, teda nielen v období 1939 – 1945, patrila medzi opory vládnucej štátnej moci. V rokoch 1939 – 1944 bola, povedľa žandárstva a polovojenských organizáciách (HG, HM, FS), hlavnou oporou existujúceho štátu i jeho režimu. V tejto súvislosti je však zaujímavým faktom aj skutočnosť, že vojaci slovenskej armády, ktorí sa v rokoch 1941 – 1943 zúčastnili na ťažení proti ZSSR, plnili aj významnú osvetovú funkciu – v rámci nedemokratického režimu a štátom cenzurovaných informácií prinášali neskreslené informácie o skutočnom charaktere oboch totalitných systémov – boľševického i nacistického. Boli totiž priamymi svedkami zločinov oboch týchto režimov.

Problematiku armády skúmame v rámci projektu Politický systém, režim a spoločnosť na Slovensku 1939 – 1945. Jeho cieľom je výskum politického systému a režimu slovenského štátu, resp. Slovenskej republiky z rokov 1939 – 1945 v perspektíve ich vývoja a premien. Medzi priority patrí výskum štruktúry a činnosti jednotlivých inštitúcií štátu, odbojových aktivít, ako aj štrukturálne a sociálne zmeny v slovenskej spoločnosti. Riešitelia sa zameriavajú predovšetkým na oblasti, ktoré posiaľ neboli uspokojivo vedecky zmapované, napr. problematika inštitúcií (Snem SR, Štátna rada) a ozbrojených pilierov štátnej moci – armády, žandárstva a finančnej stráže.

Publikácie ÚPN o slovenskej armáde presvedčia každého, kto si ich aj reálne prečíta, o tom, že ich autori sú odborne zdatní a kritickí voči režimu panujúcemu na Slovensku v rokoch 1939 – 1945. Najlepším svedectvom sú priaznivé ohlasy odbornej i laickej verejnosti na publikácie Dezercie a zajatia príslušníkov Zaisťovacej divízie v ZSSR v rokoch 1942 – 1943, Dotyky s boľševizmom (Dokumenty spravodajstva slovenskej armády 1940 – 1941), či publikácia Proti Poľsku. Odraz ťaženia roku 1939 v denníkoch a kronikách slovenskej armády a ďalšie. Posledne menovaná kniha navyše aj úplnému laikovi už svojím názvom jasne naznačuje, že sa venuje útoku slovenskej armády na Poľsko v roku 1939.

6. Mate nazor, ze UPN je arbitrom pri hodnoteni obdobia fasistickej totality 1939-1945 a garantom skumania zlocinov slovenskeho fasizmu?

Úlohy Ústavu pamäti národa sú:

  • vykonávať úplné a nestranné hodnotenie doby neslobody, hlavne analyzovať príčiny a spôsob straty slobody, prejavy fašistického a komunistického režimu a ich ideológií, účasť domácich a zahraničných osôb na nich,
  • sprístupňovať prenasledovaným osobám dokumenty o ich prenasledovaní,
  • zverejňovať údaje o vykonávateľoch tohto prenasledovania a ich činnosti,
  • dávať podnety na trestné stíhanie zločinov a trestných činov podľa § 1; spolupracuje pritom s Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky,
  • poskytovať potrebné informácie orgánom verejnej moci,
  • systematicky zhromažďovať a odborne dokumentačne spracovávať všetky druhy informácií, dokladov a dokumentov vzťahujúcich sa na dobu neslobody,
  • spolupracovať s obdobnými inštitúciami v Slovenskej republike aj mimo nej, hlavne s archívmi, múzeami, knižnicami, pamätníkmi odboja, pamätníkmi koncentračných a pracovných táborov, poskytovať im informácie, bádateľské možnosti a metodickú pomoc a propagovať ich činnosť,
  • poskytovať verejnosti výsledky svojej činnosti, hlavne zverejňovať a sprístupňovať informácie a iné doklady o dobe neslobody 1939 - 1989 a o činoch a osudoch jednotlivcov, vydávať a šíriť publikácie, poriadať výstavy, semináre, odborné konferencie, diskusné fóra,
  • propagovať myšlienky slobody a obrany demokracie pred režimami podobnými nacizmu a komunizmu,
  • rozhodovať o priznaní postavenia účastníka protikomunistického odboja,
  • rozhodovať o priznaní postavenia veterána protikomunistického odboja, veterána protikomunistického odboja in memoriam a vydávať preukaz veterána protikomunistického odboja a preukaz veterána protikomunistického odboja in memoriam.

Žiadna inštitúcia, tobôž jednotlivec, nemôže byť výlučným „arbitrom“ pri hodnotení akéhokoľvek dejinného obdobia a ani „garantom“ jeho skúmania. Takáto prax tu však panovala do roku 1989, kedy jediným „kompetentným“ orgánom na posúdenie čohokoľvek bol ÚV KSČ. Tieto časy sú však už, našťastie, za nami.

História je veda (i keď nie exaktná) a preto aj historik musí byť vedcom a musí (mal by) skúmať históriu vedecky, „sine ira et studio“ – snažiť sa hľadať pravdu. Pri tomto hľadaní pravdy je v historiografii úplne bežné, že sa vyskytujú odlišné hodnotenia tej istej osobnosti či udalosti. Na rozdiel od histórie ako vedeckej disciplíny bulvárna žurnalistika podlieha citovému hodnoteniu a pojmovej exaltácii, pričom sa takmer výlučne zameriava len na vyhľadávanie škandálov.

7. Ako vysvetlite, ze nad niektorymi prezentaciami publikacii UPN prevzal zastitu Jozef Rydlo, ktory nema potrebne vzdelanie a dolozene pouzival falosny titul profesora?

Nad prezentáciami publikácií vydaných ÚPN, ako aj ďalšími podujatiami ústavu, prevzalo záštitu mnoho osobností z takmer celého politického spektra. Z ústavných činiteľov (poslancov či ministrov) napríklad aj František Mikloško, Pavol Hrušovský, Martin Fedor, László Nagy, Jaroslav Baška, Marek Maďarič, Emil Vestenický. Patril medzi nich aj poslanec NR SR a podpredseda jedného z jej výborov Jozef M. Rydlo. Ide o čestnú úlohu, nie je pre ňu potrebné žiadne špecifické odborné vzdelanie pričom nie je úlohou ÚPN skúmať doklady o akademických tituloch a hodnostiach jednotlivých osôb. Naše podujatia ďalej podporili aj Ján Budaj, Andrej Ďurkovský, Anton Srholec, Anna Záborská, Peter Osuský, Ladislav Snopko, Peter Šťastný, Boris Zala a ďalší.

8. Su honorovani interni autori knih vydavanych UPN?

Áno. Interní autori sú na základe honorárového poriadku ústavu schváleného Správnou radou ÚPN honorovaní iba symbolickou sumou.

9. Su honorovani aj extrerni autori publikacii, ktore vydava UPN?

Áno, externí autori sú honorovaní v závislosti od rozsahu diela na základe honorárového poriadku ústavu schváleného Správnou radou ÚPN. Vyskytli sa však aj prípady, že sa autori nároku na honorár vzdali.

10. Su honorovani recenzenti knih UPN?

Áno, recenzenti publikácií sú honorovaní na základe honorárového poriadku ústavu schváleného Správnou radou ÚPN.

11. Aka bola vyska honoraru F. Vnuka pri titule "Karol Sidor – Denníky 1930 - 1939"?

Docent Vnuk za uvedený titul nedostal žiadnu finančnú odmenu.

12. Aka bola vyska honoraru J. Rydla - prosim uviest jednotlivo za roky 2007, 2008 a 2009.

2007: 0 Sk
2008: 0 Sk
2009: 0 €

13. Aka bola vyska honoraru za recenzne posudky pri titule "Karol Sidor – Denníky 1930 - 1939"?

Obaja recenzenti publikácie dostali honorár vo výške 66,38 €.

14. Ake sumy vynalozil UPN na publikacnu cinnost - prosim uviest menovite za kazdy rok 2007, 2008 a 2009.

Na tlač publikácií ústav v jednotlivých rokoch vynaložil nasledovné sumy:
2007: 12 777 €
2008: 17 645 €
2009: 20 603 €

Ivan A. Petranský
predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa

Vytlačiť